PALCULIENKA

A zasa na mna lezu.......

2009-12-13T14:22:00.005+01:00

VIANOCE!!!!

Dva tyzne pred vianocami ma zacina obchadzat syndrom: Co sa zasa na nas zosype tento rok? Tak pre istotu som sa poistila a zubar mi predpisal ATB, keby mi zasa vybuchol zub, ako to uz u mna byva zvykom prave na Vianoce, cez to vsetko, ze som na kontrole unho bola dva tyzdne pred Vianocami! Cosi ovela horsie sa uz stihlo zosypat minuly piatok, napriek tomu, ze ATB som mala pripravene. Na tento problem nezaberaju!!!! Nebudem vam kazit vianoce a rozpisovat sa tu o tom, staci, ze tie moje budu zasa raz na ho..o!!! No nie?!

Dekoracia!!! No, ako obycajne stromcek pojdeme kupovat 23tieho, ak nie priamo 24teho decembra. Najhorsie je, ze nemam chut ist sa tulat po obchodoch preplnenych kopcom nervoznych ludi, vrieskajucich deti, vratane mojich dvoch vlastnych ;)

Sviatky pokoja a oddychu!!! Zasa budeme tahat od nevidim do nevidim a zaklincujeme to Novorocnou Party v restauracii, kde nebudem zakaznik, ale prevadzkovatel!!! Takze si to oddriem! Ako obycajne. Ja uz naozaj nemam chut ani pozerat do kalendara a precitnut, ako rychlo sa ten cas vianocny blizi. Chyta ma z toho koprivka!!! :)))

Darceky!!! Tak to je kapitola sama o sebe. Samozrejme, ze herecka ma povyberane z katalogov tie najsamlepsie veci a samozrejme, aj tie najsamdrahsie! Umelec je este prilis maly na to, aby si vyberal darceky! Uz len ako to urobit tak, aby neboli detiska so mnou, ked ich pojdem "objednavat" ku Jeziskovi, teda Pere Noel-ovi :) kedze bez deti nie som, ani ked idem na zachod!!! Nemozem to poriesit ani tak, ze poslem draheho, ten by kupil cely zoznam, ak nie hned cele hrackarstvo, a nasledny ucet by som splacala do buducich vianoc!!! ;)

Dalsia vec, nasa nova starostka sa velmi snazi, na vsetkych moznych a pre nu dostupnych miestach o to, aby nas zavreli!!! Tak konecne prisla k nam, ked nikto nebol u nas a mohla som jej bez svedkov, od srdca povedat co si o jej spinavych praktikach myslim!!! Nebojte, dekorum bolo zachovane, pri vsetkej slusnosti, aj ked jazyk ma svrbel riadne, ziadne vulgarizmy, ani nic podobne, ale neodpustila som si jej naznacit, ze je klamarka, ked mi tvrdila, ze ona nic take nepovedala a to sme boli v jej kancli spolu s drahym, ked to na nas "vypustila", ale dufam, ze uz jej je jasne, co si o nej myslim a ak nie, tak jej to velmi rada kedykolvek zopakujem :))) Dokonca sa mi vyhrazala, ze musi zavolat aj policiu, ak nieco neuposluchneme! Tak jej s kludom Anglicana, neviem, kde sa vo mne nabral, ten klud, jej hovorim: 'nech sa paci, kludne zavolajte aj prezidenta republiky, aj ta nemate pravo na to, co robite!!!!' Ked odisla, skoro ma od zadrziavanych nervov porazilo!!!

Tak, aby som vas nahodou svojim prispevkom nezdeprimovala uplne, tak aspon nieco pozitivne..... Vcera boli u na muzikanti. Mali sme vecierok s ruskou a ciganskou hudbou. Nieco uzasne. Hviezdina ucitelka klaviru spolu s jej manzelom, povodom Rusom, robili u nas koncert. Ona hrala na klaviry a jej manzel zvladal balaljku a gitaru, nie naraz samozrejme ;) A k tomu ten jeho "hlasisko", no bola som unesena, prvy krat som ich pocula spolu hrat a jeho aj spievat. Nemam slov a to sa mne nestava casto! Snad len, zimomriavky po celom tele ! :))Dokonca aj Katusu mi zaspieval a venoval mi piesen lasky ;) Co tam po vianocach o "h...e" Restauracia bola plna, podavali sme segendisky gulas s knedlou-mojou vlastnorucne vyrobenou :))) a hostom chutilo. Hudba sa im nesmierne pacila a vsetci, do jedneho, boli spokojni. Spat sme isli o tretej rano! Ako za posledny tyzden som uz niekolko krat isla spat o tejto skorej hodine rannej , starosti nedaju spavat, toto bol ten lepsi pripad ;)

Neviete niekto, ako prezit Vianoce bez ujmy? Ja totiz uz zacinam mam pocit, ze kazdym rokom nam ten "krasny" cas vianocny so sebov prinesie aj za dve vrecia problemov a starosti navyse! Este ze mame tie detiska, inak by sme boli asi bez nich strateni!!!

Takze, cez to vsetko vam vsetkym prajem krasne Vianoce a do Noveho roku vsetko len to naj....

Ako som za herecku bola :)

2009-09-27T10:45:00.006+02:00

Ospravedlnujem sa vsetkym, ze som sa tak dlho neozvala, ale kedze lietam medzi plienkami, barom, skolou, hudobnou a teraz aj tanecnou a k tomu samozrejme depresiou, akosi to vsetko nestiham..... Zisla by sa nejaka super metla. Ak viete kde zohnat, ozvite sa ;)

Tento rok este v maji som bola pozriet doma aj s detuchmi. Vsetko by bolo uzasne, nebyt toho, ze namiesto planovanej stvorky sme sli trojka, takze som si to odjazdila sama. Cesta tam ubehla hladko, bezproblemovo. Naspat to bol uz iny adrealin! Maly teplotoval, po ceste sa mi povracal a za plnej jazdy sa mi otvoril, nastastie, zadny kufor. Ale inak v poho. Ked som prisla domov, tak ma cakalo "prekvapenie". Niekto nam podpalil nasu druhu chalupu. Teda tusime kto, ale ako to dokazat! Takze zasa kolobeh s poistovnami, hlupimi policajtami a tak dokola! Radsej nebudem ani na to mysliet, lebo ma jeb-den dva tri styri pat....

Po tom vsetkom sme uspesne ukoncili skolsky rok a konecne prazdniny. No prazdniny, samozrejme pracovne! Tak som sa rozhodla, ze zaciatkom augusta vypadnem domov, aj s detmi. Plan bol 5teho odist a navrat som akosi neplanovala, ved uvidime ako bude, prihahorsom zosanem doma :) Co cert nechcel, maly dostal teploty, hnacky. Tak uz som nemala chut zopaknut si cestu z pred dvoch mesiacov. Tak som si povedala, ze cestu odlozime o tyzden. Tyzden pred tym, nez sme planovali odist na dovolenku, nam ktosi podstrcil pod dvere baru letak na casting do filmu. Tak som ho zalozila, ved hladali nejakych Juhoslovanov! A navyse som mala odist dva dni pred castingom. Kedze nam "osud" zmenil plany s nasou cestou, povedala som si, ze skusim ist s detuchmi, ved hladali aj deti do rol. Tak som v sobotu pod zamienkou hladania darceka na nase 10 vyrocie spolutrapenia vyvrzla z domu. Nevedela som najst ten kulturny dom, ktory som potrebovala. Ani ta brblava ma nevedela navigovat. Motali sme ako prd v gatach a nie a nie to najst. Nakoniec som zastavila na parkovisku s tym, ze vyberiem deti aj brblavu a pojdem to hladat peso. Na parkovisku prave zaparkoval pan, tak som sa ho spytala, ci by mi vedel vysvetlit, kade treba ist. Ochotne mi povedal a nakoniec dodal, viete co, zoberte auto, ja vas tam odvediem. Podte za mnou. Peso je to daleko. Tak som ho nasledovala a doviedol nas na miesto cinu :D Srdecne som sa mu podakovala.

Vosla som do miestnosti a hned sa ma ujal pan, ktory organizoval casting. Teda jeho reklamu a vsetko spojene s propagaciou. Tak som mu povedala, ze som prisla kvoli detom. Povedal mi, ze deti uz nepotrebuju, ale vraj este stale nenasli zeny. Tak som vyplnila prihlasku a isla sa predstavit pani reziserke. Bola to len chvilocka a v duchu som si este pomyslela: Tak z tohoto mracna nezaprsi ;) Rozlucila som sa, zazelala uspech a odisla kupit ten darcek k vyrociu.

Vratila sa domov, dcera mala zakazane hovorit o tom, kde sme boli -predstavte si, dodrzala to :) Tatovi o tom ani nemukla. Maly nastastie este nevie rozpravat, lebo keby vedel, urcite by mu to hned vyzvonil :) A potom sa tyzden nic nedialo... O tyzden, v piatok vecer, mi zavolala pani reziserka. Opytala sa ma, ci by som mohla prist v pondelok rano do hotela v susednom meste na uzsi vyber. Samozrejme, preco nie. Ano, o jedenastej tam budem, potvrdila som jej do telefonu... Takze cely vikend som bola ako na ihlach. Povedat, ci nepovedat drahemu o tom?! Bala som sa, ze ak mu poviem, tak mu to nebude po srsti a ak nebudem chciet rozputat doma vojnu, tak nebudem moct ist! Tak som mlcala ako partizan, keby som bola skautkou, tak by som urcite obdrzala "Bobriska", nie bobrika, mlcanlivosti :)

V pondelok rano pod zamienkou vymeny zhnitych paradajok, ktore kupil drahy v sobotu, som vyvrzla z domu. Najprv rychlo na stretnutie. Vobec som netusila, co budu odo mna chciet, ak vobec nieco, ak to vsetko nie je len velky omyl ;) Ako som prichadzala, hned som spoznala pana, ktory ma "nahovoril" -no uprimne, dva krat ma do toho tlacit nemusel, na ten casting. Olivier sa ma ujal, usadil ma. Nervozne som pozerala na hodinky, kedze sa blizilo k obedu a neviem, ako vysvetlim drahemu take meskanie. Na dlhociznu radu v metre sa neda vyhovarat do nekonecna ;) Stretla som prijemnych ludi, ktori cakali tak ako ja. Nakoniec som sa dockala. Vosla som dnu. Cakali na mna pan realizator- to je ten, co po placi vrieska a rozhoduje o tom, ci je spokojny s nakrutkou alebo nie a jeho asistentku. Tak som uz klasicky pozdravila, predstavila sa a hodili sme rec. Zasmiali sme sa. Nakoniec sme skoncili pri jazykoch a naradnostiach. Pan to priklincoval, vraj ano, Poliaci su velmi zrucni a maju hlavu na jazyky. Tak som sa vo dverach zvrtla a poopravila pan realizatora, ze ja nie som Polka, ale Slovenka. Na tvari sa mu objavil velky usmev a povedal: No tak to je vyborne, neviem preco mi tvrdili, ze ste Polka. Tak sme pozreli do vyplnenych papierov, ktore lezali pred nim na stole a ukazala som, ze som napisala SLOVAQUE. Usmial sa a vravi: No viete, vela ludi poklada strednu Europu za spojene narody :) Tak som mu odvetila: To mi o tom hovorte, kto by mal s tym viac skusenosti nez ja! Tak som odisla s usmevom na perach. Vonku sa ma ujal Olivier, tak som sa ho spytala, ze kedy bude rozhodnutie, lebo musim ficat vymenit tie paradajky do metra. Vraj tak do hodiny. Tak som odisla, vymenila paradajky a podarilo sa mi nakupit avivaz za tretinovu cenu, kedze mali zle ocenovkovane :)

O pol jednej som sa vratila na miesto cinu. Privital ma Olivier a hned ma navigoval ku kostymerke. Ja neznala businessu, pozeram ako mucha puk, ze co sa deje?! Tak dodal, ze ano, vybrali ta! Ja som to vedel hned, ako som ta zbadal v tom kulturnom dome! Uff, prvu euforiu vystriedala panika! Panecku, ako to poviem drahemu, ved ten ma dorazi. Naozaj som ani vo sne netusila, ze to takto dopadne! A to mi hovorte o osude! Uplne nahodou maly ochorel, uplne nahodou som zaparkovala na parkovisku a stretla pana, ktory ma uplne nahodou doviedol na miesto cinu! No nic, kocky boli hodene... V rychlosti som povedela, respektive nepovedala kostymerke moju vahu, kedze s vahou nie som kamaratka, vysku a velkost oblecenia. Este mi v rychlosti povedala, aby som zajtra na natacnie doviezla svoje veci, kedze v mojej velkosti vela veci v garderobe nemaju ;)

Odisla som s malou dusickou domov. V hlave tisic otazok a ani jedna odpoved. Cele popoludnie som bola ako na ihlach. Vecer sa nedalo cuvnut a musela som s pravdou von, kedze sa zacinalo uz na druhy den! Drahy ofucal hubu a viac sa so mnou nebavil. Tusila som, ze rano bude este horsie. Nesklamal ma! Rano som sa vychystala a urobil mi scenu. Vraj ak pojdem, tak sa nemusim vracat! Tak som so slzami v ociach odisla s tym, ze idem povedat osobne, ze nemozem s nimi natacat. Pani reziserka zavolala drahemu, vysvetlila mu, ze su seriozna firma, serial bezi v televizii uz 15 rokov a nemusi sa bat, som v dobrych rukach! Dokonca poslala Oliviera za nim, aby ho upokojil. Tak sa drahy nechal upokojit a povedal, ze je to OK. Nechcem predsa zahodit desat rokov za hlavu, kvoli par dnom, akokolvek zaujimavych a vzrusujucich!

Takze v utorok rano, 18 augusta som zacala zit zivot na platne :) Natacali sme 8 dni. Boli to uzasne zazitky a k tomu aj financne ohodnotene :) Takze dve v jednom. oddychla som si od kazdodennych stresov, uvolnila sa a v neposlednej rade spoznala kopec uzasnych ludi a aj samotnych hercov. K zazitkom sa vratim nabuduce.

A mimochodom, drahy je uz pysny a dokonca sa aj "chvali" mojim uspechom! Ved nema kazdy doma zienku, ktoru vyberu zo 400 uchadzacov do seriozneho serialu a zahra si po boku takych znamych ludi ako su: Anny Duperey, ci Bernard Le Coq ;) Takze som za hviezdu a zakaznici sa tesia na premieru v telke, ktora bude bezat zaciatkom buduceho roku, dufam, ze dovtedy na to zabudnu :)))))

Pred burkou....

2009-07-18T11:24:00.010+02:00

Vo stvrtok vecer sa mi podarilo zachytit takyto ukaz. Este som taketo "slahackove baranky" na oblohe nevidela....

Rastieme a vymyslame :)

2009-07-08T17:49:00.007+02:00

Tak zopar momentiek z nasho zivota :)

Umelec bude mat v pondelok 9 mesiacov. Stihlo sa mu vytlacit 6 zubkov a dalsie dva stoja v rade na prerezanie :))) V choditku mi prvy den usiel na ulicu a dobehla som ho az pri obrubniku. A to som sa spoliehala, ze 8 mesacne deco prvy den v choditku ani nebude vediet, co robit. Mas ho vidiet. Stihol zhodit drevenu zastenu, stiahnut obrus zo stola. Potom sa nanominoval do kuchyne a vyhadzal asi 50 litrovy odpadkovy kos, takze smrdel ako smetiarske auto, na to mi utiekol a obral mi celeho "Benjamina" (kvetinka) No vravim, je ako uragan a uz sa dlho nezdrzi a zacne "cupitat" po styroch. Po dvoch tyzdnoch uz lieta ako besny :D Asi ho budem musiet priviazat ;) Mimochodom, este stale ho dojcim, nechce sa vzdat toho mliecka ani za svet a ine do ust neda, verte, ze som skusala vsetko. Najnovsi trik, pije so slamkou! Tak este skusim, ci mu nebude tak to mlieko chutit, ale mam taky pocit, ze asi nie!! V noci to bude asi tazke, nechat ho pit so slamkou :D

Herecka "stastlivo" skoncila skolsky rok, uvazujem nad zmenou skoly, ale musim si to poriadne premysliet. Totiz kazde rano ju vozit a poobede ist vyzdvihnut nebude lahke. Kedze jej ucitel nema rad matematiku, mala nevie spocitavat do 20 bez prstov. Mam dva mesiace, aby sme to dobehli. Venovali sa citaniu a kresleniu!!! No co uz, momentalne zacala s prepisovanim kniziek, lebo to jej skrabanie je necitatelne. Uz po prvom dni uspech, ked chce, opica jedna, vie aj pekne pisat. Lenze v skole je vsetko -rychlo, rychlo a potom to tak vyzera!

K ostatnemu sa zatial nevyjadrujem, az sa vsetko utrasie, tak napisem, momentalne nemam chut nad tym premyslat, nie to este o tom pisat :( Ale, aj to ma prejde, ako toho psika autobus a bude klud ;)

Takze slubene fotky "malych" lapajov :) Tu ma 8 mesiacov ........... Taaaakto sa opaluje, aj nohy zo spododu treba opalit :)

--- na tejto ma necelych 7 mesiacov

Este ho musim cvaknut v choditku, ale pri tej tretej kozmickej akosi nestiham :))))

Takze zelam prijemny zvysok tyzdna :)

Len tak.....

2009-06-15T18:19:00.005+02:00

Uz som sa dlhsie neozvala, je dovod, ale to by tu bolo na dlho. Tak snad len, ze zatial zijeme, dychame a ti dvaja najmensi aj rastu.

Vcera, okrem inych veci, ma sklamal aj jeden clovek, ktoreho som si vazila. Mrzi ma to, o jedneho blizkeho cloveka menej. Ak nieco v zivote zo srdca nenavidim, je klamstvo, falos a pretvarka. Vcera sa mi dostalo vsetkeho od cloveka, ktoreho som povazovala za blizkeho natolko, ze napriek tomu, ze som boli unaveni ako kone (aj s drahym), sme pripravili narodeninovu oslavu pre nu, kedze odmietla prist k nam, dovod depresia, sme to vsetko vliekli k nej, aj s detmi, a ked sme prisli, tak bola vyparadena a mala na navsteve nejake zname. Ked som bola u nej pred dvomi hodinami, mala na sebe stare vytahane tricko a kratasy, nenamalovana, takmer plakala, ze ako je jej nanic!!! Scena ako z velkeho divadelneho predstavenia! Takze, keby som si nevazila toho, co pre nas spravila a nemala uctu k jej veku (60 rokov), tak dobru vychovu necham niekde za dverami a polozim vsetko na stol a odidem domov a viac sa neobzriem naspat!!!! Takze sme sa navecerali, dala som jej dary, co sme doniesli a odisli sme domov. Este dnes ma to rozculuje! Nemohla povedat, ze chce pozvat kamaratky a mohli sme to prelozit, alebo oslavit spolu s nimi, ci uz sa najedia 5ti, alebo 8smi nie je velky rozdiel. Preco musela hrat dovadlo, ktore bolo aj tak prekuknute a teraz, ak som sa v nej nezmylila az do spiku kosti, ju to urcite s.re. A mozno nie, mozno som zasa raz doplatila na svoju naivitu a doveru, ze ako sa ja spravam ku ludom, tak sa budu aj oni ku mne! Ach jaaaaj.... No potrebovala som si ulavit ;)

A vcera vecer ked sme sa vratili, tak akoby aj to nebo citilo so mnou. Podarilo sa mi to zachytit, aj ked niet nad original :)

Netradicny 1.Maj

2009-05-01T11:25:00.008+02:00

Len tazko zabudnut na Prvomajove sprievody -"manifestacie" pre tych, co to aspon raz v zivote zazili. Otec ma zobral raz na takyto sprievod a ja cela stastna, kedze sme mali ucast "povinnu" kvoli nasej SUDRUZKE ucitelke, som sa nevedela dockat. Pamatam si len hmlisto to, ze ma otec niesol na "koni" a nechcel mi kupit vlajku :( Pamatam si vsak na sklamanie, ked to zapichol do prvej krcmy a bolo odprvomajovane :( Moj prvy a posledny Prvomajovy sprievod :°)))

S odstupom rokov zazivam Prvy Maj inak. Tu je tradicia urobit "bordel" v dedine. Poznasaju sa rozne veci na namestie (nadedinie) . Tento rok sa "urodilo" toto. Minuleho roku boli pozvesovane okenice, dokonca namocili vlajky do fontany na namesti.

Dalsi zvyk tu je, ze na 1veho maja, ako jediny den v roku, sa mozu volne predavat kyticky konvaliniek. A tak su vsade predavaci kyticiek. Vraj darovana konvalinka na 1veho maja prinasa stastie. Tento rok som dostala tri a este nejake pribudnu od znamych :) Tak dufam, ze to uz prelomi retaz tej smoly, ktora sa nam ovinula okolo krku :( A vraj extra stastie prinesie konvalinka, ktora ma povestnych 13 zvoncekov na jednej stonke ;) Tak som ratala , ale "trinastku" som nenasla. Mozno na buduce. Tak sa s vami aspon virtualne podelim s tou mojou kytickou konvaliniek, ktoru som dostala pre stastie. Snad vas potesi aspon tak, ako potesili mna. Zelam vam vsetkym, aby to prvomajove stastie konvaliniek vydrzalo po zbytok roka. Mimochodom, citite ako vonaju?! :D

Dockali sme sa ...

2009-03-27T20:32:00.007+01:00

Vcera bol den D pre hviezdu. Prvy krat hrala pred publikom. Bolo to v malej sale konzeravtoria a bola z toho cela hin. My sme boli tiez riadne netrpezlivi. Boli sme aj s malym, kedze mi ho nemal kto postrazit. No a aby nebolo smutno, tak si aj on "zaaaaaspieval" za hudobneho doprovodu hviezdy. Nemohli sme zostat do konca, kedze to bolo predstavenie vsetkych ziakov - zaciatocnikov Pani ucitelky, to P j velke zamerne. Totiz je to jedna velmi prijemna zena a vo svojom odbore profesionalka. Ani nemusim opisovat, aky dolezity okamih to bol pre hviezdu ;) Ten prvy rok a pol priniesol svoje ovocie... A my sme si ho vychutnali do posledneho susta :) Cez to vsetko, ze ucitelka v materskej skole sa vyjadrila, ze moja dcera nie je schopna tancovat a pohybovat sa podla hudby ;) Odporucala by som jej sa ist pozriet a ci by este stale aj po tomto tvrdila, ze mala nema rytmus!!!

No a tu je jedna fotka pre potesenie. Po tyzdni plnom tepleho, jarneho slniecka mame uz prvosienky a aj veternice, ktore vysli medzi jesennym listim..... Neodolala som a dnes som odfotila jedny pre vas. Na zohriate myslienok. :) Prijemny vikend zelam...

Prva...

2009-03-16T18:39:00.007+01:00

Tento rok moja prva, jarna kyticka z nasej zahrady. Hviezda mi vlastnorucne natrhala :) Potesila a k tomu slniecko, no parada...

Hviezda chce konika, vcera bola o tom taka presvedcena, ze si dokonca nanho aj sadla! Zvycajne si drzi odstup od vsetkeho tvorstva, co jej siaha po kolena (to znamena, ze aj macky sa boji!) Drahy jej zacina sadat na lep; len ja si zachovavam cistu hlavu! Neviem, kto sa bude o toho tatosa starat. Ja milujem kone, ale len na obrazku :( Drahy tiez nie je natolko organizovany, aby sa pri tom vsetkom dokazal este starat aj o kona. Ale, ked hviezdicka ma taky presvedcivy kukuc! Tak dufam, ze ich presvedcim, ze kon je predsa len trosku vela aj na takeho "kona", ako som ja! ;) Toto bude, teda ak sa rozhodneme, nasa prva kobyla... Vsetko je raz v zivote po prve, len ja dufam, ze ta kobylka este pocka...

Tak stara, co?!

2009-03-09T12:59:00.003+01:00

Predstavte si situaciu:

Kupelna, podvecer, kupem maleho, hviezda asistuje, ked zrazu jej oci vybehnu na vrch hlavy a zdesene mi zahlasi : "Mama, pozri ake mas kosti na rukach!!!" Pozeram, ze o com je rec a ona mi ukaze na navrete zily na chrbatoch ruk. Tak sa usmejem a hovorim, ze to nie su kosti, ale zily. Tak hviezda polozi otazku:"A to preco mas take veeelke zily?!" Pripadala som si ako v rozpravke o Cervenej ciapocke :) Tak jej s kludom Anglicana odpoviem:"To preto, lebo som stara!" Mala na mna pozrie a potom mi veeeelmi presvedcivo povie:" Nieeeee, ty nie si stara!" V duchu sa usmejem a myslim si, ze este mam aku taku nadej, moja dcera si o mne nemysli, ze som stara :D No a aby to nebolo zasa az take nadejne tak to priklincovala, ked tu predoslu vetu pekne milucko doplnila poznamockou: "Ty nie si stara, ty si STREDNE STARAAA!" No a uz som dostala! Aj ked "len" stredne, ale stale je to STARA! ;) Niet nad detsku uprimnost ;)

Vcera prisla za otcom so slzami v ociach: "Ja nechapem!" Pozera na nu, ze co nechape! Tak sa jej spytal, ze co jej nejde do hlavy?! Ona rozculene odpovie: "Tak som velka, ci mala?!!" Drahemu sa v ociach spravili dva velke otazniky a nechapavo nan u pozera. Mala sa dala do vysvetlovania. "Tak kazdy mi hovori, ze som VELKA sestra, ale mama mi nechce kupit topanky na vysokom opatku, lebo som mala!!! Tak som velka, alebo mala?!!" HA a je to tu! Drahy malej okruzne vysvetloval, ze je "velka" sestra, lebo je starsia od svojho maleho brata, ale na druhej strane je mala na to, aby nosila topanky na vysokom podpatku. Na co hviezda zahlasi: "Dobre a ked budem mat sedem rokov, to uz budem velka?!" Drahy zasa nedomyslel tuto scenu dokonca, on nevie domysliet dosledky svojich odpovedi, alebo, ze by to bolo tym, ze este stale nepozna svoju dceru?! ;) a pohotovo jej odpovie 'ANO' aby ju upokojil. No a hviezda sa hned chytila a otoci sa na mna:"Tak vidis, ked budem mat sedem rokov, uz mi mozes kupit topanky na vysokom podpatku, lebo tato povedal, ze to uz budem velka!!!" No netrafilo by vas, keby ste mali doma takyto zohrany team!!!

A maly, teda nas velky maly ;) to je cislo samo o sebe! Najnovsie plujeme, bublinkujeme a "vyzliekame" maminu. Chvalapanu, ze este nekeca, ale to bude asi tiez stat za to :) prihoda: Rano o piatej sa zobudil a chcel sa pomojkat s maminkou, tak som ho nakojila a polozila si ho na hrudnik, kedze sa nechcel ulkudnit. Dvihol hlavu a sibalsky na mna pozeral tymi svojimi kukadlami. Zrazu sa zobudil drahy a zvycajne, ked najde maleho lezat na mne tak si ho zoberie, predsa len dychat s vyse osem kilovym zavazim na hrudniku nie je lahke :) Akonahle maly zbadal, ze tatino otvoril oci, hodil sa mi na plece, zavrel oci a pozicia mrtveho chrobaka! Ani sa nepohol. Tak ho drahy nechal, lahol si, zavrel oci a zacal pochrapkavat. Akonahle sa ozyval pravidelny chrapot, maly dvihol hlavu a zasa sa sibalsky obzeral po okoli a chcel sa so mnou hrat. Drahy, ked to uvidel cez prizmurene oci, tak prestal chrapat a otvoril oci dokoran a tu maly znovu to iste. Hodil sa mi na plece, zavrel oci a ani "nedychal". A tak sa to opakovalo niekolko krat! Keby mi niekto povedal, ze toto spravi 4 mesacne deco, tak mu neuverim! Citim, ze tiez bude s nim veselo. Momentalne trenuje hlasivky ;) no a najradsej rano o stvrtej!!! :D

Jarna prechadzka...

2009-03-01T17:19:00.005+01:00

Dnes sme sa boli prejst a objavila som prvych poslov jari. Svoje hlavky hrdo drzali hore. Tak dufam, ze zima je uz nadobro zahnana do brlohu a zostane tam az do novembra. Aj zeriavy sa uz vratili a to vraj predpoveda skoru a teplu jar. Predosle tri dni boli nadherne slnecne a ja sa uz neviem dockat dlhych dni a ran, kedy ma z postele vytiahne jarne slnko svojimi teplymi lucami...

Aj ten smutny stary zamko-kostol bol dnes akysi vesely a nadychany. Alebo som to len ja tak vnimala povzbudena prvymi slnecnymi lucami?! :D Dokonca mi ani neprekazalo tych par kvapiek, co nas po ceste pokropili. Tak dufam, ze s prichadzajucou jarou aj nam stupne nalada a aj problemy zalezu do brloha spolu s pani Zimou....

Poistovacka...

2009-02-22T17:21:00.004+01:00

Uz je tomu vyse roka, co som vbehla do hlbokeho vymolu na ceste a poskodila som si pnuematiku, tu si to mozete pripomenut http://palculienka.blogspot.com/2008/02/piatok-ako-sa-patri.html Ubehol rok a ja este stale nemam uhradene naklady, cez to vsetko, ze som si vsetko obehala a povybavovala. Tak som si povedala, ze staci a minulu stredu som nabehla do poistovne a dozadovala sa stretnutia s direktorom agentury, kedze uz cez dva mesiace nema na nas cas!! Teta mi velmi neochotne povedala, ze dnes tu cely den nie je a buduci tyzden je na dovolenke. Nevie mi povedat kedy ma bude moct prijat, kedze nema jeho agendu! Tak som jej co najkludnejsie povedala: " V poriadku, tak mu odkazte, ze anulujem vsetky tri poistky, kedze nie ste schopni ma obhajit a preplatit moje naklady!!!" a otocila som sa na podpatku a vypochodovala von.

Rozculila som sa statne, kedze po roku odo mna ziadaju svedkov! Ked som jej pred rokom povedala, ze mam svedkov, tak mi zahlasila, ze netreba, dnes si vsak uz nepamata, ze som jej to navrhla! Teraz po roku drahy volal na ich matersku agenturu a tam mu mila teta povedala, ze ona tam nic nema! Jednoducho dotycna v agenture jej nic neposlala a rok nas tahala za nos! Dotycna mi este skodoradostne hodila do tvare, ze ak aj nieco poistovna preplati, tak maximalne jednu pneumatiku, kedze vymenit som musela obe! Jaaaaj, kebych vedela, ze sa mi nic nestane, tak jej vlasy vytrham, kravizne jednej arogantnej!!! Este teraz mi stupa adrenalin!

Vo stvrtok poobede zvoni telefon. Dvihnem, predstavi sa mi nejaky chlapik, vraj direktorko onej agentury. Ja mu vravim, ze som chcela hovorit s direktorom, on na to: "Ze to som ja a ci mu mozem vysvetlit v skratke, preco sa s nim chcem stretnut!" Srandista, asi sa mu herecka nepochvalila, ako ma ojebabrala! Tak som mu povedala co si myslim a jednoducho nema zmysel ma tahat dalej za nos! Som si vedoma toho, ze neviem dobre po francuzsky, ale nikto z nich nevie komunikovat v inej reci! Zostalo ticho. Tak som ho vypoklonkovala a predala drahemu, nech sa trochu pobavi aj on. No a cuduj sa svete, na buduci tyzden nejde na dovolenku a dokonca pride vo svtrtok vecer k nam! Dokonca ponukol drahemu aj preplatenie, nie cele, len ciastku tej vymeny pneumatik a vraj sa dohodneme na poistke, ma pre nas lukrativnu ponuku a co javiemcoeste :)! A predsa sa toci!!! Chcela by som vidiet ksycht tej herecky v agenture. Ta bude ku mne este len mila! Ale rozhodla som sa, ze poistovnu menim. Ku mne sa bude niekto spravat povysenecky len ak ho ja necham a v tomto pripade nemienim, kedze si za sluzby platim!

Takze vsetko sa da, len treba vediet ako na to. Mala som to spravit uz davno. Ale clovek stale veri v dobro ludi. Uz by som asi mala prestat byt taka naivna a zaclenit sa do stada! Takze, tak som dopadla s mojimi pneumatikami. Ani nechcem pomysliet kolko navstev a nervov ma to stalo! A ked si vybavim ten povysenecky pohlad dotycnej, je mi na grc! Veru, vselijaki sme ;)

Kriza...

2009-02-15T13:51:00.005+01:00

Minuly tyzden som robila poriadky v skolskej taske nasej hviezdy! Nasla som vsetko, od kamenov, cez papieriky, suche listy, omrvinky, rukavice, ktore som mimochodom hladala uz dva tyzdne a hviezda nemala ani tucha, kde by asi tak mohli byt!!! to by bolo vsetko OK, ved po niekom tie deti musia byt ;) ale az po toto: Skoro ma ranila mrtvica! Toto su prosim pekne ceruzky, ktorymi nasa hviezda v skole pisala!!! A ja sa cudujem, ze pise ako cinsky kocur! Radsej ani nechcem vediet, co si o nas mysli jej triedny ucitel! To sme fakt taki zli rodicia, ktori svoju dceru zanedbavaju az do takej miery, ze ju "nutia" pisat 4.5 cm-trovymi ceruzskami?! alebo sme uz na tom tak zle, vdaka hospodarskej krize, ze nemam ani 15 centov na obycajnu ceruzsku?! Tak som to rozdychavala cele dopoludnie! Hned som jej dala nove ceruzky, za statneho revu hviezdy, lebo tieto su jej obluuuuubeneeeee! Hlavne, ze ma v sufliku celu kopu ceruziek, dokonca tolko, ze by mohla zasobovat celu skolu a tieto som si nechala ako memento! A mimochodom, zabavila som struhatko, asi ju veeeelmi bavi struhanie! Odteraz kontrolujem a upratujem tasku minimalne raz tyzdenne, takze ziadne dalsie prekvapenia :D

A nevypadnu a nevypadnu...

2009-01-18T11:03:00.007+01:00

Tak im treba pomoct! No jedna sa o zubky nasej hviezdy :) V piatok rano vstala, ze nech jej vytrhnem prednu jedotku, ktora sa kyve uz peknu chvilu, ale cez to vsetko este drzala dost pevne na to, aby som ju len tak vytrhla, navyse sa mi z toho toci zaludok ;) Tak som ju poslala do skoly s tym, ze nech si ten zubok cely den jazykom kyve a ked povoli o trochu viac, tak ho vytrhneme! Dala sa presvedcit a odisla do skoly.

Poobede prve co bolo ked vosla do domu, tak bola prosba, aby som jej ten zubok vytrhla. No nemala som tu kuraz vytrhnut jej ho. Nedala sa odbit a isla otravovat tatina (inak vola ho papunet od papa). Ani nie o desat minut prisla cela vysmiata, ze zubok je vonku. Tatina musel ten cin stat hodne potlacania pudu neublizit svojmu dietatu :) No a ked konecne zvladol potlacit ten pud ochrany dietata a vytrhol jej ten prvy, netrvalo dlho a jej zacal zavadzat ten druhy vedla. Tak zasa chodila otravovat papunet-a, ze nech jej ho vytrhne! No co by on pre svoju princeznicku neurobil, hoci sa to rozporuje s jeho presvedcenim neublizit dietatu?! Vecer uz boli zubky vytrhnute dva! Mala cela nadsena, ze pride myska a necha peniazky! No, ale nie len tak nejake drobne!!!! Ved si ich dala obidva vytrhnut a to je velke hrdinstvo, tak to musia byt bankovky!!! Ked sme sa opytali ako prisla na to, ze to musia byt bankovky, tak zahlasila: "Minule, ked si mi vytrhla zub mama, pamatas?, myska mi nechala pod vankusom pat eurovku, lebo som bola hrdinska a nechala som si kyvajuci zubok vytrhnut!"

Davno som ja zabudla, ze este v septembri jej visel jeden zub uz len na "kozi " a presvedcila som ju, aby si ho dala vytrhnut, ze vyzera ako Dracula, kedze ten zub prevysoval tie ostatne :) No a vtedy jej myska za hrdinstvo doniesla pat eurovu bankovku! Keby som len tusila, aky bic som si na seba uplietla! Tak chceli sme, nechceli sme, museli sme "zacvakat" za to jej hrdinstvo :) Rano jej drahy vlozil pod vankus bankovky a jednu mincu. Mali ste rano vidiet tu radost!! A tak nas zasa raz ta nasa hviezda prestala! Nie je dost na tom, ze raz nasla uz "vyplatene" zuby a museli sme jej ich znovu preplatit, kedze si ich dala znovu pod vankus, nastastie to boli vtedy len mince :) Teraz uz tu chybu neurobim, zuby odlozim tak, aby ich znovu nenasla, ved zacvakat za dva zuby cez tridsat eur by bol uz drahy spas!

A tak sme s drahym uvazovali, ze ci si nahodou ta nasa hviezda nedala tie zuby vytrhnut, aby zarobila :) Hned som draheho vysetrovala, ci nahodou nemaju v rodine nejakeho zidovskeho predka, lebo neviem,odkial pochytila taku maniu na peniaze, ze je dokonca ochotna dat si vytrhnut dva zuby v jeden den!!! Vraj nemaju, tak mozno sme mali my nejakych davnych zidovskych predkov! Uz som pisala, ze sa modlila za peniaze! No, ale budem to musiet zatrhnut, lebo uz ma vyhliadnute dalsie dva zuby, ved ta nasa myska zbankrotuje! Hlavne teraz pocas ekonomickej krize! Je ta nasa hviezda vsetkymi mastami mazana! Keby vedela v skole pouzivat ten svoj mozog tak isto logicky, ako ho pouziva doma, tak uz teraz je na strednej skole :))

No a ja idem vysetrovat, z akeho rodu to pochadzam! Evidentne mi boli zamlcene iste fakty :)))

PS: Keby ste ju poculi ako susle a F je skutocne usmevne, este ze ho ma v mene dvojito :) Tak sa trhame, ked nieco zahlasi :)))

Konecne sme sa dockali...

2009-01-06T20:13:00.006+01:00

A takto to u nas vyzeralo dnes rano...Skoda, ze prazdniny uz skoncili...

Nebojte, nemate nic z ocami, bola zima, fotila som z okna a triasli sa mi ruky :)

Ked je hlava unavena...

2008-12-30T12:56:00.005+01:00

Vcera, po nedobrovolne prebdetej noci, som stvorila toto:

TUZBA...

padàm

do Teba

cez zavreté dvere

z rozbitého nosa

mi tecie làska

ktorà boli

Tak, neviem ako to so mna vyslo, ale stalo sa. To je tak, ked niekto fici na kakae :)

Sladke snicky...

2008-12-15T18:13:00.002+01:00

Nechala som tie moje dve slniecka v izbe chvilu same a zrazu zostalo ticho ako v kostole. Vtrhla som dnu, pripravena zvresknut, ze co sa deje, ked sa "nic nedeje" a naskytol sa mi takyto pohlad..... Maly v spanku stiska prst jeho velkej sestry a ta je tiez uz v risi snov. No nezjedli by ste ich od samej lasky?! Musim si tuto fotku odlozit a ukazat im ju raz, ked tieto sladke casy pominu a tie dve moje Slniecka sa zmenia na planetu Mars a budu sa u nas viest vojny! Tak som tam tisko stala a vychutnavala si ten zazracny moment :) Kiez by im to zostalo...

Pssst, nezobudit :)

Telefonat, alebo...

2008-12-11T19:38:00.005+01:00

... nezartujte s vysokopostavenymi sekretarkami :)

Alebo: Aktivny blbec horsi ako triedny nepriatel :)))

11.12.2008, miestny cas 11.00. Do baru vchadzaju dvaja policajti, vzapati sa tlacia dalsi dvaja dnu a piata caka vonku na parkovisku. Slusne pozdravia a spytaju sa draheho, ci s nim mozu hodit slovko niekde privatne. Ja pozeram ako vyhuhela, ze co sa deje! Drahy odisiel s nimi do restiky, aby sa mohli nerusene porozpravat. Jeden zo zakazninkov spoznal najvyssieho komisara bezpecnosti krajskeho mesta a druhy dvaja boli pohlavaci z mensieho mestecka. Tolkej pocty, horela som zvedavostou, preco nas asi poctili svojou navstevou v takom nezvycajnom case! Po zhruba 10 minutach zosli naspat do baru, drahy vyskereny ako orech, policajti na pokraji nervoveho zrutenia slusne pozdravili a pratali sa von. Slusne som im ponukla kavu, ktoru samozejme odmietli a vysli von.

Rano 11.12.2008; 10.00 miestneho casu. Drahy vola na prefekturu, chce sa stretnut s prefektom. Minuly tyzden sme posielali pisomnu ziadost mailom na stretnutie. Dodnes nemame odpoved, tak drahy vola. Najprv nejaka teta, asi vratnicka mu vynada, ze co obtazuje a prepoji ho na dalsiu tetu, ktora sa snazi od neho povyzvedat preco sa chce stretnut prefektom, na co jej drahy slusne odpovie, ze to nie je jej problem, ze on potrebuje hovorit s prefektom. Teta ho teda prepoji priamo na sekretarku prefekta. Ta ma tiez chut vediet skor ako samotny prefekt v com je problem a slusne drahemu povie, ze keby sa prefekt stretol s kazdym kto si o to poziada, tak robi 24 hodin denne 7 dni v tyzdni! Drahy jej miernym hlasom velmi slusne povie, ze je predsa za to plateny nasimi danami! Teta to asi zobrala osobne a snazila sa draheho odbit stylom to sa neda a jednoducho nema cas! Tak drahy este stale kludne s miernou nadsadzkou povie osudnu vetu: "To budem musiet asi zabit aspon styroch ludi, aby som sa dostal pred prefekta!" Teta mu velmi vazne povie, ze za to dostane dvatsat rokov vazenia! Drahy zasa v pohode povie:"Aspon budem v teple a budem mat postarane o jedlo!" Este chvilu sa "dotahovali po telefone" drahy sa podakoval, zazelal prijemny den a zlozil.

11.15 miestneho casu, stale ten isty den. Policajti odisli a drahy sa usmieva stylom a la liska. Tak mila teta sekretarka zalarmovala policajtov, vraj drahy ide zastrelit styroch ludi!!! Tak ti hned polozili otazku na telo,ze ci je polovnik a ci ma pusku a koho sa chysta odstrelit?! Ani jedno ani druhe, pàni aj ked to trtie by som najradsej urobil. Tak sa teda dohodli, ze sa zastavi o pol tretej na stanici a spisu zapisnicu :)

Dostal ma fakt, ze ked sme volali rano o stvrtej, ze sa k nam niekto dobija a opisali auto a oblecenie dvoch dotycnych zlojedov, boli sme vypoklonkovani, vraj ak sa este nevlamali, nema zmysel sa k nam tramtarit!!! Ale ked jedna "teta" sekretarka zacne panikarit, tak hned ich pride aj pat naraz! :) Takze poucenie, ani zartom sa tetam sekretarkam nezdoverujte s faktom, ze by ste najradsej niekoho odstrelili :) Ale, este ze su taki svedomiti a vykonavaju si pracu poctivo ;)

PS: Este ze mna ten policajt minule zobral s rezervou, ked som mu povedala, ze najblizsie, ked sa k nam bude niekto dobijat, tak si len tisko pockam a necham ho vojst a potom u mna (rozumej v mojom dome) uz bude platit moj zakon! Moj dom, moj zakon, kedze oni nie su schopni vo mne zabezpecit pocit istoty, postaram sa sama o to, aby sa na buduce ku mne uz nikto nedobijal :)Nastastie sa len pousmial, ale zapisnicu o tom nerobil :)

Myslim, ze prefekt sa s nami nestretne, co ak by sme ho chceli nahodou eliminovat?! Jednoznacne dam vediet, ako sme dopadli :) Ale predpokladam, ze to bude zasa tvrdy pad priamo na papulu (pardon na hubu)...

Mikulas, Mikulas, co nam das ?!

2008-12-09T19:20:00.004+01:00

Kazdy rok, aj ked na poslednu chvilu, oslavujem Mikulasa po "nasom". To jest, kazdy si najde nieco v topanke, ci papuci, samozrejme okrem mna, kedze to organizujem. Nebolo tomu inak ani tento rok. Rano som kupila velkeho "Santu Clausa" pre hviezdu a drobnost pre ocina. Kedze tento rok som mala o budicek postarane, nemusela som saskovat vecer a chodit kontrolovat hviezdu ci uz spi. O stvrtej som nakojila maleho, "vysmrkala som ho" naladovala cizmy a papuce :) Maly mal uz vyse tyzdna nadchu, ale uz druhy den jedol mizerne a to si on lubi "nalozit". Vravim, uvidime, ako bude cez den....

Rano sme mali v dome pochoden, hviezda vysetrovala kto jej to nalozil do ciziem a cele dopoludnie chodila za mnou, ze co je "to" ten Mikulas a preco jej dal cokolady. Ja som bola maximalne unavena, kedze pred kazdym krmenim som malemu cistila nostek, pani, keby sme mali susedov o nieco blizsie, tak urcite zavolaju socialku, ze tyram dieta. Cez to vsetko ze nemal vela energie, na plac si jej vzdy nasiel dost :) Doobedie prespal, napapal sa raz, zvycajne si da desiatu dva krat a obed ako drevorubac. Teplotu vsak nemal. Poobede som to uz nevydrzala a isli sme na pohotovost. Sobota, dve hodiny poobede, vravim si, nebude vela ludi. Nebolo, len lekar asi nevedel citat, lebo vysetrenie kazdeho dietata mu trvalo hodinuapol :( takze dve deti pred nami, tretie vo vysetrovni, to mame tak na tri hodky minimum... Zacalo to mizerne... V cakarni otec so synom, asi 7-8 rocny, ktory lezal na sedadlach a plakal. Drzal si brucho, predpokladam apendicitis. Tri krat sa postavil a prosil sestricky aby ho uz vysetrili, ze cakaju od obeda!!! Preglgla som nasucho a zatocilo sa mi v hlave pri predstave, ze tam budeme sediet do piatej! Drahy to uz chcel vzdat po hodine, instikt mi vsak nedovolil. O stvrtej sme prisli na radu a zistili sme pricinu, preco to tak dlho trva. Prisla prva "pani" v bielom plasti, povypytovala sa, aky mame problem. tak sme obsiazne vysvetlili, co sa nam nepaci. Prikyvla a odisla. Pozreli sme s drahym na seba, ved trpezlivost ruze prinasa. Po hodnej chvilke do vysetrovne vstupil chlapik v bielom plasti, po boku s pani v bielom plasti. Este vzanejsie sa nas pyta, ze co je?! Pozreli sme s drahym este raz na seba a cakali, ze pani teda vysvetli co sa deje, kedze sme jej to uz povedali predtym! Ona sa na nas usmiala a vyzvala nas, nech zopakujeme, co sme jej povedali! Tak sme znovu vysvetlili, v com je problem. Lekar teda zacal maleho vysetrovat a diagnozu urcil takmer okamzite po tom, co som maleho vyzliekla. Po tom ako sa mu dvihal hrudnicek pri dychani a po popocuvani stetoskopom-bronchiolitida! Je potrebna hospitalizacia, kedze neje! Faaaajn, do oci sa mi nahrnuli slzy. Malemu treba spravit odber. Ocina posleme zatial na prijem vybavit papiere. Ocino odisiel aj s hviezdou. Ja som zostala s malym. Napichnut sa im ho podarilo na treti krat a tatino sa akurat vratil v okamihu, ked sa valila krv z ihly a aj spod nej ako pri jatkach. Skoro prefackal sestricku, co robila odber. Radsej ho vyviedli do cakarne. Malemu nechali kanilu, kedze neskor mu bude treba dat infuziu, este predtym treba vsak ist na RTG! Radsej sa nebudem rozsirovat o pani, ktora tam sedela na voziku evidentne so zlomenou rukou, bola sama bez sprievodu a evidentne tam cakala uz dlho. Optimizmus ma presiel. Drahy zaviezol pani na toaletu, kedze nikto iny tam nebol, teda bol, ale vsetci odvratili hlavu, ze nas sa to netyka! Po pol hodine cakania z vysetrovne vybehol stary, dezorientovany pan, cely nahy, mal na sebe len slipy a hladal toaletu, bola vsak obsadena panou na voziku. Tak to vzdal a vratil sa odkial vysiel. Az mi slzy vyhrkli... Spolocnost naozaj nezaujima staroba. Tvaria sa, ze stari ludia tu nie su... Navyse rodina vedla nas s dvomi chlapcami vo veku okolo 14 rokov sa zacala smiat na panovi, ktory vysiel na chodbu v slipoch. Drahy ich spacifikoval, ze aj mi sa to moze raz stat!! Prestali sa smiat, ale bolo vidno, ze aj tak to maju na haku... Po hodine sme vysli z RTG aj so snimkou a zasli na detske oddelenie...

Sedem hodin vecer. Unaveni, hladni a ustrachani sme prisli na izbu. Drahy sa zacal domahat privatnej izby. Vraj nemaju ziadnu volnu, su plne obsadeni. Este zopar pokusov, ale zacala som ho ukludnovat, ze ked nemaju, tak nemaju, mozno sa nejaka uvolni zajtra. Navyse na izbu nas dali s dalsim novym prijmom. Sympaticky mlady par so stvormesacnym chlapcekom. Pytam sa, ze co mu je. Zapal mocovych ciest. Tak som si pristavila sestricku a vravim, ze by nemali miesat bronchitidu so zapalom mocovych ciest, nakolko to male chuda moze od nas "dostat" aj bronchitidu! Sestricka na mna pozrela akoby som padla z mesiaca a presvedcivo povedala, ze to nevadi!!! To sme sa este na prijme museli "bit", ze zostanem s malym, kedze kojim! Pozerali na mna, ze ako to, ze bude mat dva mesiace a ja este kojim! Tak som ich vyviedla z omylu, ze nemienim prestat a ci sa im to paci alebo nie, zostavam aj za cenu, ze budem spat na zachodovej mise! Videli, ze to nevzdam, aj nas skusili odradit, ze nemaju postele a budeme musiet spat na stolickach. Nepomohlo! Zostali sme obidve maminy. Noc bola perna. Nakoniec sa dokonca nasli aj skladacie postele pre nas. Takze to, ze nemaju postele bol len trik, ako nas odradit, aby sme nezostali!!!. Maly bol napojeny na pulzer a kyslik merac, takze ako nahle hladina O2 klesla zapipal alarm! Celu noc som skakala ho vypinat, aby sa aspon ta druha mamina mohla co to vyspat, kedze jej drobcek sladucko buval po tom, co ho na piaty krat napichli!!! Na druhy den rano sme si vsimli cez male okienko, ze izba vedla je prazdna! Drahy rano prisiel a ked uvidel prazdnu izbu isiel za sestrou, ze nech jednu z nas daju do tej volnej izby, ze ani jedna sme sa nevyspali! Nic, len nanho z vrchu pozrela, ze je to pre pripad izolacie!!! Drahy sa nasrdil a doviedol lekara, ktory nas den predtym vysetroval a ukazal mu prazdnu izbu. Ten bol nemilo prekvapeny a najviac ho dostalo, ze zapal mocovych ciest je spolu na izbe s virusovou bronchitidou!!! Mamina sa hned ozvala a zopakovala co som povedala ja den predtym! Vraj som sestricky upozornila na fakt, ze by sme nemali byt spolu na izbe, alel en nas odbili, ze to nevadi! Lekar sa ospravedlnoval, vraj nevedel, ze nas supnu spolu na izbu! Prd to pomoze, ked jej maly ochorie! Tak maminu ihned prestahovali do vedlajsej izby, kedze je vyssia pravdepodobnost, ze prijmu dalsie dieta s tou istou diagnozou ako moj anjelik! Poobede ked bol maly nakrmeny som odbehla domov pre veci. Uz som pisala ako to dopadlo, ked mi niesol drahy veci do nemocnice, ked som bola tehotna :) Ked sme sa vratili, maly bol prestahovany na izolacke a druha mamina naspat v dvojizbe. Bol dalsi prijem so zapalom mocovych ciest! Tak sme spolu komunikovali cez okienko. Doobeda za nou prisla mama aj so starsim synom. Sestricka ich hned sikovala von, vraj deto do 15 rokov maju zakaz na oddelenie, kvoli mikrobom, aby nedoniesli dalsie mikroby. Mali ste pocut, ako so do nej pustil manzel pani. Tak vcera vam nevadilo, ze je v izbe spolu s virusovou bronchitidou a dnes mi idete vyhodit syna von, ze donesie mikrob! Sestricka neprotestovala, len sa otocila na podpatku a odisla. V duchu si hovorim: Tu mas na raketa, konecne sa ti niekto postavil! Sestricky boli profesionalne deformovane. Jednoducho mi rozhodneme co a ako bude a vy sa zariadte. Radsej ani nebudem opisovat, ako som si radsej spravila vsetko sama, lebo o kojeni nemali ani sajnu, ked malemu vyplachovali nostek, tak ho akurat tak zaliali vodou bez toho, aby nieco vyslo von! No hroza a gol bol, ked ho sondovali, aby sa mohol dokrmovat, kedze nevladal jest sam a ked zacal papat, tak ho hamovali, aby tak vela nejedol! Jednoducho prirucky hovoria, ze dvojmesacne dieta je kazde styri hodiny 120ml a tak to musi byt. Ked som povedala, ze on je kazde dve hodiny 60ml, to nebolo to iste! Viete si predstavit, ze by som tam nebola s nim?! Radsej si to nepredstavujem! A tak na moju radost vecer zjedol 140ml a rano o stvrtej dokonca 150ml! Vsetci vytrestovali oci! Rano sondu vyvrhol pri cisteni nosa, tak som ju odhodila a ani sa nepytala na nazor!! Dnes rano prisiel lekar a pyta sa, ako sa mame. Vravim dobre, maly papa. Otazka, preco nema sondu! Vravim: Dokrmovali ho dva krat cez sondu, potom papal sam a dnes rano ju vyvrhol. Tak sa este opytal, ze preco nejedol hned a bolo ho treba sondovat?! Akoby som ja vedela?! Ale nedalo mi nepovedat: Viete, je to chlap, raz darmo! Mozete do nich hucat, nepomoze, az ked zacnete konat, tak im to pride! A s malym to bolo to iste, az ked ho celu noc nadrapovalo na vracanie, lebo sondu mu umelci zaviedli cez usta a nie cez nos, mu prislo, ze bude lepsie, ak zacne jest! Lekar sa poobzeral okolo a kedze mal okolo len babinec, nic nenamietol, len skonstatoval, ze asi nemam rada muzov :) Vravim, naopak, milujem muzov, ale pravda je, ze im treba akciu (a cim neprijemnejsia a bolestivejsia, tym ucinejsia), aby sa dostavila reakcia! Slova nepomahaju a na veku nezalezi :))) Tak sme sa zasmiali a povedal, ze mozeme ist domov, kedze maly papa. Len treba chodit na rehabilitaciu, aby pomohli dostat von hlieny. Som ako zbity pes. Keby ma niekto videl, tak si povie, ze som bola niekde vo vojne! Opuchlo mi oko, asi "jacmen" neviem ako sa to nazyva odborne, ked vam opuchne viecko, hnackujem, maly ma cchrbaty ruky modre od ihiel, ale hlavne ze nam jest chuti :) a to doslova! A tak dnes nas caka po styroch dnoch noc doma, bez pipacieho alarmu, vo svojej posteli a vo svojej kozi :) Dufam, ze sa nebudeme musiet vratit, lebo to by ma asi trafilo!

Takze nie len na Slovensku je to tak! Vo Francuzsku sme na tom podobne!!! Lekari su na vysokej urovni, ale personal, no ved som opisala. Na vsetko maju odpoved, sme strasne vytazeni, nestihame! Aby ste si dokazali predstavit "vytazenost": Styri sestricky, tri pomocnice, ktore robia vsetko a nic, dve tri studentky, jedna upratovacka a to na maximalne trinast deti, lebo viac posteli na oddeleni nemaju! Ked si odratate deti s matkami, lebo ako som opisala, radsej som si vsetko robila sama, tak 5 deti maximalne! Spominam si, ked sme robili dve, cez den dve plus vrchna sestra, okrem vikendov, to sme boli dve sestricky cez den aj cez noc, pat izieb a ak sme boli plni tak hned aj 15 deti! Pocas nocnych jedna z nas chodila na pohotovostnu ambulanciu pomahat lekarovi vysetrovat! Nikdy nas nenapadlo stazovat sa, ze nestihame, alebo dozadovat od matiek, ako sa robi to ci ono! Ano vosla sestra a pyta sa ma, ze ako kontrolujem, kolko maly vypil?! Vravim: Odvazis pred krmenim a po krmeni -rozdiel=vypite mliecko! Po tom som sa uz ani neunuvala sestricky volat! Na co?! A keby ste videli ako bohorovne sa spravali! No skoda reci, som rada, ze som doma, aj ked to nebude lahke ....

Co dokaze jedno dakujem...

2008-11-20T21:30:00.003+01:00

Streda... Prasi sa mi do oci... A rezu a rezu...

Cely den som ako vysinuta. Vela sme toho nenaspali a aj to malo nestalo za vela. Od rana ficim na adrenaline, ved treba toho tolko porobit a den ma len 24 hodin!!! Poobede mame zatvorene, tuto stredu, vsak ako aj ine stredy, sme zasa prescasovali do pol piatej. O stvrt na sest sme mali stretko so psychologickou. Zavolala pred dvomi tyzdnami z vlastnej iniciativy, popytala sa, ako sa nam vodi a zablahozelala k novemu prirastku do rodiny :) Bola som mierne soknuta... Rozdychala som to a tak mi hned navrhla stretko o dva tyzdne. A tak sme vcera isli. Oci ma palili od unavy, za pol hodinu spanku bych dala pol kralovstva, ale nechcela som to na poslednu chvilu odvolavat. Stacilo, ze som malu nezobrala do hudobky... Prisli sme akurat. Nejakych pat minut v cakarni, ak nebude meskat... V duchu sa tesim na klud, ze si chvilu zavriem oci a aspon na chvilu prestanu palit. No mate ho vidiet, to bu nebola psychologicka poradna, keby tam neboli problemove deti. Zatial sme mali stastie... Vcera tomu tak nebolo...

Mlada matka, dieta, tazko odhadnut vek, nerozpravalo, prejavovali sa znamky hyperaktivity a agresivity s patricnymi decibelmi. Tak som sledovala, co sa dialo okolo, kedze oddychovat sa nedalo :) Chlapec, neskor som sa dozvedela, ze takmer sestrocny, sa "hral" a mamina ho okrikovala stylom: "Ukludni sa, ticho, pospratuj hracky, nerob toto, nerob ono, prestan" prisiel moment, ked ho zacvakla medzi kolena, aby sa ukludnil. S chapavym usmevom sa pozeram, zatial co zvysok sediacich uhyba zrakom, ci sleduje pohorsene "priblemove" dieta. Vyustilo to do situacie, kedy chlapec stiahol celu tacku hraciek na zem a matka po nom vykrikla, aby to po sebe upratal, co sa jemu zjavne nepacilo a dal to razne najavo! Po niekolkych minutach sa vykliesnil z matkinho objatia o nieco kludnejsi. Zasiel ku hrackam a vybral z kuchynky tanieriky a zaniesol jeden mamine, ktora sedela vedla mna. Ta ho prijala bez najmensieho naznaku ucasti, ani nepodakovala... Pozrela som nanho a jeden tanierik som si teda vypytala. Najprv na mna podozrievavo pozrel, ci to myslim vazne a potom mi teda jeden nesmelo podal. Nahlas som mu podakovala a pochvalila ho, aky je mily. Usmial sa na mna. Opatovala som usmev. Do hry sa pridala aj dcera, ktora tiez nahlas podakovala, ked jej podal tanierik. Dokonca tam sedel este jeden chlapec; mohol mat okolo 10 rokov a tomu sa tiez usiel tanierik a nezabudol podakovat. A tu zacala nasa hra. Vratil sa ku hrackam (akasi kuchynka, varic, umyvadlo, hrnce, taniere...) a najprv pozbieral to, co predtym zhodil a pozrel na mna, ci som si to vsimla. Samozrejme, pozrela som nanho a okomentovala to... "Uvaril" nam veceru a kazdemu, kto mal tanierik sa nieco uslo :) Tento krat aj mamina podakovala. Maly este stale hyperaktivne pobehoval medzi "varicom" a nami, ale s usmevom na perach, odprataval postupne hracky, ktore predtym porozhadzoval. Tak som sa prihovorila mamine, kedy som sa dozvedela, ze maly nerozprava a ze bude mat sest rokov.

Casto sa stretavam s ludmi, ktori si myslia, pretoze su to ich deti, ci podriadeni, netreba prosit, ci dakovat! Vela krat nemam chut povedat prosim ta, ci dakujem, ale bez toho sa u nas uz ani jedna fraza nezaobide. Hoci som velakrat nasrdena, nikdy nezabudnem povedat prosim. Napriklad, ked je hviezda naozaj nezvladnutelna fraza vyzera takto: Prestan, prosim ta! Ked nieco spravi, dakujem je automaticke. S drahym to je tak isto. Aj ked je vela veci "samozrejmych" bez prosim ta, ci dakujem sa to nezaobide... Vela ma "naucila anglictina"- Can you help me, please?! Can you......, please.?! Would you like a cup of tea?! Yes, please... No, thank you...

Co dokazalo jedno male, bezvyznamne Dakujem :)

PS: Dakujem anjelovi straznemu, ze som po ceste domov v aute nezaspala :)

Tak sme to rozbehli...

2008-11-09T14:13:00.004+01:00

Konecme sme ciastocne prestahovani a byvame na novom, aj ked v bojovych podmiekach, hlavne, ze nam jest chuti :) Beham s pradlom medzi dvomi chalupami, medzi kojenim, prebalovanim a upratovanim lietam v bare, po obchodoch a k tomu este stiham robit ulohy s malou. Ale vychutnavam si chvile kedy kojim, vtedy ocim na ten "maly" zazrak, ktory uz vazi cez 4 kila a obliekame velkost tri mesiace, hoci nemame este ani mesiac :))) Zivot sa vracia do normalnych kolaji az na male zadrhele, ktore budu vzdy.

Vo stvrtok, 27 oktobra sme mali hudobnikov. Hral sa Jazz, ktory mal uspech u posluchacov a cez to vsetko, ze nie som privrzencom jazzovej hudby, hudobnici ma nadchli a organizujeme dalsi vecer na buduci stvrtok, kedy uz rozbehneme konecne aj restiku. Bude to frmol, kedze sme si odvykli, ale mame stastie. Maly spi o to lepsie, cim viac hluku ma okolo seba a teda mozem sa zapojit do pracovneho procesu. Takto sa tvaril naposledy, priamo v sale pri zivej hudbe :) O nieco neskor zacal pokyvkavat v spanku hlavou, no zazitok :) Este ze som ho zvykala na hluk, predsa len ta opera Carmen bola dobra volba, takto sa nemusim bat zapat vysavac, ked drobec spi. V noci spi, len jedna vec, nechce si potrebu urobit do plienky, len v nutnom pripade a aj to len raz, ked je uz plienka spinava, tak zdrza a tak ked menime plienku, musim pockat (niekedy aj pol hodinky) kym si ulavi :) Ja viem, to je fajn, ale nehovorte mi to rano o tretej, kedy sa mi chce najviac spat! A tak cakam a hlava mi kvacka ako sliepke :) Pozorujem ho na pol ocka :) Snad ani nemusim pisat, ze ocikane mame uz vsetko a najradsej si cika na paty :) No a stolica, tu uz sme mali tiez kadetade ;) Ale po troch tyzdnoch to uz zaciname zvladat, uz viem kedy asi a kolko, tak sme pripraveni, ja aj maly, ale tie paty mi vzdy stihne ocikat, alebo omocit v nalozenej plienke skor, nez mu ich chytim :)))

Hviezda sa s nim najradsej hra, ked spi :) a ked place, tak mala krici o to viac, aby ho prekricala, takze si viete predstavit ten duel!! Inak, ochrana u nas funguje. Maly bol nejaky vykolajeny, tak som tak raznejsie hovorila, ze papat sa uz nebude, kedze si chodil ucuckavat kazdych 20 minut a do toho som si hundrala a maly plakal. Mala zbehla dolu do baru za otcom a hovori: "Tatino, rychlo chod hore a povedz mame, nech prestane "kricat" na mojho braceka!!!" No takze, aby som si davala pozor, lebo na mna ta moja hviezba zavola socialku :))

Zivot plynie rychlostou mladeho zrebca a ja nestiham vychutnavat tie vzacne okamihy. Kazdy den mi v hlave znie piesen: What a difference a day made....http://www.youtube.com/watch?v=7s46gMHI2lQ&feature=related a nestacim sa cudovat, ako velmi sa maly meni, ako zacina vsetko okolo seba vnimat a pocuvat....

Koniec dobry...

2008-10-21T17:38:00.008+02:00

... vsetko dobre :°)

Tak, ako som slubila, uz som ako tak zregerenovana a mozem tu chvilu posediet a napisat vam, ako sme dopadli.

V nedelu poobede som nastupila do nemocnice ako bolo dohodnute. Na prijme zistili, ze mam kontrakcie, ja som zasa totiz nic necitila, hoci ich intenzita, podla pristroja bola dost silna. Vravim si, nic vazne, ved zajtra uz bude po vsetkom, hlavne, ze ma nic neboli. No, skoro som sa tesila. Rano o pol druhej ma zobudila bolest v bruchu. Pozeram ako cervik na jablko a cudujem sa, ze co to?! Ved aj predtym boli kontrakcie, ale totoooo, auuu! Tak som zazvonila na sestricku, ze "trochu" ma boli brucho, takych kazdych 8 minut! Ta vybehla von a doviezla stroj na monitorovanie. Zapojila nas a cakali sme. Na garfe krivky ako Vysoke Tatry. Este sme sa nadejali, ze snad sa to ukludni. Prdlajs. Po pol hodine sa bolest zacala stupnovat. Tak mi dala lieky a cakali sme dalej. Bolest sa trochu skludnila, dokazala som aj zaspat velmi lahkym spankom. Monitoring sme este opakovali dva krat. Sestricka volala lekarovi, ze co so mnou. Nastastie to nebolo asi az take vazne, kedze som sa neotvarala :) Do rana daleko... Tak som sa pre istotu rano otretej umyla dezinfekcnou zbrndou, len keby nebolo rano nahodou casu! O siedmej rano este posledny monitoring, babo sa nedalo kontrakciami velmi rusit, bolo mu to sumafuk :) O tristvrte na devat pre mna prisli a vyviezli ma na salu. Drahy s malou nastupeni a cakali. Snad ani nemusim opisovat, ze ma nemohli napichnut, kvoli kontrakciam a ked sa im to konecne podarilo, tak anestezia dost dlho nezaberala. Nakoniec sa vsak podarilo. Prisiel moj lekar, usmial sa, ze hracicka, take sme tu uz mali velakrat. Ja smrt v ociach... Vdaka kontrakciam a myomu "vyprostenie dietata trvalo nehorazne dlhych 20 minut, mna uz zacal oblievat studeny pot, ukludnovak nezaberal, ja sa panicky pytala , co sa deje, ved prvy krat ani nie 10 minut a bolo po vsetkom.Tak doktor stihal este komnetovat a ja som medzitym zamierala strachom. Este ze anestiziolog bol taky zlaty. Ten ma ukludnoval ako sa dalo, nie ze by zaberalo, ale snazil sa, to sa mu musi nechat. :°) 9.25 uzrelo svetlo sveta nase slniecko chlapcek- a urobilo mnauu, mnauuu a ja som si v duchu pomyslela, no uz mozem aj zomriet. Este som si stihla vsimnut, ze je baculko. Sestricka len rychlo povedala, ze vazi 3740g a brala ho ocistit a ukazat nedockavemu otcovi. Mna zatial davali dokopy, co mi bolo srdecne jedno, kedze som bola nadopovana oblbovakmi. Dve hodiny na pooperacnej a konecne ma previezli na izbu. Tatina nikde. Lezala som tam sama zo svojimi zmiesanymi pocitmi, ubolena a taka sama. Az na ten ruzovy, mrnavy uzlicek vedla mna. Sestricka mi ho podala a prilozila som si ho po prvy krat na prsnik. Ten pocit! Vsetok ten stres z poslednych 9tich mesiacov so mna opadol a uvedomila som si, ake neuveritelne stastie mame. Maly bol svetlucky a tak som stiahla ciapocku a tu prekvapenie. Blondak jak das. Normalne som onemela, neschopna reakcie. Cakala som nieco ako bola hviezdicka. Olivova pokozka, tmave vlasy. A tu na mna oci blondacisko :°) Tak ma to vykolajilo, ze som nebola schopna prenho najst meno. Len som pozerala ako mucha puk! A tak po troch dnoch dray s malou rozhodli, ze sa bude volat Dylhan Maximilian. Ja som si nedokazala predstavit ziadne suce meno :°)

Hviezda v pondelok poobede zahlasila, ze mame babo, mozeme ho zobrat domov, ved ona sa postara a ja mozem zostat v nemocnici, nech sa zotavim :°) Na druhy den ho uz chcela krmit chlebom, ved ako moze niekto vyzit len z mliecka a aj to este takeho co tecie z takeho smiesneho miesta?! No tak dokola sme vysvetlovali, ze chlebik nie, mliecko bohate staci a ano, ked bude trosicku vacsi, bude sa s nim moct hrat. Ked sme jej ho dali na ruky, ludia ona mala v ociach take iskry hrdosti, lasky, ze keby mi to niekto rozpraval, asi mu neuverim, ze sestrocne dieta dokaze takto reagovat. Je strasne zlata, vsetko by chcela robit, prebalovat, prezliekat, kupat a keby sa dalo tak snad aj kojit :°)

Otec, to snad ani nemusim opisovat, viete si predstavit. Len v skratke: 5 kytic ruzi mi svietilo na izbe, chodili za mnou s malou kazdy den o nemocnice, hoci bol utahany ako kon, kedze sa pripravoval na sobotu-mali sme zasa tie gastanove slavnosti a na vsetko bol sam. Prvu noc doma, maleho mi nosil na kojenie do postele, nechaval ho odgrgnut, kedze mi robi trochu problem sadnut si z lahu a tak :°) A museli by ste ho vidiet.... Mrzi ma, ze som nemala moznost ho vidiet, ked po prvy krat zbadal svojho syna. Dnes v noci mu hovorim: Ani sa ti nesnivalo, ze budes mat raz svoje vlastne deti. On na to, so slastnym usmevom na tvari: Tak to teda nikdy a ponoril sa do rise snov... Krasne momenty, snazim sa ich vsetky zapamatat, neda sa to vsak, keby mal clovek najaku memory card v moizgu a mohol by si ju prehravat. Spomienky blednu a stracaju na intenzite, skoda...

Takze, este raz vam vsetkym zo srdca dakujem za podporu v tazkych zaciatkoch, kedy ste ma drzali nad vodou svojimi pozitivnymi komentarmi a az do posledneho okamziku ste na mna mysleli a drzali palce. Je to ako jedna velka rodina. Hoci len virtualna, ale je krasne, ze sme schopni sa podrzat, dodat si odvahy a chvaly v spravny cas. Velke Dakujem vsetkym :°)

PS: Maly je velmi dobry, aj sa vyspim pri nom :°)

There is a God...

2008-10-08T19:18:00.006+02:00

Prace v bare a v byte su takmer hotove, az na par detailov, s ktorymi sa da zit. Uz len dokoncit komin z kotla a zapojit ho a mozeme sa stahovat. Dnes som kupila zaclony. Uz to zacina byt vazne realne! Takmer po dvoch rokoch sa mozeme vratit do nasho domu c.1 :°) Niekde som tu uz pisala, ze danovy urad nam dlzi peniaze- DPH v celkovej hodnote 22k+eur a ich meskanie s platenim nas stoji peniaze v banke, kedze tuto sumu sme si museli pozicat, aby sme mohli pokracovat v pracach a banka nam ju pozicala s tym, ved do troch mesiacov nam DPHcku vratia!!! Uz je to vyse roka, co cakame!

No a dnes bol big bang!!!! Ono to teda zacalo asi pred tromi tyzdnami, kedy sa k nam dostala novina. Aj ked, netesim sa z toho, ze sudca, ktory je (bol)velmi dobry kamarat so sefom stavebnej firmy a ktory mu vsemozne pomahal preplavat zakonom, kedze poznal ludi na spravnych miestach, zomrel. Po chorobe to jeho telo vzdalo. Nie sme jedini, ktori vdaka jeho znamostiam, nedokazu pohnut systemom. Ano, budete si mysliet, ze si vymyslam, ale kedysi pracoval na danovom urade a pozna tam ludi dost vysokopostavenych na to, aby nam vyse roka drzali peniaze bez jedineho slovka vysvetlenia preco!! Ako kazdy urad, ked vam zamietne ziadost, musi vas doporucenym listom oboznamit z akych dovodov bola ziadost zamietnuta! Nam nic neprislo, ani po tom, co nas danovnik poslal doporuceny list, v ktorom ziadal vysvetlenie. Nic sa nedialo ani po troch faxoch odoslanych danovnikom! Jednoducho niekto (vieme kto) sa postaral o to, aby sme peniaze nedostali a ak, tak co s najdlhsim odstupom casu! Rok aj tri mesiace im to trvalo a ktovie ako dlho este, keby dotycny pan nebol zomrel. Takze, dnes volala banka a drahemu oznamila radostnu spravu: Danovy urad nam konecne poslal 18k plus nejake drobne z povodnej sumy 22k+priamo na ucet. Predvcerom som oznamila drahemu, ze v piatok idem na danovy, priputam sa ku zabradliu a nepohnem sa, dokial nezavolaju hoci aj ministra vnutra, aby mi vysvetlil, preco nemam svoju DPHcku po vyse roku vyplatenu. Aj za cenu, ze tam v pondelok rano porodim! Asi ma poculi :°) a radsej to poslali. Presne to iste sa mi stalo, ked som povedala drahemu, ze zavolam tomu sudcovi (je povodom Poliak) a nemam zabrany mu z mosta do sprosta vysvetlit a povedat, co si o nom myslim. O dva dni mi volal zasa drahy, vraj zomrel, uz to nestihnem!!! To bolo pred troma tyzdnami a cuduj sa svete, vsetko sa akosi hybe. Ani si neviete predstavit, kolko hadok a nervov sme si kvoli tomu uzili a ako sa nam konecne ulavilo.

A tak ma zasa raz napada: Bozie mlyny melu pomaly, ale isto. Na kazdeho z nas raz pride. No a ja sa chystam napisat list ministrovi vnutra o tom, ako sa k nam danovy urad zachoval. Viem, ze mi to prd pomoze, ale aspon budem mat dobry pocit :°) Totiz stavaju sa tu aj horsie veci. Bol tu policajt, ktory sa rozhodol, ze zacne cistit Augiasov chliev. Vela deti vysokopostavenych ludi ma namocene prsty v drogach. No a to nemal zacat robit. Spachal samovrazdu, strelil si dve gulky do hlavy!!! Ano, aj to je mozne. Sudcova dcera bola namocena v predaji a uzivani tvrdych drog, jedno dieta mu dokonca zomrelo na predavkovanie! Takychto ludi neviem pochopit a nikdy nepochopim. Doma chodi v srackach po kolena a cez to vsetko este dokaze ublizovat druhym! Neviem, ci ho to tesi, ze niekomu ublizil alebo mu to pomaha zabudat na jeho vlastnu bolest?! Odpoved sa nedozviem, ale co si tu vsimam, cim horsi neporiadok maju ludia doma o to zakernejsie sa spravaju k druhym. Je to len bleda zavist?! Naozaj neviem.

Je to napisane trochu chaoticky, nedokazala som si nejako zocelit a usporiadat myslienky, ale aby som dosiahla aspon nejaku uroven tohoto post-u musela by som to tu rozpisovat a to by ste urcite cele necitali. Bolo by to tak na pat stran, minimalne :°) Ale musela som sa niekde "pochvalit" a viem, ze vy ma pochopite a nechytite sa slamky a neodsudite ma, ze sa tesim zo smrti nejakeho choreho nestastnika.

Tak a teraz idem relaxovat, vylozim nohy a budem sa nablblo usmievat a mentalne sa pripravovat na pondelok. Uff, este ze nemusim ist rodit na danovy urad :°)

Ze by uz?!

2008-10-07T09:08:00.003+02:00

Nie, este nie, len ma vcera rozosmial jeden zazitok...

Kedze mozem, rano vozim malu na zastavku, je to len niekolko sto metrov od domu a takto nemusi drahy pre nu chodit skoro rano a ona nasledne cakat takmer hodinu v bare, kym ju odvedie do skoly. Poobede ju idem vyzdvihnut, dozorkyna mi ju odvedie az do auta, takze ja len nastupim pred domom a potom opat vystupim z auta, ked prideme domov.

Vcera rano, ako obycajne, sme mali modry pondelok. Nie a nie sa vykotulat z postele. Na desiaty krat som to uz vzdala a malu tahala za nohy z postele :°) V polospanku odisla na toaletu, spravila som rychlo ranajky a kakao. Este precitat domacu ulohu, pri ktorej ma ide vzdy porazit, ten ich uzasny system, pred mesiacom zacinali s celymi frazami a teraz pokracuju so slabikami!!! Na hlavu postavene! Ale co uz, nic s tym nenarobim, treba splynut s davom, malej citanie zatial ide, keby ste vsak videli pisanie, cinsky kocur je krasopisec. Navyse plati to iste, ako s citanim. Namiesto toho aby, zacali s pismenkami, tak zacinaju s celymi slovami a navyse pisane pismo, je odlisne ako to, na co som bola zvyknuta ja zo skoly!!! Ale co uz, asi bude z nej lekarka!!! Pismo na to urcite ma :°) No ale odbocila som. Takze modry pondelok. Precitali sme dany text dva krat, ukladam pisanku do tasky a peracnika nikde! Tak hviezde vravim, hladaj si moja zlata, kde si si ho dala, tam ho najdes! Samozrejme, NIEKTO jej ho vytiahol z tasky po tom, co si ho tam ona vecer spratala!!! Ano, tatino urcite potreboval pera a on jej ho niekde zapatrosil. Potom na vas pozera tymi svojimi ocami akoze, co odo mna chces, ja som okolo neho ani nesla!!! Celu sobotu a nedelu si kreslila a peracnik sa povaloval kade tade. Uz mi rupli nervy, nevydrzala som to a nasla som ho. Povodne som ju chcela nechat ho hladat, hoci by to trvalo aj do obeda, nech sa pouci! Nedalo mi a dala som jej ho. Frcime do auta, musela som zobrat tu nasu velku kravu (inokedy chodim malou 106), volant tak na centimeter od pupku, ledva, ledva, kedze sedadlo musim mat takmer na prednom skle, aby som dociahla na pedale :°) Na zastavku sme dorazili, autobus tam uz stal a cakal. Neboli sme sami. Dobiehali viaceri, asi sme nemali len mi modry pondelok vcera :°) Pointu celeho rana som sa vsak dozvedela az na obed, ked prisiel drahy domov k obedu, kedze mu uz obed nevozim :°)

Sofer autobusu rano prisiel na kavu, kedze parkuju oproti baru a hovori drahemu: "No, dnes rano som si pomyslel: A, hotovo! Nevidel som tvoju zenu, tak si vravime spolu s dozorkynou, uz je to tu! Maju babo!" No, ale skrt cez rozpocet, dostavila som sa a este stale dva v jednom :°D Potom mi drahy hovori, ako sa kazdy den, skalni zakaznici, vypytuju; TAK CO, UZ?! No a kedze nie, tak sa scenka kazdy den opakuje! To je tak, ked ste sucastou "verejneho" zivota :°) Nasi zakaznici su nedockavejsi ako my. Kedze nevieme, ci je to chlapec, alebo dievca, vsetci cakaju na to, co to bude a drahy ma slubene, ze az to bude chlapec, tak ho opiju :)))

Este jedna zabavna :) Asi pred tyzdnom sme mali este vecer o deviatej otvorene, vacsinou okolo osmej zatvarame a sused oproti baru, ked videl, ze sa svieti a mame ludi, dobehol cely nateseny, ze hotovo, uz sa zapija novorodenec! Sme sa smiali, ze ti "nasi", lebo mame aj takych, co su proti nam ;), su horsi ako nasa hviezda, ta sa kazde rano pyta, tak co mami, uz mame babo?! Kedy uuuuuz?! Zajtra?! Tak sme jej povedali, ze najneskor v nedelu vecer idem do nemocnice a uz v pondelok rano, bude mat braceka alebo sestricku. Drahy zoberie aj malu, budu cakat vedla v miestnosti, zakial lekar "porodi" nase slniecko cisarskym. Mrzi ma, ze drahy nemoze byt priamo so mnou na sale tak, ako v UK. Pridem o ten pohlad nanho, ked prvy krat zbada svoje novonarodene dieta. A som strasne zvedava, co zahlasi hviezda na ten drobucky uzlicek :°) Uz zasa chce sestricku, hoci sa bude musiet delit o hracky ;)

Takze, ja uz zacinam panikarit a zaroven sa tesit, ze uz sa nebudem musiet tocit ako na grile, ako sa vyjadrila pustovnicka :°) Takze dvanasteho vecer nastupujem a trinasteho rano rusime dva v jednom :°)

Som pripravenà?!

2008-09-29T10:07:00.003+02:00

Tak, realita udrela, rovno medzi oci :°)

Ale pekne po poriadku. Drahy do mna huci uz tyzden, aby som si zbalila tasky, lebo prenho nie je lahké zbalit ma do nemocnice, ako som mala moznost sa presvedcit naposledy, aj ked mohlo to dopadnùt aj horsie :°). Tak pre babo vsetko potrebné zbalené, len ja som sa nevedela nejako odhodlat zbalit kufor pre mna. Tak navela som ho v sobotu poslala kupit vlozky. Isiel aj s asistentkou rézie :°) Nastastie, nekupili plienky, ale vràtili sa z obchodu asi o hodinu a pol s komentàrom hladal som to po celom obchode a presne to, co si mi napisala, ked tam je toho tooolko, kto by sa v tom vyznal! Viete si predstavit chlapa s okuliarmi na nose, s papierikom v ruke a prehrabuje sa medzi vlozkami a hladà tù spràvnu velkost a tvar?! A to vsetko za hlasného komentàra 6 rocnej kibicbaby?! Ja zivo a trhàm sa este dnes pri tej predstave :°) No opytat sa by bolo asi tazké. Podarilo sa im kùpit to, com som im napisala, ale len jeden balik, ale co, hlavne ze màm :°) Zlaticka moje, dakujem :) Tasku som zbalila, este nejaké drobnosti, tento kràt vsak neriskujem a kupujem zubnù kefku, funglovku ;) pastu a hygienické potreby tiez sù uz v taske :) V hlave màm vsak este stàle koooopec casu. Zbytocne sa mi tu povalujù dva kufre, len co na ne padà prach! Ja nie som este READY, tak nech vsetci cakajù! Postielka nie je este zmontovanà, nie sme prestahovani a tak spolieham na to, ze snàd, ked som zbalenà, tak teraz sa nic nestane :) Neviem vsak, ci som to dnes nepos-ala. Vytiahla som kocik z garàze, màm ho este po malej :°), ze nech sa vyvetrà. Naposledy, ked som povedala, ze kocik predàm, tak o dva tyzdne som si robila tehotensky test, ktory bol pozitivny :°) Ja bych ideàlne potrebovala este aspon dva mesiace, aby sme stihli dat vsetko do poriadku a zacali normàlne fungovat. Aj ked pràce sù ukoncené, cakàme na plynàrov, aby zapojili kotol :°) Vzdy sa volaco nàjde. A to nehovorim o tom, ze este nemàme vybraté meno! Ani dievcenské ani chlapcenské! Tu je to tak, ako na Slovensku, treba dat meno hned!!! V Anglicku sme mali sest tyzdnov na to, aby sme na matrike nahlàsili dieta, teda aj meno sme mohli vyberat celych sest tyzdnov :°) Neviem si predstavit, ze mi oznàmia, màte dcéru alebo syna, ako sa bude volat?! A ja budem na nich pozerat ako mucha puk a habkat nieco v zmysle, ze nemàm tucha!

Do toho vsetkého, po tom, co som stràvila dva dni v nemocnici, malà odmieta jest v skolskej jedàlni. Vraj vobec neje a ak, tak len trosku! Pytali sme sa, neodpovedà, jednoducho nechce a hotovo! Schudla, je to dost viditelné, je samà ruka, samà noha, teraz mala mat obdobie kedy naberie a tak o dva mesiace sa vytiahne. My to màme tak. Najprv zje vsetko, co jej neutecie z taniera, potom sa trochu skludni a zrazu je vyssia o tri centimetre :°) Skùsali sme jej vysvetlit, ze treba papat, ale nejako to ignoruje. Doma sa napapà v pohode, nie nejako bez miery, ale zje. Asi sa stresuje, chùda moje malé! Tak dùfam, ze sa to coskoro upravi a zivot sa vràti do kolaji, aj ked s novym prirastkom to bude zasa iné, ale aby sme uz aspon boli vsetci spolu pod jednou strechou :°)

PS: Pustovnicka, gratulujem a prajem vela laskyplnych chvil :°) A to si sa bàla, ze ta predbehnem :°) Tesim sa spolu s vami :°)

Takmer mama...

2008-09-22T07:58:00.004+02:00

Konecne sa mi trochu ulavilo a mozem sediet chvilu za pocitacom a nieco rychlo napisat. . .

Minuly tyzden zo stredy na stvrtok som vélmi zle spala.Kazdé otocenie v posteli ma stàlo neuveritelnù nàmahu a ràno som vstala ako zbity pes. Rebrà dokopané, zaludok vykrùteny a nakopnuty az kdesi na chrbtici! Vravim si, ze uz muselo byt aj horsie, len si nepamatàm kedy presne, ved nie som len tak nejakà padavka, rozchodim to, hlavne, ked ma cakà upratovanie. Navyse, dohodnuté so znàmou, ze mi pride pomoct. Tak sme o desiatej zacali. Trochu som sa pomotala, viacej sedela ako robila! Nedalo sa. Ràno som chcela zavolat svojmu gynekologovi, len tak, pre strycka prihodu. Ordinoval az od devat tridsat, tak som to vzdala :) Cez obed sa moj brucha -rebro bol vystupnoval a este som stihla umyt schody pred tym, nez som predsa len zavolala gynekologiu. V hlave svietila akasi kontrolka! Prikaz jasny: ukàzte sa na pohotovosti! Tak som isla domov, osprchovat sa a pockala na znàmu, ze ma odvezie, predsa ma nenechà vykrùcat sa za volantom samù :) Vykrùcali sme sa po ceste dve :) Ona od nervov, ja od bolesti! Drahého sme nechali v bare, ved bude treba ist aj pre malù a urcite sa nestihneme otocit pred pol piatou, kedze bolo uz pol tretej! Dorazili sme na porodnictvo, kedze som uz pred terminom a zacal krizovy vysluch :) Aké bolesti, kde, ako, kedy, kolko?! Ja pozeràm ako puk :) A co ja viem, ci sù to kontrakcie?! V zivote som ziadne nemala! Ano, mam dieta, ale narodilo sa cisàrskym rezom, bez moznosti citenia kontrakcii, takze zbytocne sa ma pytate, neviem :) Nakoniec ma napojili na CTG a cakali sme. Ja nerozumela nicomu, len znàmej sa akosi prevracali oci stlpkom. Vraj: Teraz ta to boli?! Odpovedam, ze len krize, ale dà sa to zniest :) Prisla porodnà baba (teda ujo v tomto pripade). Tvàril sa velmi dolezito a zacal nieco blabotat a ja sa akosi nechytala ;) Doviezol infuzny stojan a nejakù injekciu. Este sa spytam, ze ked infuzka vykvapkà mozem ist domov, nie?! Ved kopec roboty cakà a kto sa bude starat o malù, ked drahy cely den makà?! No, pozrel na mna tym svojim kukuc a skoro mu oci vypadli! Tak mi vééélmi jemne oznàmil, ze dnes urcite domov nepojdem a zajtra tiez nie! Rozdychala som to a v duchu si myslim: Uff, este ze som stihla vsetko oprat v pondelok a utorok, len nemàm este veci kùpené do porodnice pre mna. Kuà, ako to stihnem. Pri predstave, ze drahého poslem kupit hygienické potreby sa mi zatocila hlava, urcite mi kùpi plienky, lebo malà ho presvedci, ze mama si dàva plienky, ked mà svoje dnicky! Znàma odisla s tym, ze drahému oznàmi vysledok nasej nàvstevy.

Drahému som uz z lozka zavolala, ze co mi mà doniest. Nieco na prezlecenie, uteràky, pyzamo, hygienické potreby. Jasné, zvlàdame a kde to nàjdem?! Skoro ma trafilo. Tak veci asi v skrini, a ostatné v kùpelni! Ale ved snàd nieco donesie! Doniesol :) Zubnù kefku, ktorù som nechala na cistenie flakov a bola uz neviemkolkokràt namocenà v save, vsetky vyradené nohavicky, az na jedny pouzitelné, nejaké ponozky a to vsetko vo velkom, obludnom kufri, hlavne ze màme malé cestovné kufriky :) Ale, hlavne ze nieco doniesol :) Malà celà bez seba, aj si poplakala. Zostala som sama. Prvà noc, strach a hroza. Zasa ten maly konik v bruchu robil saltà a nozky som mala az kdesi v zalùdku. Vacsinu noci som prebdela nad knihou a snazila sa zabudnùt, ze ma niekde nieco boli :) Nedarilo sa. Zaspala som az o pol siedmej ràno....

Piatok sa niesol v znameni, ze ak infuzka pomoze, budem moct ist cez vikend domov, ale absolutne NIC nerobit!!! Lezat, lezat a lezat!!! Tak som cakala ako na spasenie na masinku, co povie. Masinka sa tento kràt nepriecila a odpojili mi infuzku. Este vecer prezit tù nechutnù injekciu a sme v suchu. Prisiel moj gynekolog, popytal sa co a ako a potvrdil, ze dnes (piatok) musim este zostat :) Piatok bol kludnejsi. V bruchu sa to ukludnilo a ja som oddychovala. Drahy mi cez obed doniesol, co pozabudal prvy kràt a hodili sme rec :) Malà bola v skole. Takze malà nastahovanà v mojej posteli :) Ked sa mu znami ponùkli, ze malà moze zostat u nich cez vikend, tak zahlàsila, ze ona nemoze, lebo kto bude zastupovat mamu?! No, takze sa nemusim bat, ze by si drahy "vyhadzoval" z kopytka :)))) O dozor màm postarané :) Vecer sa este zastavil s malou a potom isli spolu do cinskej na veceru :) Malà celà bez seba, ze bude jest s palickami :)

V sobotu som dostala od sefa gynekologie zelenù ;) Vraj ten moj myom, ktory je niekde dolu na zadnej stene maternice, spolu s jazvou po predchàdzajucom cisàrskom sa dohodli, ze zatarasia vychod! A tak, ked prisiel cas pre malé zosunut sa dolu vdaka mojim predcasnym kontrakciàm, nebolo miesta. Preto ten tanec harmatanec v mojom bruchu! Malé sa asi snazilo udrzat na rebràch, aby nemuselo zist do toho ùzkeho tunela :D Pri odchode z nemocnice si sestricky prikvacili drahého a hustili donho, ze nesmiem nic robit, ani riad umyt, ci poriadit byt. Drahy na to sucho skonstatuje: No tak a je to tu! Pre toto sa mozu moslimovia ozenit viac kràt! Ked sa jedna zena "pokazi", tak ju zastupi druhà!!! Sestricky sa smiali ale poviem vàm, este dnes mi nie je do smiechu. Tanec pokracuje veselo dalej, ja màm svalovicu na celom bruchu a brànici. Dnes v noci som nespala dobre. Akuràt, ze tie kontrakcie màme zatial pod kontrolou (teda dufam), vdaka liekom, samozrejme.

Musim pochvàlit tatina. Na to, ze veci do nemocnice doniesol na dva kràt a aj to polovicu od veci :) som mala obavy, ze v akom stave nàjdem chalupu. Bol tu riadny binec, ked som naposledy odchàdzala, nemala som cas nieco urobit. Doma upratané, riady umyté, vecko cisté, kùpelna bez skvrnky, no som nestihala! V nedelu navaril obed (co nie je problém, kedze je kuchàr) aj veceru, poumyval riad, no ziram. Tak mu hovorim, ze ked mu to ide tak od ruky, odteraz to moze robit stàle :) Skoro ma preklial pohladom :) Vcera dokonca vesal pràdlo, prvy kràt v zivote :) Ale islo mu to. Sàm povedal, vsetko spravi, len to pranie, takze pustit pràcku, nie je az takà pràca a to zvlàdnem aj v mojom stave :) Dnes "budeme" asi zehlit, tak uvidim, ako mu to pojde :) No takto mal tatino aspon rozcvicku a mà predstavu, ako to bude, ked pojdeme na ostro,kedze lekàr rozhodol, ze tento kràt to bude tiez cisàrsky rez spojeny s tyzdnovym pobytom v nemocnici ako bonus k tomu, aby sme zbytocne neriskovali :(

Tak drzte palce, aby sme este aspon dva tyzdne vydrzali, lebo potom uz bude malé za vodou a i ked sa narodi skor, ako bolo plànované, bude to bez zdravotnych problémov! A ja sa musim ist hrosit do postele, ale uz som takà otlacenà, ze mi je zle uz len z tej predstavy, ze si màm ist lahnùt :(

Psycholog a chlapi...

2008-09-09T09:22:00.003+02:00

Neviem preco, ale tak ako ziadny chlap (cest vynimkàm) sa nechce spytat na cestu, ked sa stratia v spleti uliciek, tak ziadny z nich (cest vynimkàm)neuznàva psychologa! Ten moj este zastavi, aby som sa spytala na cestu, ale co sa tyka psychologa, tak tam ma prekvapil. Jedna veta a mne zostala visiet sànka. "Neviem, na co beries malù ku psychologovi, ale je to ùplne zbytocné. Ja psychologov neuznàvam!" Ked som sa spytala, ze preco a ci bol uz u nejakého, dostala som odpoved, ze nie, ale aj tak ich neuznàva! O com je tàto ich nedovera, priam panicky strach?! Boja sa snàd, ze psycholog z nich dostane nieco, co nechcù nikomu povedat, ci snàd sa citia ohrozeni, lebo by o nich niekto vedel nieco, co sa im dari skryvat az kdesi na dne duse!? Alebo je to fakt, ze by ukàzali svoje citové vnimanie okolitého sveta a tym vlastne oslabili svoju poziciu chlapa v spolocnosti?! Neviem, odpoved som nedostala. Len zanovité mlcanie na znak nesùhlasu s mojim rozhodnutim a tvrdà poznàmka: "Karate dà malej do zivota viac, ako nejakà nàvsteva u psychologa!!!" Tak a ja teraz bojujem so svojim vnùtrom, ci je naozaj spràvne a nàpomocné brat malù ku psychologovi, alebo ju jednoducho dat na to karate a verit, ze to je to spràvne riesenie v dnesnej dobe, preplnenej agresivitou?! Aj po deviatich rokoch prejdenia kadecoho spolocne, ma ten moj chlap este stàle dokàze prekvapit! Skoda len, ze to nie je niecim pozitivnejsim, ako predsudkami spojenymi s nàvstevou psychologa :(

Koniec pràzdnin...

2008-09-02T14:13:00.004+02:00

Od dnes je nasa hviezda oficiàlne prvacka :) Na to, ze uz po dvoch tyzdnoch pràzdnin sa ma pytala, kedy uz pojde do skoly, dnes ràno sa jej velmi nechcelo! :)Ono, vlastne, zacalo to uz vcera vecer...

Sedime pri veceri a malà zahlàsi, ze ju boli brusko. Nezvykne màvat nevysvetlitelne bolesti brucha. Tak sme to nejako ukecali a isla si teda lahnùt. Na dnes ràno som si nadstavila budik, kedze zvyknem v poslednej dobe vstàvat okolo obeda (v noci sa mi zle spi, tak dohànam zameskané ràno). Budik zanotil nejakù zvucku a do toho sa ozvalo stebotavym hlasom: "Good mooooorning!" viac som nepocula, vypla som ho. Celù noc som nespala! Tento kràt to nebolo moje brucho, ale fakt, ze malà ide do skoly, ktory mi nedal spat spànkom spravodlivych! Este si v duchu nadàvam do blbych, ved malà ide do skoly a nie ja, ale nezaberalo to. Budim malù, ktorà mi zahlàsi: "Mami, ved je este hlbokà noc!" Tak inokedy sa uprostred noci zobudi a za ùplnej tmy dojde do obyvacky, kde sedi otec, a povie mu, aby jej spravil kakao! Dnes za ùplneho svetla, ràno o pol osmej, mi zahlàsi, ze je este hlboka noc!!! No nazdar, hovorim si, zaciname dobre :) Bez vacsich problémov sme sa obliekli, najedli, hodili nabliskanù tasku na chrbàt a vyrazili...

Neviem preco, ale nemala som chut vobec ist, asi som tù moju nechut preniesla aj na malù :( Citila som sa, akoby som mala ist do jamy levovej. Zasa vsetky tie pohlady, stupidné otàzky na ktoré musite odpovedat s ùsmevom, aj keby ste najradsej hryzli! Ale zvlàdli sme to. Malà stretla kamaràtky a mne zavesila na krk skolskù tasku a ona sa odbehla hrat na dvor. Tak som tam stàla ako kol v plote, usmievala sa ako blbà a tvàrila sa, ze je vsetko v poriadku! V hrdle navretà hrca, ktorù nie a nie prehltnùt. Ucitel vyzerà na prvy dojem prijemny, jediné co sa mi nepàci je, ze su zmiesanà trieda!!! Jedenàst prvàkov a osem druhàkov! Bojim sa, ze malà bude pozerat na pràcu tych starsich ako na jej vlastnù, teda bude sa rozptylovat. Este k tomu dostali do triedy chlapca, ktory stvàra psie kusy na zastàvke, tak dùfam, ze v skole je aspon o nieco kludnejsi! Ja teda kludnà nie som. Cakàm s napatim, co zahlàsi hviezda dnes poobede. Jedinà vec, ktorà ma potesila je, ze nedostali triedu bez okien! Ano, u nàs v skole majù jednu triedu bez okien, teda denného svetla a slnecnych lùcov! Aspon, ze o to sa nemusim starat ;) Neviem, asi som prehnane nàrocnà a robim z komàra somàra, ale màlokedy ma sklame moj prvy dojem. No a ten dnes ràno nebol velmi dobry. Ak by sme to bodovali, tak dàm: 3 body z desiatich!!! Ale, v tom lepsom pripade to budù len moje vzbùrené hormony a cas ukàze, ze moje obavy boli zbytocné :) Preco si ja vzdy musim zbytocne komplikovat zivot?! Akoby sme toho nemali dost :)

Tak zelàm vsetkym mamàm skolàkov, nech sa nemusia zbytocne "nervovat" tak ako ja :) Ucitelkàm pevné nervy a vydrzte to s nami, vecne nespokojnymi mamami :) HOWG!

Na zasmiatie...

2008-08-12T15:17:00.005+02:00

Aj ked mne zrovna do smiechu nie je, ale nedà mi nepotesit aspon vàs.

Situàcia:

Vstala som s neprijemnym pocitom v bruchu a obvolala lekàrov. Najprv gynekologa, ktory je na dovolenke a potom teda obvodnù lekàrku. Treba prist co najskor. Tak rychle ficim do sprchy a v behu malej ordinujem, nech sa rychle oblecie, ideme k lekàrke, kedze ju samu doma nemozem nechat. Malà vystrelila, otvorila skrinu, ze si ide nieco vytiahnut obliect a do oci jej udrel vesiak s kravatami. Zaujala ju kravata s vianocnym motivom, ktoru mà drahy este z Anglicka. Malà na mna vzrusene krici: "Mamiiiii, tato si mohol vcera dat tu krevetu s vianocami, co mu visi v skrini!" Rozmyslam, o com malà toci, aké krevety to màme v skrini?! Navela ma dotiahne ku skrini a ukazuje mi Kravatu- nie krevetu s vianocnym motivom. Len z tazkostami som zadrziavala smiech, aby som nàhodou tie kontrakcie este neumocnila. Potom sme uz ficali k lekàrke, ktorà potvrdila, ze sù to kontrakcie, takze zasa klud na lozku a lieky proti spazmom. Ak bude malà pokracovat s takymito hlodmi, pridu vhod (tie lieky) :)

Celà scénka s 'krevetami' sa zopakovala, ked sme sa zastavili v bare, aby som drahému oznàmila nasu rannù 'rozcvicku', ked otcovi odusevnene vysvetlovala, ze mà v skrini vianocné krevety! Ten zlaknuty, pri predstave, ze nàm v skrini visia staré smradlavé krevety este kdesi od vianoc nakoniec pochopil, ze nie krevety, ale kravaty sù to! Takze dàvajte si pozor na tie vase "krevety" v skriniach, aby vàm tam nenarobili sarapatu ;)

Stalo sa...

2008-07-26T23:19:00.003+02:00

V piatok som odviezla mamu do baru a zacala s malovanym izieb, kedze ja som indisponovanà :) Ja som odbehla do obchodu a prichystat obed.

Kibic babu som zobrala so sebou, nech majù v bare klud :) Vosli sme do obchodu s nàkupnym vozikom a prvù predavacku, ktorà vykladala tovar, som poprosila, ci by mi mohla do kosika vlozit karton piva. Zvycajne to robi mama, ked je so mnou. Vysvetlila som jej, ze som tehotnà a ona ochotne isla so mnou a nalozila mi to do vozika. Este sme pokupovali drobnosti a isli ku pokladni. Vylozila som na pàs drobnosti, ked som si spomenula, ze mi chyba voda a mlieko. Tak som predavacke v pokladni vysvetlila, ze musim este odskocit po vodu, ale musim aj s vozikom, lebo to v ruke neunesiem. Ona ochotne vysla z pokladne a vlozila mi dve balenia mineràlky do vozika a k tomu este karton mlieka. Za normàlnych okolnosti treba vsetko z vozika vylozit na pàs, lebo ludia sù vynaliezavi. Poschovàvajù na spodok krabic iny tovar, ktory takto prepasujù bez platenia von! Ja som to nemusela vykladat z kosa, hoci tà istà siet obchodov, len v inom meste a museli sme vsetko poctivo vylozit na pàs! Vsetko nablokované a ulozené v kosiku. Predavacka, na moje prekvapenie, zavrela pokladnu a vysla so mnou von s tym, ze mi to vsetko nalozi do auta. Ja mierne soknutà, predsa len, nie som zvyknutà, lepsie povedané, som odvyknutà- v Anglicku je to normàlne, tu nie, ze este sù ludia, ktori sù ochotni pomoct, aj ked to nie je v ich nàplni pràce a bez reci, ci tvàrenia sa, ze ich naozaj velmi obtazujete. Len dodàm, ze je to siet obchodov, ktorà u nàs (na SK) nemà velmi dobrù reputàciu vdaka pràve zamestnancom, teda ich pristupu ku pràci a k zàkaznikom. Ano, je to onà zlto-modrà znacka obchodov :) Cloveku to tak dobre padne ;)

PS: Doma som to z auta vynàsala po jednom kuse :) Malà pomàhala o dvestotristo! A konecne som nezabudla kùpit ten alobal!!! Co som pozabùdala, radsej nebudem rozpisovat, lebo by toho bolo na dve strany :)

Tretia tretina :)

2008-07-24T23:17:00.007+02:00

To moje tehotenstvo by sa dalo prirovnat k hokejovému zàpasu :) Tiez mà tri tretiny a prebiehajù zhruba rovnako. V prvej tretine otukàvame sùpera. Ako viete, mne ten sùper nahnal poriadne strachu :) V druhej tretine sme to nejako zahrali do 'autu', obcas sa podarilo aj skorovat! Na tretiu tretinu sme dofucali na hraciu plochu uz len z povinnosti, kedze inà volba nezostàva,kazdù minùtu nàmahy rozdychavame pol hodiny! Sùstavné pichanie pod lavym rebrom nàm zneprijemnuje kazdy jeden pohyb, este aj sedenie na trestnej lavicke je namàhavé. Jediné co nàm mihà v hlave je, ako len tù poslednù tretinu v zdravi prezit a ked nevyhrat, tak to aspon na plnej ciare neprehrat! Aj remiza potesi, ak je zaslùzenà! :) Tolko ku sportovym spràvam. Tie ostatné nie sù o nic lepsie.

Fyzicky stav, teda jeho viditelnà strànka! Uz teraz velkost mojho brucha prekonala predchàdzajùce tehotenstvo! S malou som nemala takéto velké 'brusisko' ani v den porodu. A ako som sa stazovala! Vraj obrovskà som a nemotornà! Mali by ste ma vidiet. Velryba uviaznutà v plytkej vode je vrtkejsia ako ja! Najhorsie je, ze mi to brucho zavadzia. Otvàram dvere, buch si do brucha! Drahy nieco podàva, zle odhadne vzdialenost a zasa to schytà brucho! A to este stàle "rastieme" ! Je to cim dalej tym tazsie zmierit sa s mojou roztahujùcou sa telesnou schrànkou, ktorej rychlost roztahovania, sa vyrovnà rychlosti roztahovania sa zohrievaného plynu! Asi by som si mala dat na brucho nàpis:'Pozor! Vysoko vybusné!' kedze màme tridsat stupnové teploty! Asi sa na budùci tyzden pojdem pozriet do obchodu "pre dàmy" a kùpim jeden kus oblecenia à la stan. Do normàlnych veci sa uz len s tazkostami zmestim. Ak to pojde takto dalej, tak o mesiac nabehnem do sportovych potrieb a kùpim stan pre styroch, to aby som sa donho zmestila aj tri dni pred porodom. Inak budem musiet sediet doma a do porodnice ist po len po tme, lebo okrem babkovského pyzama na seba nic iné nedàm! Aj tie nechty na nohàch sù pod vplyvom hormonov a hrajù proti mne. Teraz, ked sa uz nezohnem, tak budù ràst ako divé! Do porodnice pojdem s nechtami na nohàch ako sliepka a navyse oblecenà do stanu pre styri osoby! Také tu este asi nezazili :)

Fyzicky stav, mentàlna strànka nie je na tom o nic lepsie. Asi mi uz aj mozog opuchol, ved uz vsetky ostatné casti tela sù spuchnuté, preco nie aj on! To, ze vypol sa dalo tolerovat, pokial fungoval autopilot! Opuch vsak otupil aj autopilota a som nahratà! Alobal uz kupujem dva tyzdne! Este stàle som ho nekùpila :) Vsetko mi lezie na nervy a hlavne ja sama sebe! Keby sa to dalo, normàlne sa so sebou rozvediem! Dovolenka tohto roku nehrozi, kedze cestovanie màm zakàzané! A tak kazdy vecer pri zàpade slnka, kedy sa konecne na chvilu zastavim, si sadnem a sledujem vlny na mojom bruchu. Aj surfovat by sa dalo, keby som vedela... Na co sa parit okolo 600 km v aute, aby sme si uzili pobrezie?! Najhorsie vsak je, ze to surfovanie nie je vylucne len pri zàpade slnka. Ked "sme" hladni, tak skàceme o dvestotristo. Ked sa teda napapàme, tak 'nàm' to sposobi tolko radosti, ze div vsetko nevyvràtim von, lebo cervickové paty màm az niekde v zalùdku! Lavy bok sa 'nàm' nepàci a tak dokopeme maminku k tomu, aby spala na pravom! Uz zacinam mat dekubity ;) K tomu vsetkému este sestrocnù kibic babu, no nenudim sa :) Zo zaciatku chcela sestricku, kedze chlapci sù pre nu prilis hekticki a 'divi'. Pred tyzdnom sa ma nenàpadne pyta: 'Mami a chlapci sa hrajù s autickami, vsak? Oni sa nehrajù s bàbikami?!' Hovorim, ze vacsinou si vyberù autà na hranie! Malà mudrlantsky pokyve hlavou, stylom, tak som si dobre myslela a potom dodà:'Ak to bude sestricka, to aby som jej poziciavala moje bàbiky, ze?!' Vravim, ze asi bude musiet, ved ich mà neùrekom. Na co malà pochopitelne pokyva hlavou a potom dodà:'Tak to radsej aby to bol bracek!' Priklincované a mozeme sa roztrhat. To uz radsej ani nezachàdzam do podrobnosti, ako uz s otcom vybavuje, ze chce byt pri tom, ked to bàbo bude "vyliezat" von!!! Ona chce vidiet to bàbo ist von!

Pomoooooc!!!! Musim ist rozdychat tù predstavu a vàs tu teda nechàm na pospas tym vasim...

Zadarilo sa...

2008-07-22T12:05:00.005+02:00

Uz sa budem opakovat, ale nedà mi; Ked sa dari, tak sa dari!

Presne pred dvomi tyzdnami drahy isiel kùpit vino pre zàkaznicku na jej velkolepù oslavu narodenin. Kedze hladala dobré, sudové vino, ktoré by sa capovalo priamo so sùdkov, drahy sa rozhodol ist pon do oblasti z ktorej originàlne pochàdza a je od nàs vzdialenà do 300 km. Na spiatocnej ceste, tri kilometre od domu mu do cesty skocila srna. Potesi! Predny nàraznik zlomeny, svetlà vkopnuté dovnùtra, chladic poruseny, plus nejaké pràce na karosérii. Odhad skody okolo 1500 eùr! Este ze auto zostalo pojazdné. Cely vikend sme ho potrebovali na prevàzanie potravin a surovin na pripravu svédskych stolov pre sto ludi. Este v piatok bol v poistovni, aby nahlàsil nehodu. Minuly utorok zaviezol auto do garàze, aby ho teda dali do povodného stavu :) Vcera ràno isiel pon. Ja som ho zaskocila v bare. O pol desiatej mi zvoni telefon. Dvihnem a drahého hlas, prerusovany vravou v pozadi mi sucho oznàmi, ze na ceste bol nejaky kus zeleza a prepichol obidve pneumatiky na lavej strane!!! Samozrejme, ze uz na svojom aute, nie na vypozicanom! Este mi stihol oznàmit, ze nevie kedy pride, lebo treba pockat na odtahovac a vybavit vymenu pneumatik! Fàjn, hovorim si sama pre seba. 'Co este?!?!' To je uz druhà 'nehoda' ani nie za dva tyzdne! Neviem, ci si màm vydychnut a tesit sa, ze sa nic horsie nestalo, alebo sa obàvat znàmeho: Do trojice vsetko dobré! a cakat este nieco horsie!

Pneumatiky sù vymenené, jedna zalepenà, kedze nebola este ojazdenà a auto zatial pojazdné! Na to, kolko to stàlo, radsej ani nemyslim, kedze neviem, ci toto poistovna uhradi, kedze ten kus zeleza bol odpadnuty z nejakého hospodàrskeho vozidla a pàchatel je neznàmy. Vyzerà to ako takà minikotva! Este aj pristaveni policajti skonstatovali, ze mal drahy stastie, ze sa tà 'kotva' neodrazila pod jeho podvozok, lebo tam by to este len zasarapatilo! Aj ked nevedeli pochopit, ako sa mu podarilo prepichnùt obidve pneumatiky! Jeden sofér pred nim si prepichol pneumatiku, nestihol vsak to zelezo zobrat dolu z cesty, lebo drahy uz nanho medzitym stihol nabehnùt!

Takze tak sa nàm dari posledne! Ale aspon ze restika sa uz hybe a hàdam uz v polovici augusta budeme v plnej paràde fungovat :) Len aby sa zasa nieco neposr-lo!!! Ale treba mysliet pozitivne, co pri nasej momentàlnej karme nie je lahké :) Ale, nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byt este horsie ;)

Zelàm prijemné dovolenky vsetkym citatelom :)

Zivot so strachom...

2008-07-08T18:53:00.004+02:00

Pràve som docitala clànok Tvrdou pastou od Ninky, velmi vystizne napisané a opisané pocity v danej situàcii ... http://ninkainka.blogspot.com/2008/06/tvrdou-psou.html

Vyvolal vo mne spomienky, ktoré boli ulozené kdesi na polici a dàvno zapadnuté prachom... Stàle sù vsak pritomné a prilezitostne sa zjavia ako zombies a strasia...

Mama mala odjakziva "pàku" na chlapov! Prvy ju nechal, ked zostala tehotnà a rozhodnutie, ze si dieta nechà, nebolo v tych rokoch také jednoduché ako dnes! Natahovala sa po sùdoch, aby dokàzala otcovstvo dotycného chmula! Otcovstvo bolo dokàzané, co vsak nezmazalo bilak "prespanky". Po roku sa vydala za "muza svojich snov". Hned po svadbe ukàzal svoju pravù tvàr. Agresivny, despoticky, zakomplexovany trpàk, ktory si potreboval dokazovat svoju nadradenost neprimeranou agresivitou, neviem, ci vobec existuje primeranà agresivita! Navyse si ràd vypil a alkohol len umocnil jeho tùzbu dokàzat, ze on je ten najlepsi! Nic mu nebolo svaté! Ani svokrovci! Nemal ùctu pred nikym a nicim. Vobec sa mu netazilo vymlàtit ako zito, vtedy uz svoju tehotnù zenu! Z detsva si nepamatàm, ze by sme boli na dovolenke, ktorà by neskoncila hàdkami, ci bitkou! Nelenilo sa mu a este nàs zobudil, aby sme mu robili obecenstvo! Ak sa ho starsi sùrodenci pokùsili zastavit, uslo sa aj im a ked ich mama kryla, tak sa jej uslo dva kràt viac. My mladsi sme vela kràt nechàpali co sa deje! Takze sme sa museli bezradne prizerat vycinaniu nàsho despotického otca. Pamatàm si stres, ked som dostala prvù dvojku v druhom polroku prvej triedy! Kedze tatko vyvàdzal ako idiot za horsie znàmky starsich sùrodencov, ja som v skole plakala a myslela si, ze ma doma cakà bitka! Starsiemu bratovi sa uslo asi najviac bitky, kedze v skole mu to neslo tak, ako si tatko predstavoval. Nieco spravil v skole, uz si presne nepamatàm co, ale my sme stàli na chodbe a cakali kym on skonci. Zavrel sa do izby a tam brata dobil a dokopal ako psa! Mama stàla s nami na chodbe a nemala odvahu do tej izby vojst a zastavit ho! Neodsudzujem ju, lebo bola tak mentàlne ubità a zmanipulovanà, ze sa uz nedokàzala vzopriet! Dnes som aj ja matkou, ale viem s urcitostou, ze nie je toho pàna, aby som ja nevbehla dnu, hoci s malou dusickou a nezastavila ho, aj ked by ma to malo stàt zivot! Radsej by som zniesla tù bitku ja, ako za dverami trpnut, ci mi moj muz nezabije mojho syna! Nechàpem to, ani to nikdy nepochopim! Nedalo sa s nim. Odporovali ste mu, bolo zle, mlcali ste, este horsie! Ja osobne som nebola fyzicky bità, kedze v skole mi to islo dobre! Ubijal ma fakt, ze sa k ostatnym spràval ako hovado! Samozrejme, ze som bola odsùvanà nabok, lebo som bola "tatkov milàcik"! Jedinà som mu mohla nieco povedat bez toho, aby sa mi za to usla bitka. Prinajhorsom mi vynadal! Po devatnàstich rokoch mama konecne nabrala odvahu a rozviedla sa. Mala som strnàst rokov. Zostali sme s makou v ubytovni, zatial co tatko byval sàm v patizbovom dome! Vobec ho to netrhalo! Mamka si nasla priatela a stahovali sme sa k nemu. Nestàlo to za vela. Aj ked nebol agresivny, mamu dalej deptal mentàlne! Pred maturitou sme sa stahovali spat do domu s tatkom. Kedze nasi neboli majetkovo-pràvne vyrovnani, dohodli sa, ze skusia zit pod jednou strechou kym sa dom nepredà. Nebolo to az také hrozné ako som predpokladala. Vsetko sa zmenilo, ked si tatko nasiel frajerku. Chcela cely dom pre seba. Potencionàlni kupci boli poslani prec, ze dom nie je na predaj!! A tak sa to tahalo tri roky. Raz vecer prisiel tatko domov opity a zasa zacal vyvàdzat. Prisiel za mnou a nieco sme sa zacali hàdat! Napadol ma, zacal ma skrtit a chcel ma vyhodit von oknom. Ako naschvàl nikoho nebolo doma, vsetci niekde v tramtàrii. Ked sa u nàs zacalo vyvàdzat, tak kazdy sa bral kade lahsie, aby sa ani jemu neuslo. Zvyk je zeleznà kosela! Po nejakom case si asi uvedomil co robi a prestal. Ja som sa zobrala a isla k susedovi a poprosila ho, ci by ma nezaviezol na policiu. Tam som podala zalobu, na druhy den k lekàrovi, nahànat potvrdenia a potom mesiac u psychologa, kvoli papierom. Este sa ma policajt, ktory spisoval zàpisnicu pytal, ci si to nerozmyslim, vraj je to kopec papierovacky a obet v 95% zalobu nakoniec stiahne. Povedala som mu, co si myslim a zàpisnicu spisal. Ked sa tri mesiace nic nedialo, tak som isla na policiu osobne! V tom obdobi sa stal Meciar predsedom vlàdy (alebo nieco podobné, nesledovala som politickù scénu presne) a udelil amnestiu na vsetky malé priestupky! Na policii som urobila "bordel", ze ako je to mozné, ze sa ma ani neràcili o tom informovat!!! Ospravedlnovali sa, ale mne to bolo prd platné! Avsak zmenilo sa dost odvtedy! Ked zacal vyskakovat, tak stacilo spomenùt policiu a bol okamzite klud! Mama to mala urobit dàvno! Vtedy, ked mala dolàmané rebrà a on jej povedal, ze si nepamatà, ze ju zbil, alebo krk modry, lebo bil ju tade, kde to prekrylo satstvo. Ked sa rozviedla, tak ju vela ludi odsudzovalo! Vraj taky dobry clovek a kamaràt! Nikto vsak nevidel za zavreté dvere, alebo nechcel! Nikdy nezabudnem na Vianoce, ktoré pravidelne "okorenil" hàdkou, nadàvkami a poveceri sa tvàril akoby sa nic nestalo a my sme sa museli tvàrit, ze je vsetko OK, lebo sme sa bàli dalsieho despotického vycinu! Nespocetné narodeniny, ktoré nikdy neboli bez hàdok a bitky pred tym, nez hostia prisli! Dovolenky vecne pretkané jeho agresivitou a alkoholickymi vypadmi! V destve som stràvila vela casu vonku! Tùlala som sa po potoku, len aby som nemusela byt doma a pocuvat zvady a hàdky a tlmené ùdery...

A propo... Dnes nemàm vobec ziadne vycitky, ze som nanho podala zalobu za fyzické napadnutie! Mrzi ma fakt, ze mu padla vhod a zachrànila ho amnestia! Neprekàzalo by mi dotiahnut to do konca! Ako som spominala, odtvedy sa kontroloval, kedze raz uz bol zaregistrovany! Konecne sa mu niekto vzoprel! Nerozpràvala som sa s nim uz viac ako desat rokov a vobec mi nechyba. V zivote nevidel moju dcéru a ani ju neuvidi! Nikto z rodiny sa s nim nestretàva ani nerozpràva. Ozenil sa a mà syna, to je vsetko, co o nom viem!

Mama v sebe nikdy nenasla odvahu. Odisla od nieho pàr kràt, ale zakazdym, co sa k nemu vràtila, len umocnila jeho absolùtnost! Vzdy bol dovod! Deti! Co by si sama pocala so styrmi detmi!!! A on isty si toho, ze ju mà v hrsti, to nadalej zneuzival. Uz to budù takmer dve desatrocia, co sù rozvedeni, mama vsak stàle trpi komplexom strachu z toho, co bude, ak nieco neurobi! Je u nàs od januàra. Boli sme nakupovat a vràtili sme sa neskoro, nebol cas navarit. Mama celà nervozna, ze co povie moj drahy, ze nie je navarené!!! Ja na nu nechàpavo pozeràm a vravim, ze drahy mà dve ruky, je kuchàr a postarà sa! A keby aj, tak povie mne a nie jej! Az potom mi zaplo, ze je v nej este stàle zakoreneny strach s pred dvatsiatich rokov! Pri tatkovi musela byt vzdy v pozore! Tak som ju upokojila, ze drahy nie je tatko! A takéto banàlne zivotné situàcie v jej podvedomi zobùdzajù strach, v ktorom zila takmer dvatsat rokov...

Az teraz chàpem, preco mà "pàku" na chlapov v zivote. Jednoducho tyranà zena mà v podvedomi zakodovany strach a ked aj nàjde silu z takéhoto zvazku vykrocit von, jej podvedomie je tak zmanipulované, ze sa snazi za kazdù cenu dat zo seba vsetko, aby tomu druhému nedala dovod sa hnevat. No a chlap, ten ked to vyciti, tak to zacne zneuzivat (cest vynimkàm). Takàto zena, bude vzdy obvinovat seba zo vsetkého, co sa v zivote "pos-re"! A to nezmeni ani dvatsat slobodnych rokov... Màm to pred ocami kazdy bozi den, odkedy je tu mama.

Kazdy jeden z nàs je poznaceny, len jeden sa s tym vie vyrovnat lepsie ako ten druhy. Obcas nàs vsak nasa minulost pristihne nepripravenych a vtedy sa treba zamysliet a rychle zastavit hroziacu lavinu... Velmi mi pomàha fakt, ze som tak daleko od vsetkého, co by mi pripominalo prezité peklo! Jedno vsak viem, nezniesla by som, aby niekto otlkal moje deti a to ani ich vlastny otec!

Ultrazvuk...

2008-06-26T08:32:00.003+02:00

Vcera, ako som spominala, sme boli na ultrazvuku. Polhodinovà prechàdzka snimacom po mojom bruchu. Zacalo sa z rezka :) Zasli sme do vysetrovne, isla som si lahnut na stol a malà sa tlaci hned za mnou :) Zbadala vàhu, tak sa na nu hned postavila a krici: "Mama, aha, ja màm 20 kilometrov!!!" Skoro som to malé vysmiala von prvy kràt! Pohodlne som sa ulozila, zhasli sme svetlo, naco malà zahlàsi, ze sme ako v kine, a s mamou stàli vedla mna. Vcera sme mali babskù jazdu ;) Drahy bol pracovne niekde v Tramtàrii :) Tak a predstavenie mohlo zacat. Lekàr trpezlivo vysvetloval kde co je, mama sa tesila a malà komentovala :) Vsetko je v najlepsom poriadku, len tento kràt si drobec necucal palec. Minule ked bola malà s nami, tak si cucal palec a malà hned spustila, ze to nemà robit!!! Tak teraz striehla, ci si ho nebude nàhodou znovu zut, aby mohla "zalovat" tatinovi, aké je to bàbo 'neposlusné', kedze si cucà palec! Potom sme zbehli na tvàr a ùsta, ci nàhodou nemà ràzstep pery a malà zahlàsi, ze podla ùst to vyzerà na chlapca; potom po minùtke dodà, alebo aj na dievca :) Lekàr sa usmeje a hovori, no bud jedno alebo druhé, iné to ani byt nemoze :) pozreli sme nozky, na ktorych mà velmi dlhé palce a ruky mà celé po tatinovi, ako uhliarske lopaty, tiez obrovské v porovnani so zàpastim. Potom na nàs zazival(a) a prekryl(a) si tvàr pastou, akoby sa nàm vyhràzal(a), pockajte co spravim az mi nedàte pokoj!!! Tak sme po pol hodine vybehli von, malà celà bez seba, mama zbavenà slov :) Drzala sa, neplakala, hanbila sa pred lekàrom :) To bola poslednà nàvsteva u mojho lekàra. Od prvého jùla ide do dochodku. Musim ist ku druhému, tak uvidime, ci bude tiez takà veselà kopa :)

Este mi nedà nenapisat hlàsky mojej hviezdy :) Sedime na dvore, malà hrà softenis s loptickou o stenu. Na to pride ku dveràm a pyta sa ma: "Mama potrebujes centrimetr?!" Pozeràm na nu, ze o com toci. Netrpezlivo mi vysvetli, ze v skolke sa im pokazil a potrebujù pozicat do konca roka! No cetrimetr! Napadlo by vàs, ze je to teplomer?!

Sedime so znàmou u nàs v bare a malà sa zamiesa do rozhovoru: "A ja doma hràm golf o stenu!!" Namiesto tenis s loptickou o stenu, zahlàsi golf o stenu. Musim podat novy nàvrh na Sportovy pohàr: GOLF O STENU! Mozno by sa to ujalo ako sportovà disciplina, ak by som k tomu dodala, ze kto 'sejme' viacej spoluhràcov s golfovou loptickou vyhràva :)) Tak zatial tolko na potesenie a posteklenie brànice :)

Vcera zacali u nàs vypredaje, tak idem pozriet nejaké drobnosti do satnika, kedze ja sa nezadrzatelne rozsirujem, moj satnik sa tym pàdom cim dalej tym viac zuzuje :) Takze prijemny den vsetkym :)

Zivot ide dalej...

2008-06-25T10:38:00.005+02:00

... len my akosi postàvame a nestacime sa divit ako ten cas plynie...

Tak v skratke opisem nase peripetie so stavebnou firmou! Najprv sme si najali experta, ktory skusil oslovit onù firmu, avsak firma nejavila zàujem. Naopak, ked nas jej majitel stretol v meste, este nàs verbàlne napadol! Myslel si, ze nàs zastrasi. Tak po styroch mesiacoch nàm expert povedal, ze treba s nasim pripadom ist na sùd. Drahy vybral pràvnika, ktory nevàhal a uz o tyzden sme mali sùdne konanie. No, mali ako mali :) Majitel firmy poslal odvolanie, vraj je na dovolenke, kedze to padlo akuràt pocas skolskych pràzdnin. V poriadku, odrocené o dva tyzdne. O dva tyzdne drahy dofrcal na sùd, hoci pràvnik povedal, ze nemusi. Tento kràt majitel sa neunùval poslat ani list, ani pràvnika, ani sa dostavit osobne. Sudca si urobil svoj nàzor a prisùdil nàm experta na stavby, aby prisiel zhodnotit jeho pràcu! Ten poslal doporuceny list majitelovi firmy, aby sa dostavil a obhàjil si svoju pràcu. Prisiel inkriminovany den, nàs expert, pràvnik, expert prisùdeny sùdom a drahy cakali, ci sa dostavi. Este to tak! Co by asi obhajoval! Takze expert skonstatoval to, co mi uz vieme dàvno :) Pràca je odflàknutà a navyse nebezpecnà. Sùdne trovy, vydavky na pràvnika a experta pojdu z jeho vacku! Takze, az teraz mozeme zacat dokoncovat to, co on zacal. Predtym sme sa nemohli pohnùt! Preco?! No keby prisiel majitel firmy, tak este on nàs zazaluje a vymàha odskodné! Ja viem, postavené na hlavu, ale tak to tu je. Tak sme v pondelok osmirglovali interiérové dvere a namorili ich, lebo sa na ne podpisala vlhkost. V izbàch, kde sù dlazby mozeme vymalovat. Takze padol nàm velky kamen zo srdca. Teraz uz len vysùdit odskodné. Nemal by to byt problém, kedze mà dom a firmu. Aj ked sme poculi, ze sa snazi dom predat! Takze pràvnik musi zacat konat aby sa pozastavil jeho ùcet. Hlavné je, ze mozeme zacat dokoncovat a coskoro fungovat naplno! Do toho vsetkého ma este zacali boliet zuby! Tak vcera som uz musela ist pozriet mojho zubàra. Mily to clovek, skoda ze je zubàr :) Kedze chcel zminimalizovat RTGovanie, tak teda chytil do ruky sondu! Ha, to nemal robit. Pichol mi do zuba a mne automaticky vyletela ruka, nastastie lavà a takmer mu odleteli okuliare z nosa! Trapas! Na svoju obranu hovorim, ze som ho upozornovala, ze som nervozny pacient! Potom si na mna radsej zavolal posilu. Sestricka stàla vedla, keby bolo treba nàhodou zasiahnut :) Takze od povodného plànu neumrtvovat upustil a zub opichol. Na hrudnik mi polozil servitku a milo mi povedal, aby som si ruku polozila na nu a keby som citila bolest, tak màm dvihnùt prsty, nie celù ruku :) Poslusne som si co najkludnejsie ruku polozila na hrudnik a druhu zarila do operadla. Este sme sa trochu zasmiali, ked sa pytal, ze kde je, tahal mi nerv. Tak som ukàzala az kdesi na celo. Na co pohotovo odpovedal, ze az tam nie, kedze vlasy este cez zubny kanàl von netahà :)Potom som sa uz len hodinu potila v kresle, malé v bruchu to tiez prezivalo intenzivne, som myslela, ze vyskoci von :) Po hodine bol problém dorieseny. Nakoniec RTG, ktory odhalil, ze màm hlboké kanàliky (korene) a este navyse pokrùtené! Takze ziadna slàva, tie moje zubàky! Ale, hlavne ze nàm jest chuti :) Dnes ideme na polhodinovy ultrazvuk, beriem aj malù a mamu. Tak dùfam, ze malà nebude zasa sklamanà, ze ona nevidela ako ide to bebecko von! :) Zasa bude veselo, az na to, ze mama bude urcite plakat od dojatia :) Prvy kràt v zivote bude vidiet ultrazvuk dietata. V jej casoch sa este ultrazvuky nerobili :) Takze, tak nàm plynie cas a my len sucho konstatujeme, ze zasa klopù letné pràzdniny na dvere :)

Predstavenie...

2008-06-15T14:05:00.003+02:00

Hlàsim sa az teraz, dostaneme sa k tomu preco neskor ;)

Utorok 27 màja mala malà vystùpenie. Nevedela som presne co to malo byt, nieco chystali v hudobnotanecnej skole. Dohodla som sa so znàmou, ze pre nu pridem a pojdeme spolu, kedze mama tu mala priatela a na druhy den mal ist domov, tak chceli zostat este naposledy spolu. Drahy robil, tak som isla teda sama a znàmu vyzdvihla v meste. O jednej sme dorazili do skoly, lebo som nevedela, kde to mà presne byt a potom sme isli spolu do nejakej sàly v centre mesta. Vonku tridsat stupnov, sparno, vlhkost vzduchu 95%nà, no na porazenie! V ruke stativ na kameru, na jednom pleci zavesenà kamera a kabelka na druhej mi visela hviezda a v predu trcalo brucho. Ledva som sa terigala, kedze brucho mi statne podràstlo, màm co robit sama so sebou, nie to este s takymi priveskami a v takych klimatickych podmienkach. Stastlivo sme dorazili, skoro som dusu vyplula! konecne sme sa usadili na stolicky, malù som prezliekla do tanecného dresu a pozeràm, ze vsetky deti sa obliekajù do nejakych pestrych blùzok, triciek s kvetinkovou potlacou! pozeràm zmatene okolo seba a cakàm kym pride ku mne ucitelka a làskavo mi povie, ze bolo treba malej priniest nieco kvetinkové na vrch a nieco jednofarebné naspodok! Tak sa malej pytam, ze preco mi nepovedala, ze si mà doniest nieco také! Jedna mamina vedla mna mi vravi, ze to bolo napisané v papieroch! No kto by tie litanie cital a este k tomu vo francùzstine! Tak tehotnà - netehotnà, tridsat stupnov, netridsat stupnov, zle- nezle, hajde do obchodu nieco kùpit! Malù som nechala na starosti znàmej a ficala do obchodu zhànat kvetinkové tricko a nejakù suknu. Dofucala som hore kopcom do prvého obchodu ktory som nasla, rozdychala som ten kopec a isla nieco vybrat. Nemala som vela casu, tak rychle som vybrala kvetinkovy vrsok a suknove nohavice! V penazenke pàr drobnych, tak prehrabem celù kabelku, kym konecne slàvnostne vytiahnem karticku, najprv poisteneckù a vzàpeti platobnù! Uff! Teraz sa co najrychlejsie skotùlat dolu kopcom do sàly a prezliect hviezdu. Nasla som ju takmer hned, v ociach vyraz paniky, ked vsak zbadala, ze màm v ruke tasku, tak ozila. Prezliekla som ju a celà rozziarenà sa zaradila do chorusu a zacalo sa ladenie orchestra. Brrr, to uz drobec v bruchu neskàkal len od toho tlaku vo vzduchu ale aj od tych zvukov, co vydàvali nàstroje niektorych deti :) Miesta v prvom rade sme museli prenechat divàkom. Na predstavenie sa prislo pozriet asi 80 skolkàrov :) Tak som si zbalila caky paky a isla do zadu do satne. Hladala som miesto, odkial by bol dobry vyhlad a dalo sa v klude rozlozit stativ. Nasla som, na satnovom pulte. Uz len, ako sa nanho vyskriabat! V predu mi vadilo brucho, zadom som sa zasa nevyzdvihla, kedze ruky nedokàzali uniest moju vàhu! Tak som sa tam asi pat minùt tocila ako ventilàtor a potom dalsich pat minùt podskakovala ako trojdnové kozla. Nakoniec som to vzdala a vyskriabala som sa hore! Zostala som trcat na bruchu, ako ten chrobàk v Troch chrobàkoch, ibaze on bol na chrbte a ja na bruchu- hompàlala som sa tam tak dobrù chvilu, kym sa mi podarilo dostat nohy pod seba a sadnùt si! Rozlozila som stativ, nadstavila kameru a fucala ako prasa ked ide z bukvic :) Predstavenie zacalo. Kamera zapnutà a ja som sa osivala, lebo drobec ma v bruchu tlacil. Nevedela som si nàjst polohu a drobec tiez asi nie! Myslela som, ze mi vytlaci zalùdok von cez krk! Takze z predstavenia som vela nemala, pamatàm si akuràt vykrik malého skolkàra, ktory na plné hrdlo vykrikol, ze sa zlakol! Sàlou sa ozyval huronsky smiech! O pol stvrtej sa moj ortiel skoncil! Pobalila som veci a uz len zliest dolu z pultu, ovesat sa, prezliect malù a absolvovat cestu do auta! Vonku este stàle sparno a maximàlna vlhkost! Konecne som si sadla do auta, podakovala bohu, ze som to zvlàdla bez ujmy a ficala domov za stàleho recnenia hviezdy! Malà vytesenà, ze mà nové tricko a ja, ze màm zasa pokoj az do zajtra, kedy ju treba zasa zobrat do tanecnej a na klavir! Drobec este stàle divy(à), asi nacvicoval(a) "brusné" tance v mojom bruchu! A tak to bolo az do vecera. Spat sa nedalo, vzduch bol nedychatelny, elektricky vyboj iskril a v dialke sa bliskalo. Stàli sme vonku a obdivovali blesky. Celà obloha sa osvecovala a bolo vidno, ze nad nami je jasno. Lahli sme si a este sme sa rozpràvali, ked bliskanie a hrmenie bolo pocut kdesi za rohom. Drahy chcel ist zavriet okno, ale nedovolila som mu, kto by tam spal! Ani nie o desat minùt obrovsky zàblesk a vzàpati na to ohromujùci zvuk. Myslela som, ze susedova borovica to schytala! Drahy predsa len zavrel to okno! Zacalo liat, napatie sa uvolnilo, drobec sa ukludnil, ja tiez a zaspala som spànkom spravodlivych. Akoby ste otocili gombikom. Vsetko to napatie zmizlo. Na druhy den pozeràm von oknom, borovica stoji. Neskor mi drahy povedal, ze nedaleko od nàs (100m) udrel blesk do domu a spàlilo ho. Nastastie tam nikto nebyval. Mama hovorila, ze sa jej pri tom udere rozsvietil mobilny telefon, ako by prijala hovor. No a nàm odisiel internet! Teda nie internet, ale karta v pocitaci! No a podarilo sa nàm to spravit az vcera. Na dnes sme chystali svedske stoly pre tridsat ludi, plus aperitiv, tak si viete predstavit ako vyzeràm. Vyzmychany citron je pri mne fesàk ;)Dùfam, ze zajtra, alebo este dnes vnoci neskoncim na pohotovosti ako minuly tyzden. Diagnoza-prepracovanost a pretazenost! (Robili sme narodeninovù oslavu pre hviezdu!) Zatial ma boli len chrbàt :) pokial to nie je brucho ako minuly tyzden, vsetko OK :)

Takze zatial sa drzim, ak to pojde takto dalej, tak dlho asi nebudem! Viem, setrit sa, ale ako, ked drahy od ràna do vecera robi v bare, tak ja lietam s malou a aj bez nej :) A potom oddychujte a odpocivajte! Ale snàd cez pràzdniny si oddychnem, nebudem musiet malù vodit do mesta na tanecnù a do hudobnej a potom uz len zvlàdnut pripravu narodenin pre 80 ludi, tiez svedske stoly no a potom si uz vylozim nohy a budem na materskej!!! Teda, taky je plàn...

U lekàra :)

2008-05-19T13:40:00.003+02:00

Minulù stredu som mala ist k lekàrovi na kontrolu. Kedze malà mala ist po obede do hudobnej, tak sme ju teda zobrali s nami s tym, ze ak lekàr bude sùhlasit, malà moze pozriet na bàbatko na monitore :) Malà celà bez seba, ona ide pozriet na mamine bebecko (tak to hovori po slovensky). Lekàr mal niekolko minùtovy casovy sklz a tak sme sedeli v cakàrni dlhsie ako sme predpokladali. Po nejakom case vosiel do cakàrne manzelsky pàr so synom vo veku nasej malej. Nieco màlicko starsi. Mali ste vidiet nasu hviezdu! Mala oblecenù suknu, sandàlky a tricko. Akonàhle vosiel do ordinàcie ten chlapec, jej spràvanie sa ako carovnym prùtikom zmenilo. Isla si na stol zobrat casopis pre tehotné zeny. Prelozila si nohy a dolezito listovala v casopise a naoko ignorovala chlapca. Bokom vsak pokukovala, ci si ju vsima. Ked zaregistrovala, ze sa chytil na jej lep (predstieranà, totàlna ignoràcia) tvàrila sa este dolezitejsie. V duchu som sa usmievala a rozmyslala na instiktom dievcat (resp. zien). Uz od ùtleho detstva vedia ako na to. Dùfam, ze jej tà ostychavost (aj ked predstieranà) vydrzi co najdlhsie :) Potom sa dolezito postavila a prehrabala sa v kope casopisov a kedze nic zaujimavé nenasla, tak zacala chodit po cakàrni po ciare na dlàzke. Zabralo, chlapec si ju s neskryvanym zàujmom obzeral a bolo vidno, ako to malej lahodi. No skràtka podivanà :) Konecne bol nàs cas ist do ordinàcie. Lekàr bol ochotny urobit ultrazvuk v pritomnosti malej. Celà natesenà pozerala na obrazovku, ale bolo vidno, ze jej to akosi nic nehovori. Tak lekàr hodil obràzok do 3D a zazreli sme akuràt jàrok na zadku. Bebecko nàs malo na hàku :) Lekàr este teda malej ukàzal kde je hlavicka, ruka, nozka a malà sa stàle tvàrila nejako neisto. Nakoniec na nu lekàr zaposobil, ked obràzok ozvucil a bolo pocut tlkot srdiecka. To uz malù presvedcilo, ze predsa len mà maminka v brusku bebecko :) Potom vysli von, aby lekàr mohol dokoncit vysetrenie. Neochotne, ale poslùchla a vysla s otcom do cakàrne. Vràtili sa o niekolko minùt, ked som sa uz obliekala a malà spusti "krik", ze ona nevidela, ako to bebecko ide von! Tak sme jej potom cestou domov vysvetlovali, neviem preco màm pocit, ze màrne, ze to bebecko von neslo a ani tak skoro nepojde. Malà je presvedcenà o svojej pravde. Jednoducho lekàr si ho vytiahol von, pozrel a vlozil naspat bez toho, aby jej ho ukàzal! Na druhy den ucitelke v hudobnej povedala, ze àno, bola s maminou a videla bebecko na obrazovke, potom vysli von s tatinom, potom sa vràtili naspat, zaplatili sme a isli sme domov! Keby ste poculi akym tonom to hovorila, no skràtka, ùplne zbytocne zabity cas!!! A este sme za to aj zaplatili! Ja som sa len chichotala. A ja som sa tak tesila, ze ako potesim tù moju hviezdu a ju to jednoducho sklamalo! Neviem co cakala, ale urcite to nebolo to, co videla :) Ale snàd sa jej to rozlezi v hlave a raz pride na to, ze to co videla, bolo naozaj bebecko ;)

Tehotni otcovia... :)

2008-05-13T10:22:00.004+02:00

... alebo, ako to vyzerà u nàs :) Urcite existuje viacero exemplàrov tehotnych otcov, tak ja to len zhrniem tak vseobecne. Milé dàmy a pàni, budte pripraveni na mozné odchylky a varianty jedného, ci viacerych syndromov naraz az sa to bude tykat vàs :D

Oboznàmenie otca, ze je v ocakàvani. Podàvam mu tehotensky test, ved vhodné slovà sa hladajù tak tazko. Hlavne ked sa snazite uz takmer dva roky. Chyti to nechàpavo do rùk a pyta sa ma: 'Co to je?!' Reagujem strucne: 'No co asi?!' Smrtelne vàzna odpoved drahého: 'No teplomer to asi nie je!' Do mna sto certov! Namiesto toho, aby vyskocil od radosti a buchol si hlavu o strop, on zahlàsi toto! To je tak, ked zijete so srandickàrom :) Tak som mu to musela vysvetlit polopatisticky. Srandicky ho presli... ako toho susedovho psika autobus... Dva dni aj vyzeral akoby ho zrazil autobus :) Po dvoch dnoch sa mu to rozlezalo v hlave, opadol prvotny sok a postupne zacal dàvat najavo svoju radost. A este ako!

Takze tu je opis stastného (aj ked nie vzdy, vsetci sme len ludia, dostanem sa k tomu neskor)tehotného otca. Vravim, ze ich je viacero exemplàrov (napr. prekvapeny, nestastny, okabàteny a dalo by sa pokracovat), ja som mala moznost sledovat len toho stastného, zatial :) Najprv chodia asi tyzden vkuse s nablblym ùsmevom. Este netusia, ako sa veci vyvinù a aky dopad to bude mat na ich zivot, netreba im ani kazit radost. To sme sa radostne prehupli do piateho tyzdna tehotenstva. Siesty-siedmi tyzden, zàlezi od priebehu tehotenstva, prvotnù euforiu vystrieda zadumanost az nasrdenost! Nejde vàm to do hlavy?! Tak k tomu len v skratke: Prvé tyzdne telom zeny prebiehajù také hormonàlne zmeny, cudujem sa, ze este ani jednej z toho neprdlo v bedni, ze sex a veci ùzko spojené s fyzickou làskou sù nàm (zenàm) na mile vzdialené! A tak i na tom najtolerantnejsom a najmilsom muzovi dlhodobà sexuàlne abstinencia zanechà volnému oku viditelné zmeny ;) ked sa vàm este zadari tak ako nàm a lekàr naordinuje mesiac bez akejkolvek (prizvukujem akejkolvek) fyzickej nàmahy, potesenie na obidvoch stranàch :(

Stastlivo sme sa prehupli cez kriticky dvanàsty tyzden. Hormony sa ustàlili na obidvoch stranàch. Muzsky testosteron sa vybil na nocnych vyjazdoch na pohotovost a koktail zenskych sa ideàlne zmixoval ( v tych lepsich pripadoch, sù zeny, ktorych koktail hormonov ostàva nezmixovatelny pocas celych 9tych mesiacov) a tehotny otec sa moze koncne uvolnit. Do slova a do pismena :) Najhorsie obdobie je za nami, aspon to si mysli tehotny otec :) Este netusi, ze teraz bude musiet zvlàdnut sexuàlny maraton bez ujmy, ktory, v tych najnekomplikovanejsich pripadoch, bude trvat pat mesiacov. Hormony tocia vesmirom! Anglicania na to majù jeden ùzasny vyraz, ktory sa mi pàci: I am so HORNY! Presne vystihuje rozpolozenie tehotnej zeny bez toho, aby sme sa museli o niecom nemiestne vyjadrovat :) Tu vsak treba uviest, ze hormonàlne variàcie sa odlisujù u kazdej zeny, takze potenciàlny otcovia budte pripraveni aj na variantu B, kedy hormony sposobia, ze zene klesne libido a je po maratone :) Takze az uvidite v obchode zenu tak v siedmom, osmom mesiaci, velmi stastnù a pri nej kràcat fyzicky ubytého, schudnutého tehotného otca, nemajte obavy, ona ho netyra doma po veceroch :) Jednoducho "dva kràt za den" na nich zanechàva evidetné zmeny... Drahy mi raz hovoril prihodu. Este ked bol také mladé ucho mal bar a jeden z jeho zàkaznikov mu zacal chodit do baru velmi utahany. Tak si ho zacali doberat chlapi v bare, ze ci tahà aj nocné :) Nakoniec z neho vyslo, ze mà tehotnù zenu. Este mu na posmech hovoria: 'Ved ona je tehotnà a nie ty :)!' Tak im vysvetlil, ze nemà pokoja. Vraj ho zobudi aj dva kràt za noc... Vsetci hned zborovo skonstatovali, ze sa mà! A tak mi drahy pri prvom tehotenstve rozpovedal tùto prihodu a dorazil to: ' Uz chàpem o com hovoril! A tàk som mu vtedy zàvidel!' Stavim sa, ze to bolo prvé, co ho napadlo; ked som mu podala "teplomer"! Chudàk, uz vedel co ho cakà :)

Dalsi syndrom tehotného muza je- syndrom skrecka. Vidite muza panicky pobehovat po obchode s obrovskym kosikom, do ktorého bezcielne hàdze enormné mnozstvo najroznejsich druhov potravin. A hned niekolko baleni naraz! Napr: 6 balickov klobàs, 3 baliky cvikly, vo februàry dve krabice zmrzliny, jablkà, pomarance a hlavne nezabudnùt na slivkovy dzùs :) Nàhodni okoloidùci urcite zapinajù doma spràvy aby zistili, ci nie je krajina obsadenà zasa Rusmi a netreba robit zàsoby! K tomu si este prihodte nàhodné potraviny, ktoré padnù do oka pocas panického prebehu okolo regàlov, ved co keby nàhodou prisla na to chut a nebolo by to doma! A tak staci vo februàry spomenùt, ze màte chut na ceresne, ci jahody a tehotny otec je ochotny ist hladat ako Maruska jahody, ceresne ci melon. A ked sa podari nàjst, tak potom sa kùpi ako pre rotu vojakov! A tak je to so vsetkym. Mali by ste vidiet nasu kuchynu a chladnicku. Màme zàsoby na tri zimy. Neviem, kto to vsetko poje!

Ztial, co ja evidentne priberàm, moj tehotny tatino chudne. Asi mu prospieva fyzickà nàmaha. Po porode budem musiet kùpit bic a pokracovat s prehànanim po dvore, aby zasa nezlenivel, kym sa ja dostanem do formy :) Mozno mu pomàha aj moja nàladovost, ktorà ho dokàze vystresovat az do maxima.

No a zàverecny syndrom, ktory sa prejavi az po absolvovani pripravného skolenia o porodnom procese. Skolenie zacina koncom osmeho mesiaca. Ked opadne prvotny sok s odvysielaného detailného videa, snazia sa rozpaky, mozno strach, prekryt humorom. Tehotni otcovia zoberù na seba ùlohu roztlieskàvacky, dokonca sa s-team-ujù s kolegami zo skolenia a s bojovym pokrikom povzbudzujù potencionàlnu rodicku: E-ste raz, E-ste raz... Hu-rà Hu-rà Hu-rà korunovanà je hlava!!! (ked sa dieta zosùva kontrakciami do porodného kanàlu, tak sa to popisuje ako Crowning- korunovanie) A vy neviete, ci sa màte smiat, ci saliet od zùrivosti! Ale, aspon niekto to berie s humorom :)

No a to sù moje postrehy. Uz sme presli syndromami nadurdenosti, skrecka a momentàlne sme sa vydali na maraton :) Tak dùfam, ze tento rok to bude bez roztlieskàvania, hoci si ho neuzil ani prvy kràt pri cisàrskom reze :) No a verit, ze sa nàm spolocne podari dobehnùt ten maraton do ciela bez ujmy...

Stastlivo...

2008-05-04T11:08:00.008+02:00

Ako viete, po mesiaci hrosenia na pohovke som konecne dostala povolenie, ze sa mozem hybat tak ako predtym. Ultrazvuk potvrdil, ze je vsetko v poriadku a mozem zacat vychutnàvat zivot tak ako predtym. Teda aj by som, keby ...

....keby som nebola tehotnà :D Nie, nestazujem sa, ti co ma citavajù pravidelne vedia, ako to u nàs je :) No a aby ste mali predstavu o tom cim prechàdzam, ùplne dobrovolne, dodàvam, aby to niekto nepochopil ako staznost, tu je pàr postrehov, zdaleka nie vsetkych :)

Po prvé: Moje chutové bunky sa ùplne zblàznili! Okrem toho, ze im chutia veci, ktoré by som v zivote do ùst nevlozila, neznesù veci, ktoré som tak milovala!!! Tak napriklad: Ja nejem, ale zeriem! A to doslova a do pismena. Klobàsy som nejedla dobrych desat rokov, teraz sa ich neviem "dozrat" :) Cokolàdu, ci kolàc som nemala v ùstach tiez dobrych 8 rokov. Teraz neprejdem okolo bez toho, aby som si "nezobla" aspon polovicu krabice! A ludia moji, mne neuveritelne chutia hranolky! Ja som schopnà vymenit svojho chlapa za misku dobrych hranoliek!!! Viem, zùfalé, ale co sa zabijem, ked som tehotnà?! :) Na druhej strane sù potraviny, na ktoré nemozem ani pozriet. Zvykla som pit cikorkovù kàvu, lebo obycajnà kàva bola pre mna silnà. Teraz, ani pomysliet! Mlieko, mliecne vyrobky tiez nemusim, vypijem mlieko len s velkym sebazaprenim, aby som mala aspon nejaky prisun kalcia. Vsetky zdraviu prospesné jedlà mi akosi odpadli od chuti. Asi preto, ze som nimi bola preplnenà. Pamatàm si, ze ked som bola tehotnà prvy kràt, tak som kazdy den MUSELA mat konzervu sampinonov, nie cerstvé, to nebolo ono, ja som musela mat hnusné, konzervové sampinony! No a potom vone, tie ma vedia dostat. Vsetci v mojom blizkom okoli majù zakàzané pouzivat vonavky. Jednoducho mi pride nevolno. Dokonca aj vonku, ked prejde okolo mna navonavkovanà zena, ci muz, musim odvràtit hlavu, lebo mi zostane zle. Tak mama je uz poucenà. Raz sa tak dobre navonavkovala, ze sme museli ist s otvorenym oknom do koràn na aute, vonku 8 stupnov. Viete si predstavit, ale inà moznost nebola. Keby som neotvorila okno, tak ranajky budù na prednom skle. Odvtedy sa nevonavkuje :)

Po druhé: Zvykat si na zmeny tela a zàkonov gravitàcie. Okrem toho, ze brusko je uz evidetné, musela som si zvyknùt na zmenu zàkonu gravitàcie. Uz nie je na mojom tele najtazsia hlava! Takze na moje nastupovanie a vystupovanie do auta musi byt velmi zaujimavy pohlad. Zadok sa az prilis rychlo "zastrci" do sedadla, zatial, co hlava a nohy bezcielne trcia von z dveri. Tie zasuniem do auta az po chvili, ked si uvedomim, ze este stàle sa nedajù zavriet dvere. Co sa tyka vystupovania, no to stoji za pohlad. Najprv odkopnut dvere, aby sa otvorili do koràn a potom vystrcit nohy, na to hned hlavu a potom musim dalsich pat minùt presviedcat brucho- zadok, ze musi tiez von, lebo inak do toho obchodu neprideme. Nakoniec ho presvedcim a mozeme ficat. Nadobro som sa rozlùcila so spànkom na bruchu. A coskoro aj so spànkom na chrbte. Zostane len lavy a pravy bok, to bude radosti :) Pamatàm si, pri prvom tehotenstve hovorim drahému, ze az ma v noci uvidi, ze spim na chrbte, nech ma pretoci. Taky bol z toho vyvedeny z miery, ze hned, akonàhle som si lahla na chrbàt, uz ma aj podvedome roloval na bok. Casto kràt som nespala, len som chcela dat chvilu pausu mojim otlacenym bokom. Tentokràt ho radsej nebudem na to upozornovat. Dùfam, ze si to nebude uz po siestich rokoch pamatat :) Germa, pamatàs na vtip o konkurze na asistentku?! Tak uz by som nim presla :))) Pre nezasvatenych, prsia sa nedajù zahanbit rastùcim bruskom! Zatial drzia prim :) V pripade potreby by vyborne splnili funkciu aerbag-ov :) No a kedze som pubertou presla bez zjavnych znàmok na tvàri v podobe vyràzok, tak si to dobieham teraz :)

Po tretie: K neodmyslitelnym radostkam tehotenstva musim jednoznacne zaradit zhànanie adekvàtneho oblecenia! Kedze doteraz som nakupovala v detskom oddeleni, konecne som si mohla dopriat radost a vybehnùt do Obchodu pre dàmy :) Nie ze by sa zo mna stala dàma odkedy som tehotnà, ale myslela som si, ze oblecenie na moju deviatkovitù postavu uz v detskom nedostanem. (Ano, vyzeràm ako devina, hrudnik- brucho sa zlievajù postupne do jednej masy, ktoré tvoria brusko deviny a potom nozicka.) Tak som sa zaradila do regàlu s konfekcnou velkostou 36 a isla si teda nieco vybrat. Tvàrila som sa velmi dolezito, ved uz som v dàmskom a tam sa netoleruje detinské spràvanie :) Prvé chytim do ruky nohavice. Velkost?! Ved to okolo 36tky ani neslo! Pozeràm na tie nohavice na vesiaku a prvé co ma napadne je: Preboha, ved ja nejdem s celou rodinou stanovat!!! Ja som len tehotnà! A tak to pokracovalo. Vsetko oblecenie à-la stan. Takze, pozdravila som predavacku a zavrela som za sebou dvere a povedala si, ze radsej do Obchodu pre dàmy uz nepojdem a skùsim nàjst nieco adekvàtne v detskom. Zatial mi staci velkost vrchu na 16 rokov. No a nohavice?! budù musiet stacit nejaké elastické! Nech zije lycra a vsetci jej elasticki pribuzni :D

Po svrté: Moj mozog to vzdal! Neviem cim to je, ale ja màm o tom takùto predstavu. Urcite sa marinuje v nejakom vysokopercentnom hormonàlnom roztoku a labuznicky pri tom popija sampus a potahuje si z tucnej Havany. Nieco ako datle, tie majù mozog v tekutine, aby predisli ùrazom z otrasov, ktoré sposobuje ich dobanie do stromov. Tak moj mozog si spokojnùcko plàva v nejakom takomto roztoku, plny hormonov stastia a pohody a na vsetko ostatné sa moze vykaslat. Zàkladné zivotapotrebné funkcie sù zabezpecené, asi sa v takychto pripadoch zapina autopilot, a on si tam na vrchu jednoducho lebedi. Tak uz som tri kràt volala zubàrovi, lebo po kazdé som zapatrosila listocek, na ktory som napisala dàtum a cas schodzky. Stvrty kràt som zasla osobne a sestricka mi napisala na listok dàtum a cas. Dùfam, teda myslim, ze je v penazenke. Zorganizovat nieco, je takmer nemozné. Minimàlne polovicu veci pozabùdam. Pisat si po kazdé zoznam, by bolo ùplne zbytocné, lebo aj ten by som zapatrosila, alebo zabudla, kde som ho polozila :) Jednoduché operàcie, ako je spocitanie sumy na kalkulacke sa mi podari tak na treti kràt. Ak niekto kupuje dva baliky cigariet, musim to zràtat na kalkulacke! A to som nikdy problém s matematikou nemala! Jednoducho mozog to mà vsetko na hàku! Spocitavanie nie je zivot ohrozujùce- cinnost eliminovanà! Dalsia vec, asi tiez spojenà s centràlnym nervovym systémom, je spànok ako taky, hlavne, co sa tyka dlzky a intenzity. Ja, zvyknutà chodit spàvat neskoro a vylihovat do obeda, nie vylihovat, ale tvrdo spat do obeda, teraz som uz o pol desiatej vecer KO a spim tak maximàlne do osmej! Okolo druhej poobede mi zacnù oci klipkat a musim sa ist natiahnut a zdriemnut nejakù tù hodinku. Pri prvom tehotenstve, dlho do noci hore a potom chrniet do obeda, kym neprisiel drahy z roboty, to som sa naranajkovala a isli sme si lahnùt znovu, on v noci asi dobre nespàval, kedze bol na stràzi, aby ma mohol v pripade potreby prerolovat na bok :) A tak by som mohla pokracovat o zmenàch CNS! Keby som si len vedela spomenùt!

Po piate: Kde rodit! Otàzka, ktorej odpoved je hodnà milion. V okresnom meste mà porodnica velmi zlù reputàciu. Najblizsie velké mesto s porodnicou priblizne 100 km. Reputàcia, tiez diskutabilnà. Zostàva Pariz alebo Dijon. Co sa tyka reputàcie je ovela lepsia, lenze trasa 150 km! Ale, este màm necelych sest mesiacov, tak uvidime, mozno to stihnem aj doma, bez toho, aby som musela do porodnice :) Zatial sa tym nezatazujem, len obcas ma na to autopilot upozorni (zaziari cervenà, vystraznà kontrolka, ktorà o chvilocku zhasne, tak zatial sa to dà ignorovat). Ako sa poznàm, tak sa tym zacnem zatazovat pri prvych kontrakciàch :)

Takze, to sù moje drobné tehotenské radosti. No a starosti, tak tych sme si uz uzili az-az za tie dva mesiace, takze teraz sa budem uz len vytesovat a az bude o co, tak sa rada s vami podelim :)

Konecne budem "velkà" sestra...

2008-04-24T09:53:00.004+02:00

Vcera bol velky den :) Po mesiaci som sa vylebedila z gauca a islo sa k lekàrovi. Velryba (teda ja) sa nalodila do auta :) Malù sme zobrali s nami, lebo hned potom isla do hudobnej. Tento kràt sme prisli dokonca aj s predstihom :) Malù sme nechali s mamou vonku a my sme teda nervozne vysli hore k lekàrovi. Po pol hodine sme vysli von a uz sme mohli s radostou oznàmit aj malej, ze teda bude bracek alebo sestricka. Ludia, keby ste videli malù... Na ten pohlad nikdy nezabudnem. Pozerala na mna ako na svaty obràzok, do oci sa jej tlacili slzy a cez tie slzicky v ociach sa jej cez pery dral hrklàvkovy smiech stastia. Ani vo sne ma nenapadlo, ze ju tà spràva tak potesi a zàroven aj rozrusi. Tak hned mi pocapkala brucho, ved co keby nàhodou :) a celà vysmiata nasadla do auta. Samozrejme, ze hned spustila, ze to bude sestricka, lebo ona chcela sestricku. Tak sme jej co najjemnejsie vysvetlili, ze to nie je isté, ze to moze byt aj bracek. Tak sa chvilu zamyslela a potom hovori: 'No, vies co tato, to nic, ked to bude chlapec!' No hned sa mi lahsie dychalo, poznàte to, zàkon schvàlnosti :) Tak sme este odskocili do obchodu, kedze bol cas. Malà mi vyhrnula blùzku a pozerala mi na brucho :) Stastim celà bez seba. O inom ani nerozpràvala :) Samozrejme, ze sa hned pochvàlila ucitelke v hudobnej! Tak ona uz bude konecne velkà sestra! Este vecer vyjednàvala s tatinom: "Tato, ale bàbo bude spinkat so mnou v izbe!" Otec hovori:"samozrejme!" Na co malà hned pohotovo: "Ale moje bàbiky mu nedàm!" Smiali sme sa. Potom este pred tym nez ju ulozil do postele stihla vyjednat, ze ona bude kùpat bàbo a nikto iny!! Tak vidim, ze este bude veselo s nasou hviezdickou. Uz len trpnem, kedy padne klucovà otàzka: "A ako sa tam to bàbo dostalo?!" kedze to, ako vyslo von, sme uz dàvno prebrali :)

Takze dakujem vàm vsetkym, za vasu pismenkovù (moràlnu) podporu v tych tazkych casoch a teraz budem uz vychutnàvat tehotenstvo v plnej miere a so vsetkym co k tomuto kràsnemu zivotnému momentu patri :)

Uz som si povedala dost!

2008-04-16T16:52:00.003+02:00

Pisala som vàm este minuly rok, ze som mala v skolke s malou problémy. Tak som to bola riesit, na chvilu bol pokoj a potom znovu zapadlo vsetko do starych kolaji. Tento rok sa ucitelka ukazovala, ze bude vsetko v poriadku. Zo zaciatku aj bolo, len po tom, co sa odohralo so starostom minuly rok v oktobri, jej pristup sa zasa zmenil. Netusila som nic, az ked sa ma ucitelka pytala, ze ci by malà nemohla chodit v stredu do skolky. Na zaciatku roka som uviedla, ze v stredu do skolky nebude chodit, lebo bude chodit na tanecnù. V poriadku. Ked som jej teda povedala, ze bohuzial to nie je mozné, nakolko sa to nedà zmenit, len na mna vymrdzila ùsta. Nic som si z toho nerobila. Odignorovala som to, ved nepotrebujem, aby zasa robila problémy malej. Myslela som si, ze je to vyriesené. Az pred dvomi tyzdnami...

Drahy bol malù zaviest na klavir a po ceste naspat mu malà lutostivo hovori: "Tato, vies a ja som takà dobrà skolke, aj viem, ked sa ma ucitelka spyta a nikdy mi nedà obràzok!" Zrejme dostanù nejakù odmenu vo forme obràzku. Este pred tym spominala, ze nie je nikdy "zodpovednà" skupiny a ani nemeni dàtum na tabuli. Ale nevenovala som tomu pozornost, ved deti casto vnimajù veci citlivejsie ako my, dospeli. Tàto poslednà poznàmka ma vsak uz dozrala! Keby ste vsak malù poznali, je naozaj vnimavà, citlivà, pozornà aj ked urecnenà, ale vsetko v normàch jej detského veku. Srdce ma z toho boli. Tak som malù zobrala k lekàrke a pytala som sa jej, ako to je, ked treba dieta zobrat k psychologovi. Vraj cakacie listy sù tu dlhé a najlepsie je ist cez skolského psychologa, bude to rychlejsie! Ja vsak uz neverim nikomu. Kazdy tu poznà kazdého a nechcem, aby zasa zmanipulovali vysledky. Vraj je to najrychlejsia cesta. Vravim dobre, skùsim. Nedalo mi to vsak a na druhy den som si v zlatych strànkach nasla detského psychologa. Samozrejme, ze som to prediskutovala s drahym. Nebol nadseny, ale povedala som mu, ze ja uz nemàm silu ist hlavou proti mùru! Nemienim to dalej znàsat. Zavolala som teda psychologicke, ani neviem, ci som hovorila s nou, alebo jej sekretàrkou. Vysvetlila som jej, ze màm podozrenie, ze malà je svojim sposobom "diskriminovanà" a potrebovala by som, aby ju vysetrila. Povedala len tolko, ze je to mozné, ze je diskriminovanà a dala termin. Na budùci utorok, 22.04., ale najprv sa potrebuje porozpràvat s nami, rodicmi. Vravim, ze to nie je problém, pre istotu som sa este spytala, ze ak by drahy nemohol, ci by to vadilo. Vraj nie, staci ak pridem len ja. No, poviem vàm, to bude pohovor :) Mne ide francùzstina ako v lete na saniach, tak bude veselo. Je mi jedno, aj ked si bude o mne mysliet, ze som tupà, lebo u nàs v dedine, ked neviete komunikovat, tak si myslia, ze ste idiot, ale stoji mi to za to, aby som nenechala malù znechutit, poznacit na cely zivot a trpiet pocitom menejcennosti len preto, ze sù tu zadubenci, ktori v zivote nevytiahli paty z domu dalej ako po humnà! V septembri pojde do prvej triedy a nechcem zaspat na vavrinoch a cakat, ked skody budù ovela rozlahlejsie. Mozno som len precitlivelà, ale jednoducho som si povedala: "Uz màm toho dost! Nebudem na vàs minat svoj dych. Aj tak moje slovà dopadajù na chluché usi! Az moje obavy psychologicka potvrdi, poviem vàm, taky vietor este v skole nezazili, aky tam ja narobim!!!" Znesiem vela, ale ked sa niekto msti a uplatnuje svoju tupost na detoch a je mi jedno na akych, nemusia to byt len moje, je mi z toho na grc! Doma sme vzdy boli vychovàvani v duchu, ze deti nemozu za to, akych majù rodicov a treba sa k nim spràvat s citom! Tu im to asi nikto nepovedal a nenaucil!

Prvoaprilovy....

2008-04-01T07:38:00.005+02:00

Tak, ako som slùbila, hlàsim sa s novinkami z domova :)

Vcera bol magicky dàtum 31vého marca :) Den D. Nàvsteva u gynekologa... Nie ze by som tieto nùteno-povinno-dobrovolné nàvstevy nejak mala v làske, ale momentàlne nemàm na vyber :( No a to by som nebola ja, keby sme este aj tùto nàvstevu neobràtili na kopu stresu pocukrovaného humorom :) Takze...

Klasicky, meskàme! Prisli sme dve minùty pred terminom, to sme vsak este len na parkovisku a ziadne volné miesto. Klasika, drahy mà vecne kopu casu, hlavne, co sa tyka mojich stretnuti! Na tie jeho ide vzdy minimàlne v hodinovom predstihu! Ved, co by si o nom ludia mysleli, keby prisiel neskoro!!! Stastlivo sme dorazili na recepciu a nahlàsili sa! Zobrali sme aj mamu, lebo povodne som mala ist sama a stretnùt sa s drahym na mieste cinu :) a potom ist s mamou do obchodu, ved ked som sa uz konecne takmer po dvoch tyzdnoch dostala von, treba to vyuzit! Ktovie, kedy sa naskytne dalsia sanca :) Tak sme sa usadili a cakali. Po niekolkych minùtach dorazil drahy a do ordinàcie vosla pani, ktorà tam uz cakala pred nami. Casovy sklz, ved nic neobycajné pri remesle, ak ho chce clovek vykonàvat poctivo :) Po hodnej chvili sa postavim, podàm drahému kabelku a idem na WC. Po tretom pokuse dobyt sa donho sa len tak spytam, ci tam nàhodou niekto nie je! Samozrejme obsadené! Tak vyklusem von, pozeràm a drahého nikde! Mama ma poslala do ordinàcie, vraj uz vykecàva s gynekologom! Tak sme strucne opisali lekàrovi nase dve nàvstevy na pohotovosti, aké lieky mi podali a co este stàle beriem! Kedze na pohotovosti prisli na to, ze tà placenta sa oddelila este viac! Tak si vsetko pozorne vypocul, poznacil a bolo treba pozriet na cervicka, ako sa mu dari :) Po zahrani sa na skovàvacku ho lekàr konecne nasiel. Skovàval sa kdesi v kùte. Uz mà asi dost tych zvedavcov, co ho utlàcajù tymi ich nàstrojmi. Tiez by som sa schovala, keby mi to pomohlo :) Lekàr potvrdil, ze placenta sa dàva na miesto. Cervicek rastie a prosperuje, takze mozem si trochu vydychnut a uvolnit sa! No ale zasa aby som to s tym vydychnutim neprehnala, tolko stastia naraz, este do budùcej kontroly si vydychovat v posteli bez nejakej fyzickej nàmahy!!! Takze do 23 aprila mozem hnit v posteli! Tieto necelé dva tyzdne "hnitia" mi stacili az az. Uz neviem, na ktorom boku lezat, obidva ma bolia, co sù otlacené od neustàleho vyvalovania sa na gauci! Televizny program poznàm uz naspamat a màm obavy, ze po tych dvoch tyzdnoch zacnù vsetko opakovat! Ani von sa ist prejst! Ale, este musim ist na krvné testy, tak si to uzijem! Choré, vsak, aby sa niekto tesil na krvné testy!!! Ale ked to je jediny dovod, pre ktory mozem opustit zàkladné stanovisko-gauc pri krbe!!!

Na zàver vàm este opisem situàciu v cakàrni gynekologa. Len z rozpràvania mamy, rada by som to vsak videla na vlastné oci :))) Ked som isla na WC, tak som drahému nechala kabelku, ved sa s nou nebudem tatàrit na wecko, nie! Ked som bola v nùtri, tak gynekolog zahlàsi do ordinàcie: 'Mlle. Pééé..' Na to sa postavi 1.80 chlap s kabelkou v ruke a hrnie sa do ordinàcie, ako by mu slo o zivot. V cakàrni to vraj ozilo a vsetky oci ho prenasledovali, az kym nevosiel dnu a potom sa cakàrnou rozlahol susot. Mama sa usmievala popod fùzy a ked mi to opisovala, tak som zivo predstavovala drahého "hrnutie" sa do ordinàcie! Musel byt pohlad pre bohov :)))

PS: Dakujem vsetkym za povzbudivé slovà v komentàroch k predchàdzajùcemu clànku. Verim tomu, ze vase myslienky (modlitby) mi pomohli prejst tymto nelahkym obdobim. Aj ked este nemàme vyhraté, sme na najlepsej ceste k cielu. Uprimne, dakujem a toto nebol prvoaprilovy zart :))

Dilema vyriesenà...

2008-03-22T15:44:00.004+01:00

... docasne...

A tak to vsetko dobre zacalo... Bar sa dàva pomaly dokopy, aj pràvnik je pozitivny, proces s firmou vraj màme naisto vyhrany. Zaujimavà pràca v skole, aj ked som si nebola celkom ista, bol uz len krok k tomu, aby som povedala àno. Vo stvrtok som chcela ist za riaditelom skoly a podiskutovat o jeho a mojich predstavàch... To by vsak nebol zivot, keby mi zasa nieco nevymrskol do tvàre, ked to najmenej cakàte a potrebujete.

Streda, poobedie. Citila som sa zle uz od ràna. Malù som este zaviezla do tanecnej, vyzdvihla som ju pred obedom a vràtili sme sa domov. Poobede som radikàlne odmietla zaviest ju na klavir. Musel ist drahy, aj ked nebol nadseny! Iné mu neostàvalo. Ulozila som sa na gauci a oddychovala som...

Teraz sa vràtite so mnou v case. 15 februàra. Menzes meskà uz tyzden. Nerobim si z toho velkù hlavu, ved to nie je nic nezvycajné. Tak si pre istotu urobim tehotensky test. Negativny. Ved co ak by. Nedalo mi to a po pol hodine ho vytahujem z kosa. Neviem, ci sa mi to mari, alebo je tam takà slabà druhà ciarka. A tak to chodim okukovat. Nie som si istà, ci tam tà ciarka je naozaj, alebo ju tam chciem vidiet. No nic. Pockat do pondelka a urobit si dalsi test. Vikend sa vliekol ako 90 rocny starec po zlomenine bedrového klbu. Konecne pondelok. este tak nàjst nejakù lekàren otvorenù! Podarilo sa a kùpila som dalsi test. Urobila som si ho hned, ako sme prisli domov, ziadne také, ze pockat az do druhého dna, aby boli vysledky istejsie. Druhy test bol jasne pozitivny. V utorok som to vysypala na drahého, ten chudàk nevedel co povedat! Vraj uz je objednany u lekàra! No vravim, ze uz ani nemusi ist :) Tak to dva dni vstrebàval a potom sa zacal tesit. Vsetko v pohode, az po piaty tyzden. Trochu krvàcania, nic vàzne, pre istotu sme isli na pohotovost. Vraj embryo je dobre zahniezdené a odisla som s liekmi proti krcom, ktoré som nebrala, kedze nebolo treba. No a potom som zacala jest aj to, co by som v zivote pred tym do ùst nedala :) Vsetko v poriadku, dokonca ani nevolnosti sa nehlàsili, super.

Teraz skok do reality. Nepisala som o tom, ze cakàme prirastok do rodiny, chcela som pockat az po prvom ultrazvuku, ktory som mala mat vcera (piatok). Mala, lebo v stredu, ako mi bolo zle, zasa som krvàcala a hned som volala svojmu gynekologovi. Teda asistentke, ktorà mi odporucila okamzite prist. A tak som o pol piatej poobede ficala do ambulancie. Mala som stastie, lekàr tam este bol. Je to viacej ambulancii a ujal sa ma moj lekàr, ktory jediny o tejto dobe este ordinoval. Tak sme presli rutinnymi otàzkami, pozreli krvné testy a nakoniec ultrazvuk. Najprv ma vystrasil, ze ziadne tehotenstvo nevidi! Potom si zobral druhy nàdstavec ultrazvuku a uz sa na obrazovke mihal taky maly "cervicek" :) Tu sa hovori, ze krevetka :) Srdiecko bilo, malé sa tam mihalo, ako by zàvodilo s ultrazvukovymi vlnami o preteky :) Vsetko v poriadku az na to, ze sa ciastocne oddelila placenta a preto krvàcanie! Takze, naordinoval mi klud na lozku, ziadne divé jazdy autom, ani také kludnejsie! Tanec neprichàdza vobec do ùvahy no a tym pàdom, ze nemozem jazdit, ani ucenie! No a som tam, kde som bola! V ri-i!!! Ked sa jeden problém podari ako tak poriesit, "vyskytne" sa druhy! To aby som si zasa velmi nezvykla na dobré veci v zivote!!! Takze od stredy lezim na gauci ako velryba, snazim sa mysliet pozitivne, co nie je lahké a netrpezlivo cakàm do budùceho pondelka na dalsi ultrazvuk, ktory hàdam potvrdi, ze tà placenta sa umùdrila a bude nadalej pomàhat tomu malému cervickovi ràst. Este ze tu je mama a mozem sa na nu spolahnùt. So vsetkym mi pomoze, takze mozem lebedit (hrosit) na pohovke od ràna do vecera :) Ked to bude musiet takto pokracovat o chvilu budem naozaj ako velryba, nie len takà nemotornà ale aj takà obrovskà!

Ak by ste mali nejakù tù volnù myslienku v tom Velkonocnom zhone, tak "nàm" ju venujte, ti co sa modlite, obetujte jednu modlitbu za nàs :) Prajem vàm prijemné Velkonocné sviatky, uzite si ich v klude, pohode a zdravi. Ja sa idem "vylodit" na gauc a zachovat klud(-nù paniku), aj ked ma tam uz mrle zerù! Najradsej bych vybehla do zàhrady a isla narùbat dreva, alebo vybehat sa, az by som od ùnavy prestala mysliet na vsetko, co sa moze stat! Tak nàm drzte palce... Dakujem :)

Byt, ci nebyt ucitelkou?!

2008-03-18T12:15:00.005+01:00

Uz som vàm urcite spominala, ze dàvam trom dievcatàm kurz anglictiny. Konenecne sa dostavili prvé ùspechy. Jedna z trojice si vylepsila testy. Dva testy napisala tak, ze mala 9.5 boda z desiatich a druhy sa jej podarilo napisat na 5.5 boda zo 7 bodov. Som nesmierne rada, ze nase spolocné ùsilie mà pozitivne vysledky. Druhà z trojice, po dvoch mesiacoch absencie mala konecne ucitelku, ktorà po dvoch mesiacoch odisla. Takze sù zasa bez ucitelky. Tu sa nesupluje, takze riaditel im oznàmil, ze do konca roka ucitelku nezozenie. Zostàvajù styri mesiace bez ucitelky a bez moznosti napredovania v ucive. Len v skratke vàm opisem, ze po 7 rokoch anglictiny ziacka nie je schopnà utvorit jednu jednoduchù fràzu v anglictine! Horko tazko mi povie kde byva, kolko mà rokov a do akej skoly chodi. No a to je celà ich konverzàcia. Na otàzku, co robili cez vikend, nedokàzu odpovedat! Druhà mà anglictinu uz siesty rok, ale je na tom este horsie, kedze ich ucitelka pravidelne chyba minimàlne 4 mesiace v roku! No a najmladsia, tà s anglictinou len zacala, takze tà je na tom najlepsie. Slovnà zàsoba nulovà. Jednoduché slovà ako ruka, nos, oci, kuchyna, stol ci slnko im nic nehovoria! Ano, poràza ma z toho! Ale nepomozem si. Jednoducho sù napchaté teoriou, ktorù v praxi nevedia absolùtne vobec pouzit. No a prizvuk a vyslovnost, to by bolo na dalsie dve strany! Samozrejme, ze dievcatà v skole povedali, ze chodia na doucovanie a vdaka tomu teraz musim riesit dilemu ...

Riaditel skoly mi odkàzal po mame jednej zo ziacok, ci by som nechcela ucit na ich skole! Vraj treba nejakù licenciu na ucenie. Tak som odkàzala po dievcatàch, ze licenciu nemàm, ale màm certifikàty z anglického jazyka, ktoré som si urobila pocas pobytu v Anglicku. Zrejme to nestacilo, tak zostalo ticho. Az vcera, mi dievcatà povedali, ze ci by som nemohla poslat fotokopie certifikàtov riaditelovi skoly. Asi by sa dal tolerovat fakt, ze nemàm licenciu a certifikàty z ùspesne urobenych skùsok by boli postacujùce na to, aby som mohla vyucovat na skole. Je to skola, ekvivalent nàsho druhého stupna. A tak riesim dilemu. Ist ucit a ci nie! Pravdu povediac vàham, nakolko si plne uvedomujem vysku mojej zodpovednosti a Syfizovsku ùlohu. Otec jedného ziaka prisiel za drahym, tiez sa spytat, ci by som nemohla ist ucit anglictinu, kedze jeho syn je v triede, kde nemajù anglictinàrku a najlepsie hodnotenie v triede je 6 bodov z 20tich! Takze, co by som asi tak mohla ja s tym spravit?! Nie som pedagog, aj ked zàklady psychologie a vychovy sme na strednej skole ako detské sestry mali, predsa len, ucenie je o niecom inom. A tak vàham. Certifikàty som nasla a sù vylozené na stole. Musim si to nechat prejst hlavou, kedze cesta naspat bude nemoznà. Ak poviem raz àno, tak budem musiet ist a bojovat a to hned do prvej linie :) Obàvam sa aj toho, ze màm ùplne iny systém vyucby, aky sa prevàdzkuje na skolàch tu vo Francùzsku. Netusim, kolko tried, ani vek ziakov, kedze deti sù v skole od veku 11 do 15 rokov. Neviem, co spravit, este som v zivote nestàla pred takym tazkym rozhodnutim a ani pred triedou plnou deti. V Anglicku som pomàhala ucitelke so slabsimi ziakmi, ale to bolo tak vsetko. No a teraz tento kurz. Ale najlepsie asi bude este sa na to skùsit vyspat a ist sa porozpràvat s riaditelom skoly, akù mà on predstavu o anglictinàrke. Ved vzdy mozem povedat, ze potrebujem cas na rozmyslenie a oznàmim mu svoje rozhodnutie o niekolko dni. Takze to mi teraz vrta hlavou. Byt, ci nebyt ucitelkou?!

Jar v plnom prùde...

2008-02-27T20:10:00.005+01:00

Zjarieva sa :) Este minuly piatok sme nazbierali prvé fialky. Vonali nàdherne. V zàhrade nàm kvitne zlaty dàzd a jeden krik, ktory mà kràsne ruzové kvietky. Krokusy uz tiez natrcajù svoje hlàvky k slnku. Dnes sme videli pri ceste rozkvitnuté Mirabely (slivky). Na februàr neobviklé. Vsade je veselo. Ràno nàm do taktu bubnuje svoju bubenicku ariu datel a pod jeho taktom spievajù drozdy na svojich "flautàch". Vsade je zivo, priroda je prebudenà a dnes poobede sme videli v zàhrade jezka maskrtnika. Chodi nàm vyjedat do misky masko, co dàvame pre susedove macky :) Miska bola pràzdna, tak mama aktivistka, utekala a priniesla mu rozkrojené jablcko. Onuchal ho a odsunul ho nabok a zacal ohryzat kuracie kosti :) Mama sklamanà, ze pohrdol jej jablckom. Potom si odcupital na svojich kràtkych nozkach kdesi do zàhrady. Tak len dùfam, ze pani Jar sa uz usadila u nàs na dobro a nevyzenie ju zo zàhrady nahnevanà pani Zima :)

Tak si teda vyhrievame na slniecku uzimené telà a dodàvame si energie. Keby sa telo dalo nabit ako solàrne baterky :) a mohli z neho cerpat slnecné lùce v chladnych dnoch :)

Tak vàm teda posielam trochu jarnych lùcov, aby aj vàm prehriali vase kosti :)

Modry pondelok...

2008-02-13T12:50:00.006+01:00

Takze v pondelok doobeda sme isli vymenit pneumatiky. O dvanàstej uz boli vymené. Tak sme sa este pomotali po obchodoch a o tretej sme isli do poistovne. Mama s malou cakali v aute a ja som isla nahlàsit "nehodu". Tusila som, po mojich skùsenostiach, ze to nepojde hladko, ale ze sa stretnem s takou nechutou a neochotou pomoct, som neràtala.

Tak som teda pozdravila a zacala vysvetlovat, co sa mi stalo. Nebola tam ùradnicka, ktorà sa zaoberà danym problémom. Tak jej kolegyna mi velmi neochotne vysvetlila, ze na pneumatiky majù limitovanù zàruku! Vravim, ze to je vsetko pekné, ale toto nebola moja chyba, nakolko na ceste bol kràter, ktory sa nedal obist! Takze nie ich (teda moja) poistovna, ale poistovna mesta bude platit. Aj tak nebola presvedcenà, ci sa vobec nieco také dà spravit. Na co jej ja hovorim, ze dà, lebo poznàm ludi, ktori takto vybavili nové pneumatiky, ked ich pokazili na vymole na ceste! Stàle nic. Nechytala sa. Ja som sa uz chytala, este chvilu a vzblknem! Pokracovala dalej. Otàzka: "Màte svedka?" Odpoved: "Islo za mnou auto a videlo, co sa stalo!" Poistovacka pokracuje: "No, ale to je vàm na nic, ked sa nezastavil a nepoznàte ho!" Reakcia: "Poznàm, prisiel za mnou do metra a tam sa vsetci poznajù! Takze màm svedka, ktory potvrdi, co sa stalo!" Kysly vyraz poistovàcky... "A pneumatiky màte?" Odpoved: "Màm!!!" Na to prisla pani, ktorà sa zaoberà danou problematikou. Zbehlo jej poistovàcka c.1 vysvetlila, co sa stalo. Druhà hned vravi: "Na pneumatiky je limitované poistenie a takàto nehoda nespadà do poistenia!" Kypim... Tak velmi, velmi trpezlivo, po tom, co som naràtala do tridsat jej hovorim:" Jà nechcem tie peniaze od vàs, ale od mesta!" Este zopakovala vsetky otàzky o svedkoch a pneumatikàch! Ved, co ked... Kontrolnà otàzka tety poistovàcky c.2: "A to preco ste menili dve pneumatiky, ked ste pokazili len jednu?!" Odpoved: "Lebo podla zàkona nemozete mat dve rozdielne pneumatiky. Vzdy musia byt dve a dve rovnaké! Navyse jedna je ojazdenejsia ako tà druhà, takze ani vyska by mi nesedela. Je to v predu, kde je motor, takze sù zatazené, kvoli bezpecnej jazde, treba vzdy mat dve rovnaké!!!" Tak potom teda na vela, ked videla, ze neodidem len tak, vytiahla tlacivo na deklàraciu nehody. Po vyplneni mi zahlàsi, ze si musim tlacivo odniest na mestky ùrad a tam mi musia potvrdit, ze na ceste je jama! Skoro ma je..o! Tak som teda to tlacivo zobrala a isla na mestky ùrad! To bolo uz pol stvrtej, neobedovali sme, viete si predstavit! Po ceste som si dàvala pozor, aby som zasa nevbehla do nejakého vymolu! Prisla som na mestky ùrad. Na vràtnici milà teta. Tak som najprv kludne vysvetlila, co sa stalo, a ze potrebujem, aby vydeklarovali, ze je na ceste jama. Opisala som, kde to bolo. Pani sa spytala, ze kedy. vravim minuly piatok. No to je v poriadku, lebo dnes poobede uz bola tà jama upchatà! Na to pani hovori:" to ste dnes uz druhà!" Ochotne, bez problémov mi vyplnila tlacivo. Este ze som na nu nevybehla, akà som bola nabrùsenà. Nechala si kopie deklaràcie pre ich poistovnu a o pat minùt som uz bola v aute. A ani to nebolelo! Vràtila som sa do poistovne. Teta na mna pozerà ako na zjavenie."To uz ste to aj vybavili?!" pozerala na mna neveriacky. Hovorim jej: "Ano, dnes som nebola prvà, ktorà ziadala potvrdenie, ze majù na ceste jamu! Ich poistovna to uhradi bez problémov. Vy musite poslat ziadost na preplatenie." Tak si urobila fotokopiu faktùry. Kontrolnà otàzka: "Kolko to bude trvat, nez sa to vybavi?!" Odpoved: "No, co ja viem?!" A zasa ten jej vyraz, ze ju naozaj obtazujem! Tak som to nechala tak a vypochodovala som! Takze zasa budeme menit poistovnu. Skràtka, ako inde, ani u nich neplati, nàs zàkaznik nàs pàn. No a ja sa rada hràm na pàna, hlavne, ked si za to platim! Dotrepali sme sa domov o piatej poobede. Hladni ako vlci, teda vlcice, kedze sme boli tri baby. Nasrdenà ako dikobraz. Drahému som musela vysvetlovat ako som pochodila. Potvrdil mi: Menime poistovnu!

A tak som si potrebovala v utorok vybit zlost. Pozicali sme si pilku a ze idem orezat stromy, co nàm tienili v zàhrade. Màme starù lipu. Nechcem ju vyrezat, tak som jej isla orezat korunu. Kedysi dàvno bola orezanà. Nové vyhonky sa vsak uz vydriapali do pat metrovej vysky a v priemere boli tak do 10 cm. Vyskrabala som sa na strom a zacala som s mensimi vyhonkami. Povzbudenà ùspechom a lahkostou s akou som zdolàvala prvé halùzky som sa pustila do tych hrubsich. Uz po prvom som obanovala, ze som sa do toho pustila. Haluzy dlhé, jednou rukou som sa musela drzat, druhou pilit a pilka sa mi zasekàvala. Haluz na nu tlacila. Aj som skùsala rezat smerom tak, aby sa haluz naklànala opacne. Nic. Zisla by sa mi tretia ruka, ktorà by tù haluz odtlàcala. A tak postupne padali jedna po druhej. Obcas som zliezla, ked sa uz nedalo. Zostali posledné styri. Vravim, dokoncim to zajtra, ved uz màm pluzgier na dlani od pilky, mach màm aj v nohavickàch napadany a som ako lesnà zienka. Vo vlasoch kopec smetia z halùzok, pulover cely od machu a lisajnika. Bola som obalenà pilinami ako rezen strùhankou. Ako som zliezla, tak pozeràm, trcali tam do nebies tie styri haluze. Najsirsie a najdlhsie. Ved najlepsie nakoniec! Vyliezla som znovu na strom a zacala rezat. Vravim, ked len jednu, aspon bude toho zajtra menej! A tak som rezala jednu po druhej, jednu dokonca na dva kràt, lebo bola prilis dlhà a hrubà. O piatej bola lipa na jezka! Na ruke pluzgier ako desatkorunàk. Pochvàlila som drahému a mame! Hotojooo! Boli prekvapeni. Bez ùrazu, ani jedna haluz ma neovalila po hlave, len pàr skrabancov na rukàch. Trochu mi odtrnulo a uz som bola vylezenà na jabloni ako takà opica a zacala som orezàvat aj tù! Aj som dve tretiny z nej orezala. Zotmelo sa a musela som to nechat tak. Mala by som ju dokoncit. Neviem vsak kedy. Pluzgier mi praskol, dorazila som ho na jabloni :), dnes sa hlàsi aj chrbàt a ruka je opuchnutà statne! No ale ved uvidim, ako sa poznàm, pokoja mi to nedà. Uz som potazkàvala pilku, ze ci moc tlaci na ten pluzgier. Nebolo to také zlé. Uvidim, co to povie, ked budem pilit. Tak som si vybila zlost vcera. Dnes nie je co vybijat, ale treba tù jablon odlahcit. Doobeda sme mali trochu terapie. Odbehli sme do obchodu :) Strihali stromky. Mama mi hovori: "Vidis, ja som ti hovorila, ze to nie je este skoro strihat ich!" A tak sme sa aspon teda utvrdili, ze sme dobre spravili, ked sme ich okmàsali :) Uz je tyzden pekne, tak musime spravit co najviac roboty, lebo ked sa rozprsi, tak nebude konca dazdu! No tak idem pozriet tù moju jablon ;)

Streda: 13.02.2008 -15:45 miestneho casu: jablon je "oholenà". Uz mozem ist kludne spat :)

Piatok ako sa patri...

2008-02-09T23:31:00.000+01:00

Tak sme statlivo po pernom tyzdni dorazili k piatku. Malà po tyzdni isla konecne do skolky. Este minuly piatok vecer zacal veselo. Najprv sa vyvracala do topànky. V noci si sme si to zopakovali v posteli :( Na to v sobotu a nedelu teplotovala a prelezala na sedacke pri krbe. V pondelok sa to trochu vylepsilo, na co sme celù noc prekaslali a presedeli v posteli, lebo malej zasa zatekal "nos" do hrdla. V stredu sa jej vràtili teploty a vo stvrtok jej uz odtrnulo a ùsta jej isli ako verklik. Tak v piatok isla do skolky, ved ked budù tie dva tyzdne pràzdnin, nech sa este naposledy vyjasi :) Malà to mà velmi dobre nacasované. Vzdy ochorie pred pràzdninami a tak mà hned aj tri tyzdne pràzdnin.

V piatok sa konecne drahy dovolal poistovàkovi, dovtedy mal len zàznamnik. Chudàk, bol taky sokovany, ze nevedel ani rozpràvat. Az neskor vysvitlo, ze uz nàm dàvno poslal seky a mali by sme ich mat uz vsetky. Tak drahy nazùreny ako byk isiel do poistovacej agentùry. Asistentka pani poistovàcky mu velmi neochotne odovzdala sek. Sek bez sprievodného listu a vysvetlenia, ako dosli ku danej sume. Co nie je normàlne! Aj sàm poistovàk to povedal. Len na dokreslenie situàcie. Poslal tri seky naraz. Prvy nàm dala minulù sobotu. Ten s tou najmensou sumou. Dalsie dva nàm dala az v utorok. No a pre stvrty bol drahy v piatok! Ako som pisala este na Vianoce, mali sme financné problémy, pràve kvoli tomu, ze nàm poistovna meskala s platbami! Banka nàm uz màvala s konfiskovacimi listami za zadkom. Pràce v bare a restike stàli pràve kvoli tomu. Takto sme stratili dobré dva mesiace! Kvoli neschopnosti a zàkernosti hlupàkov!!!

Tak v piatok celà vytocenà, ze ako si moze nieco také niekto dovolit, drzat seky, ktoré boli pre nàs zivotne dolezité, som isla hned poobede nieco kùpit. Mama chcela uvarit nejakù specialitu, bolo treba krkovicku a nejaké drobnosti do domàcnosti. Vytocenà jak brigadir si to siniem cestou, necestou a ked som odbocila na vedlajsiu cestu, ktorà vedie k Metru (obchod), v plnej rychlosti som prednym kolesom vletela do vymolu. Bol tam taky zasity, ze len ten, kto to poznà sa mu vyhne. Rana ako z dela, myslela som, ze mi motor vyskoci spod kapoty na predné sklo, ci pri najmensom odtrhnuté koleso! Keby som mala zubnù protézu, tak nou rozbijem predné sklo, lebo urcite by mi vyletela pri tom nàraze z ùst! Mama zlaknutà sedi vedla, neschopnà reakcie, pozerà vedla auta, ci sa tam nàhodou nekotùla koleso. Viete si predstavit ten slovnik v tej chvili. Tak som na dvaciatke dorazila na parkovisko Metra. Pozeràm, koleso na mieste, len nejaky podozrivy sykot. Fajn, rozosrala som si pneumatiku. Tak som poprosila dievcatà v Metre, ci mozem zavolat drahému, aby prisiel po nàs, kedze mobil nemàme. Skùsala som to viackràt, ale nedovolala som sa. Na to mi jedna dievcina zavolala mesiara, ze mi vymeni koleso. Vsetko vytiahnuté, pripravené a hurà na to. No aj by to bol spravil, lenze, drahy mi dal namontovat nejaké speciàlne kolesà, ktoré treba odsrobovat speciàlnym klùcom, ktory som ja samozrejme pri sebe nemala. Vraj kvoli bezpecnosti, kvoli zlodejom. Nastastie prisiel sused. Mescargot (escargot- slimàk), lebo mà slimaciu farmu, to nasa malà ho tak volà a tak mu to prischlo. Ujo Mescargot :) nàs teda zobral domov s tym, ze moje auto s pràzdnou dusou zostalo na parkovisku. Este som pre istotu povedala zamestnancom, ze ak to nestihneme otocit do 19tej hodiny, tak auto zostane u nich cez noc. Parkovisko sa na noc zamykà, tak aby nevolali odtahovù sluzbu :) Vsetko vybavené. Kùpili sme, co bolo treba a Ujo Slimàk nàs odviezol domov. Drahy akuràt odchàdzal z domu. Tak sme zobrali speciàlny klùc, ktorému bolo tak fajne v sufliku a isli sme teda vymenit koleso. Mama zostala doma, lebo bolo treba ist pre malù k autobusu. Vymena sa podarila, dokonca som mala aj nàradie v aute :) Vytocenà ako skrutka som isla domov. Este som stihla aj pre malù ist, ani neviem, ci by ju mame dali, kedze musi mat splnomocnenie na to, aby ju mohla vyzdvihnùt zo skolky. V tom zhone som jej aj zabudla napisat splnomocnenie. A tak pekne ten den zacal. Svietilo slniecko, malà zdravà, aj financie sa vyriesili a ja to musim posr.t! To by som snàd uz ani ja nebola, keby sa nieco pekné nevykompenzovalo nejakou srackou! A tak to pojdem vybavit do poistovne a ti nech sa natahujù s mestom a cestàrmi. Tà jama tam je uz riadne dlho a vraj nie som prvà, co si nacala pneumatiku. Na budùce, ked budem nasrdenà ako brigadir, tak si zoberiem bicykel, alebo elektrické auto malej! Tam nemozu vybuchnùt stierace a ked streli dusa, aspon to bude mensia rana a od ùlaku nevyplujem zuby :) Ani pokuta za prekrocenù rychlost, ci neopràvnené parkovanie nebude hrozit :) Este k tej pokute :) Som sa vàm nepochvàlila, ze drahy mi isiel kupovat kyticu ruzi k narodeninàm a ked som sa ho spytala, len tak zo srandy, ze ci bola drahà, tak sa len nejako podivne zasklebil. Tak som si myslela, snàd nie az tak velmi :))) Az o dva tyzdne som sa dozvedela, preco sa sklebil. Nevsimol si, ze parkuje na mieste pre invalidov. Aj parkovaci listok mal :) Nasiel si pozdrav, ze 135 eùr za neopràvnené parkovanie! A vyplatit do 45 dni!!! Potesi :) Skoro ma trafilo. Pocitame kazdy halier a on pride domov s pokutou 135 eùr a ani sa o tom nezmieni, ale asi mi nechcel pokazit narodeniny! :)

Dat sancu byt dobry... dodatok

2008-02-08T19:34:00.000+01:00

V minulom poste som vàm opisala, ako som "zvlàdla" problémové dieta :) Teraz budù dva tyzdne pràzdnin, tak sa chystàm na den s hviezdou a L ;) Citim, ze este bude veselo, ked nie mne, tak aspon im dvom :)

Viaceri ste sa sa pytali, ci by nepomohlo porozpràvat sa s ucitelkou a nejak taktne jej dat najavo, ako by mohla skùsit s malou L. jednat. Tak aby ste mali predstavu o tunajsom systéme. Drahy bol u danovnika a mal cas sa porozpràvat s mamou L. Drahy sa postazoval, ze nasa malà nechce chodit do skolskej jedàlne. Zmenili kuchàra a zrejme jej nechuti. Mama L. na to povedala drahému: "Vàm nechce chodit len do jedàlne, ale odkedy bola moja malà u vàs, tak je v skolke cim dalej horsie. Uz nechce chodit do skolky, lebo bud je postavenà v kùte za trest, alebo sedi sama za pracovnym stolikom, bokom od deti, kde musi robit, co jej ucitelka prikàze!" Bolo mi do placu pri tej predstave, ako tam sama sedi, bez akéhokolvek porozumenia, ci prejavu pochopenia. A bariera medzi detmi sa prehlbuje cim dalej, tym viac. Este aj teraz ma desi tà predstava, ze by to bolo moje dieta. Neviem, ci by som to nechala len tak. Asi by som sa z toho zblàznila. Nechcem vsak kydat len na ucitelku, lebo nie je jedinà. Naslo by sa ich takych viac! Len ma tràpi, co bude s L. v skole. Do speciàlnej skoly ju dat nemozu, kedze psychiater nenasiel, ci nepotvrdil nic "nenormàlne". Takze malù L. cakà peklo na zemi, v podobe skolského roka. To dieta musi byt nehoràzne frustrované, no a ako si vybije svoju frustràciu?! Domyslite si ... Obàvam sa, ze sa to neskonci len postrihanymi zàclonami :(

A tak sa musim pripravit na nàs spolocny den. Vymysliet nejaky plàn a ak by bolo pekne, tak by sme isli von. Takze, az to zrealizujeme, "pochvàlim" sa, ako som dopadla ;) Ale màm posilu. Mama nàm prisla trochu pomoct, tak uz budeme dve a urcite bude mat aj mama nejaké nàpady, ako ich zamestnat :)

Zelàm vsetkym prijemny vikend :)

Dat sancu byt dobry...

2008-01-13T12:41:00.000+01:00

Mozno vam nasledujuce riadky vyzneju ako chvala, ale neda mi nepodelit sa s vami o moj vcerajsi zazitok. Mala je obcas pozvana ku kamaratkam, aby stravili spolu poobedie. Na oplatku my pozveme kamaratky k nam a takto utuzujeme priatelske vztahy medzi detmi a aj rodicmi. Mala ma jednu kamaratku, s ktorou poobednajsiu "vymenu" robime pomerne casto :) Tak isto sa deti pozyvaju na narodeninove oslavy. V triede maju jedno dievca L, ktore ma problemy so spravanim. Kazde dieta ju pozna a ani jedno sa o nej nevyjadruje pozitivne. Je velmi hyperaktivna, casto agresivna a tak odstrkovana nielen detmi, ale aj ucitelkami, lebo si s nou nevedia dat rady. Uvediem priklad. Dievca je neposlusne a ucitelka ju postavi do kuta. Reakcia malej: Nikto nepozera, zoberie noznice a postriha zaclony! Samozrejme nezaobide sa to bez dalsieho trestu. Uz zo skolky si nosi poznamky typu: Neposlusna, nedisciplinovana, vyrusuje, agresivna... Jej mama pracuje pre nasho danovnika. Velmi nam pomohla po tom vsetkom, co sa premlelo a este stale nam pomaha a radi. Tak som sa rozhodla, ze sa pokusim preniest nad stigmou jej dcerky a pozvat ju na jedno poobedie k nam. Drahy hned aktivny, ved ju pozvime spolu s druhou kamaratkou. Hned som to zamietla. Tri dievcata aj bez poruch spravania su tazka praca, nie to este s poruchou spravania. A tak sme sa teda dohodli, ze mala pride v sobotu poobede. Uprimne, nemala som ani najmensieho tucha, ci moj plan bude fungovat. Kedze som videla, ako sa k nej ucitelky spravaju, rozhodla som sa, ze zvolim uplne opacnu taktiku. V skole je cely den len zahriakovana a upozornovana. V sobotu poobede prisla hodina H. Mama s obavami v ociach mi nechava malu s instrukciami, ze ak treba, nemam vahat a dat jej po zadku. Dnes ma L vraj velmi hyperaktivny den. Obraz mojho pozitivneho planu sa akosi rozmaze, este si do toho uvedomim, ze moja franina nie je ziadna slava, ako budem vysvetlovat, co od nej chcem... Vravim si, uvidime ako to pojde, uz je neskoro cuvnut. Este v piatok som si pripravila harok s hviezdickami. Ruzove a cierne. Za kazdu dobre vykonanu cinnost, si dievcata mozu vymalovat ruzovu hviezdicku. Ak spravia nieco zle, tak si musia vyfarbit ciernu hviezdicku. Kto nazbiera 5 dobrych hviezdiciek, tak na konci dna dostane prekvapenie. Podmienka,nesmiete mat ani jednu ciernu hviezdicku! Mala som to odsuhlasene a male zacali pozerat rozpravku. Vsetko podla planu. Kludne dopozerali rozpravku. Dovolila som im vyfarbit jednu ruzovu hviezdicku. L povzbudena. Potom sa hrali. Mozem s cistym svedomim povedat, ze sa ani raz nepohadali o hracku. Pekne sa delili, co nie je pre L jednoduche. Dovolila som im vyfarbit dalsiu hviezdicku s vysvetlenim, preco si ju mozu vymalovat a zaroven ich pochvalila. Potom sme si spolu sadli, lebo nalada zacala naberat na obratkach. Vytiahla som abakus s abecedou. Zacali sme si opakovat abecedu. Male kludne sedeli na stolicke. Ukazovala som im pismenka a na striedacku mi odpovedali. Samozrejme, ze sme si za spravnu odpoved vzdy povzbudivo zatlieskali. Ludia, keby ste v tom okamihu videli tie velke hviezdy, co jej zaziarili v ociach... Moja mala hrala spolu so mnou. Tiez L chvalila, nezhadzovala ju, ako to deti v kolektive casto robia. A tak sme pokracovali dobrych desat minut. Opakovali sme si aj cisla. Ukoncila som to tym, ze poslednych pat pismen a pojdeme sa hrat. Zabralo. Urobili sme poslednych pat pismen... Vyfarbili sme si dve ruzove hviezdicky :) Zrazu chcela ist mala pozerat rozpravku. Drahy pozeral spravy. Tak som zobrala L ku hodinam a vysvetlila som jej. Ak bude velka rucicka na jedenastke, musime upratat hracky. Ked budu hracky upratane a velka rucicka na hodinkach bude na 12tke, tak si pustime rozpravku. L suhlasila. Podchvilou chodila nakukat na hodiny. Konecne prisla rucicka na 11tku. Zacala spratovat hracky. Potom pockali kym rucicka pride na 12, spravy skoncili a tak mohli ist pozerat rozpravku. Aj vlk syty aj ovca cela. Este raz sme si to s hodinami zopakovali neskor, ked moja mala pozerala Simpsonovcov a L chcela pozerat rozpravku. Zasa som ju odviedla ku hodinkam a povedala jej, ze ked bude velka rucicka na 7cke, tak si mozeme pustit rozpravku. Prijala to pokojne a ticho sedela vedla mojej malej a trpezlivo cakala. To uz bola jej mama aj s otcom u nas. Pozvali sme ich na aperitiv. Nechcela verit vlastnym ociam. Vidiet sediet jej dceru pokojne a cakat, kym pride rad na nu. Ked prisli, tak som zobrala L ku mne a pochvalila ju pred jej rodicmi, ze bola velmi dobra. L sa usmievala a bolo vidiet, ze je na seba hrda. Samozrejme, ze akonahle prisli jej rodicia, chcela pomalicky zist do starych kolaji. Avsak, ak nebolo nieco v poriadku, tak som sa dvihla ja a isla som vysvetlit, preco nerobime toto alebo tamto. Tak som si zachovala svoju autoritu az do ich odchodu. Mama L sa mi priznala, ze za tri roky v skolke, je druhy krat pozvana na poobedie ku niekomu. Vraj sa neuveritelne tesila, co si viem predstavit. Chodia s nou ku detskemu psychologovi, ktory im neporadi, ututka ich tym, ze ona z toho vyrastie! Prizvukovala som im, ze ju treba chvalit. Priznali sa, ze to nerobia, nakolko naozaj za cely den toho nastvara neuveritelne mnozstvo. Lenze prave preto, ze jej dobre spravanie zostava nepovsimnute, robi vsetko preto, aby si ju niekto vsimol. Jediny sposob, ked ju niekto zaregistruje je, ked urobi nieco zle! Ci v skole, ci doma. Jej rodicia odchadzali rozcarovani. Este ju nevideli takto sa spravat a prvy krat mohli v pokoji sediet a porozpravat sa. Aby som nezabudla, na zaver dna obidve dostali svoje prekvapenie. Bublifuk s tym, ze ho mozu otvorit az zajtra vonku v zahrade a prstienok. K tomu zopar malych cokoladok, ktore mozu zjest tiez az zajtra, nakolko napchat hyperaktivne dieta cokoladou pred spanim, nie je dobry napad. Bez protestov prijali podmienky prekvapenia. Obidve boli spokojne. Hodlam ju pozvat k nam a uvidim, ci bolo jej spravanie vysledkom toho, ze ma nepoznala, alebo naozaj na nu funguje pozitivna motivacia a pochvala. Az to bude aktualne, tak dam vediet ako som dopadla... Mam z toho vsetkeho neuveritelne dobry pocit :) Ak mate nejake napady, ako zvladat deti s problemovym spravanim, dajte mi vediet. Rada sa dozviem viac. Viem, ze vela z vas ma bohatu pedagogicku prax a dobra rada odskusana v praxi je v tomto pripade nad zlato.

Replay- Vianoce 2007

2008-01-06T12:12:00.000+01:00

Takze vratim sa trochu obsirnejsie k vianociam. Dnes tu nie je az taka zima, takze mozem sa zdrzat dlhsie a trochu sa rozpisat. Vianoce neboli tohto roku poznacene len problemami, ktore so sebou priniesol predosly rok. Tento rok boli poznacene aj financnou tiesnou. Prvy krat v zivote som prezivala vianoce s obavou, ako nakupime zakladne potraviny, neuvazujuc o daroch pre malu. My s drahym sa zaobideme, ale vysvetlite 5 rocnemu dietatu, ze Pere Noel sa nezastavil :( Tak sme na poslednu chvilku dostali povolenie z banky, ze mozeme este urcitu sumu minut na to, aby sa vianoce aspon podobali na vianoce. Kedze este stale neprevadzkujeme nie je ani prijem. Danovy urad nam dlzi okolo 20 000 eur na DPH, ktora mala byt vratena uz v novenmbri. Kedze sa zomlelo vsetko koncom oktobra tu v dedine s tymi slavnostami a jeden z poslancov je byvaly danovy kontrolor, danovy urad nas ignoruje! Dokazat vsak, ze je to na zaklade problemov a niecieho dobreho slova je vsak nemozne! Poistovna nam este stale nevyplatila stratu celorocneho prijmu, na ktoru mame narok. Takze takto sme zostali v srackach a vsetko sa na nas zosypalo prave pred vianocami. No a aby sa mi nemalilo, tak som si tiez vysluzila nechceny vianocny darcek. V sobotu pred vianocami ma zacal pobolievat zub. Poznate ten neprijemny pocit, ked vas zacnu boliet aj vypadnute mliecne zuby... Tak som cely vikend trpla, ze sa spusti lavina a ja si zasa odtrpim vianoce ako pred siestymi rokmi. V nedelu som isla kupit este posledny darcek pre malu. Chcela buginu. V hube tikajuca bomba, v hlave vykricnik ako prezijeme financne a do toho najst tu spravnu buginu pre malu. Nebol problem najst peknu, len prijetelna cena sa niekde vytratila. Pre porovnanie. Kocik s autosedackou pre normalne dieta, cena 80 eur! Hracka-kocik pre dievcata 100 eur!!! Nakoniec som nasla nieco, co bolo pekne aj cenovo prijatelne. Cela vytesena som sa zastavila v bare a postla moj skromny vianocny clanok a ficala domov. V pondelok 24teho som obvolala asi desiatich zubarov. Vsetci na dovolenkach. Najskor otvorene 3 januara. Takze zostavala pohotovost. Zavolala som, vraj zubna pohotovost az 25teho! Dobre, ved vydrzim. Zatial ma boli len ked pijem nieco teple, ci studene, alebo ked na tom zujem. Vianocna vecera prebehla v poriadku, ked sme nahali pere noela tak som skoro zhodila stromcek, ale inak bez urazov. Aj zub vydrzal. 25teho rano o pol osmej ficim na pohotovost. Vravim si, ze rano nebude snad vela ludi. Na moje prekvapenie pohotovost prazdna. Pri okienku mi teta oznami, ze zubna pohotovost nie je v nemocnici, ale v jednej zo sukromnych ambulancii. Tunak totiz nie su statni zubari!!! Da mi vraj cislo a mam si zavolat. Tak som jej vysvetlila, ze sa musim vratit domov a tak stratim dalsiu polhodinu. Milo mi zavolala priamo z vratnice a podala mi sluchadlo. Vysvetlila som sestricke aky mam problem a dala mi stretnutie na pol stvrtu. Nezabudla dodat, ze si mam doniest obciansky a sek na zaplatenie!!!! Na zaver dodala adresu. Nastastie, nie su daleko od nas. Tak som prisla na pol stvrtu. Takze sviatok Bozieho narodenia som si ja odrodila v kresle u zubarky. Po hodine a pol sme uspesne skonstatovali, ze nerv bol uspesne vyprosteny zo zubneho kanala a vsetko je vycistene a upchate, po stvrtom RTG som citila, ze svietim ako ziarovka firmy osram. A tak s ovisnutym kutikom, necitlivym jazykom vypochodujem z ambulancie s pocitom, ze najhorsie je za mnou. Sviatky su zachranene. Uz len vybavit formalitu - platbu. Prisla som domov a tesila som sa, ako si s chuti, po troch dnoch, vypijem teplu kavu. Uz len pockat, nech mi huba odtrnie a mozem si chlipnut toho slastneho moku. Prvy chlip a takmer som si cvrkla od bolesti. V hlave mi zavirili myslienky rychlostou uraganu. Ved uz nema nerv, nemal by boliet! A potom prisla ta osudna myslienka: To naozaj len tupec jak ja, si da vytiahnut nerv zo zdraveho zuba a este za to vycaluje kopu prachov!!! Skoro ma porazilo. V ten vecer som to nechala tak, namyslam si, ved sa to ukludni, mozno je to cerstve a preto to boli. Na druhy den rano nic neboli. Kavu vsak z opatrnosti pijem vlaznu. Po ranajkach vybehnem na dvor, ze prinesiem drevo, aby bolo cim kurit. Nadychnem sa z plnych pluc, cez usta. Chyba! Studeny vzduch a moj zub si nechcu potykat. Rychle zavriet usta a drzat jazyk za zubami. Ani ulavit som si nemohla. Nabehnem do kupelne a idem vysetrovat. Zubna kefka v ruke a klepem po vsetkych zuboch. Nic. S malou dusickou klepem po zuboch hned vedla toho mojho mrtveho. Ved ked sa potvrdi, ze som vyhodila peniaze zbytocne, no asi ma trafi... Nic, ani jeden neboli. S este mensou dusickou si statne klepnem po tom osetrenom zube. Vlasy sa mi zjezia a do oci sa vtisnu slzy. Prve od bolesti, druhe od ulavy, ze predsa nie som az taky idiot, aby som si dala vytiahnut nerv zo zdraveho zuba. Kedze RTG snimka nic neukazala, museli sme identifikovat bolestivy zub len studenym vzduchom a poklepom. No a jediny, ktory bolel, bol tento. Ale viete, clovek vzdy zacne pochybovat.... A tak nadalej pijem takmer studenu kavu, zujem na druhej strane a tesim sa, ze nie som idiot :) Zub boli len ked mu ustedrim sok rozdielnou teplotou. Takze aspon, ze inak je kludny. Moj zubar sa vrati 8eho januara, takze budem musiet ist na navstevu :( Takto som to stastlivo dotiahla az do noveho roka... Aaaaale, poznate to: KED JE KRAVE DOBRE, TAK SA IDE SMYKAT NA LAD! A tak som hned druheho vybehla von, ze idem narubat drevo. Drahy s malou vypadli von, reku budem aspon trochu uzitocna. Nebudem sunky valat a narubem dreva. Sekeru mame taku pravu, drevorubacsku. Vazi asi 5 kil a podoba sa to na klyn. Nagulala som si pniky, reku co sa budem trocharit s polienkami a zacala som sekat. Ha, po pol hodine som rozkalala prvy. Viete si predstavit ten vyraz na mojej tvari. VINI_VIDI_VICI...Povzbudena uspechom, som sa pustila do druheho. Hnusoba, ten bol tvrdy ako beton. Podarilo sa mi z neho odstiepit zopar triesok. Nakoniec som to po pol hodine vzdala a pustila sa do mensieho dreva. Po dvoch hodinach som si nalozila tacky kopcom. Skoro mi oci vybehli z jamok, ked som potlacila tacky. Ale nevylozim, ani keby som sa mala do domu doplazit!!! Vylozila som ich pod strechu, aby drevo aspon trochu preschlo. Druhe tacky poloprazdne, ja viem, keby som si to rozlozila, ale povodne som to chcela vsetko naraz nalozit a odtlacit a potom som uz nechcela vykladat to, co bolo uz raz nalozene ;) Vecer sedim pri krbe spokojna, ze som nepremarnila den len sedenim pred bednou. V stredu vecer sa mi ruka trasie, ked chytim do ruky salku s kavou a snazim sa ju prilozit k ustam. Pohoda. Vyspim sa na to a bude to OK. Stvrtok rano sa skotulam z postele, vstat sa mi nepodarilo. Chrbat ma boli, ako by mi po nom celu noc behalo stado slonov. Ruka sa mi samovolne hompala vedla tela, akoby bola z gumy. Vyzeram ako Qasimodo, uz len ten hrb, ale nebojte aj ten raz bude...Dlan opuchnuta, prsty nevladzem ani ohnut, nie to nieco udrzat v ruke. Do obeda sa mi to podari rozhybat. Medzi tym si stihnem uvedomit, ze ma este chytil zapal uretry a dnes budem asi nocovat na toalete! Nevzdavam to a dorazim (sa)to vecer na tanecnej. V piatok verdikt: Presilena horna koncatina a rameno, s dislokovanymi stavcami chrbtice. Keby som pokracoval v rubani este dalsiu polhodinu, tak sa asi fakt domov doplazim. No, takze takto som stastlivo dosviatkovala. Ak sa naplni porekadlo, ktore u nas hovorime: Ze AKO NA NOVY ROK, TAK PO CELY ROK, poviem vam, mam sa na co tesit a nie som si ista, ci chcem vediet, co ma pre mna este rok 2008 pripravene v zalohe ;) Verim a zelam vam, aby ten zaciatok roka a aj cely zvysok bol pre vas uspesny, nezabudajuc na zdravie a lasku... Dakujem za vsetky krasne Vianocne a Novorocne zelania, uz len to nejako vybavit, aby sa aspon polovica z nich naplnila :)

Vianocna...

2007-12-23T13:11:00.000+01:00

Tak a zasa su tu Vianoce. Vela ludi ich nema rado, lebo dnes su Vianoce prezentovane a vnimane ako najzarobkovejsia cast roka. Len tazko sa odolava vsetkym tym lakavym ponukam, popri ktorych sa vytraca zmysel vianocnych sviatkov. Ale o inom som chcela... Mala som moznost zazit Vianoce v troch diametralne velmi odlisnych kulturach. Tento rok budeme po prvy krat oslavovat vianoce len my traja. Ako je to mozne?! No takto... Este v UK sme vzdy Vianoce prezivali so studentami, ktori boli po prvy krat sami pocas tychto sviatkov, kedy si kazdy sada ku stolu spolu s rodinou. A tak sme si teda vzajomne nahradzali rodinu. Oni nam a my im. Vianoce boli medzinarodne. Jeden rok sa nam pri stole stretlo-Nemecko, Holandsko, Malaisia, Kanada, Francuzsko, Bulharsko, Slovensko, Cesko, Anglicko, Francuzsko. A to mala nasa obyvacka nejakych 20 m stvr. :) Pomestili sme sa, najedli sme sa, zasmiali sme sa a bolo prijemne. Vo Francuzsku sme prvy rok vianoce oslavili v kruhu zakaznikov-priatelov. Druhe vianoce boli poznacene poziarom v bare. Mali sme byt sami. Na poslednu chvilu sme si spomenuli na jedneho zakaznika, ktoremu zomrela zena a na vianoce je sam. Tak sme 24teho rano zasli k nemu a pozvali sme ho na veceru. S radostou prijal. Je to 92 rocny pan. Pre malu to bolo, akoby by mala dedka pri stole. Nas hrial pri srdci pocit, ze sme aspon niekoho potesili. A o tom su Vianoce. Nie o honosnych daroch a stoloch prehybajucich sa od mnozstva jedla. Ano, k vianociam patria dary a jedlo, ale z dovodu, ze v minulosti si ludia mohli stedrejsie jedlo dovolit skutocne len na vianoce. Dnes si dopriavame po cely rok a tak vianocna hostina straca svoju podstatu. A tak tento rok budeme len my traja, kedze nas minulorocny host odmietol pozvanie. Ma svoj zabehany ritual a uz sa neciti na to, aby ho porusil. Takze ukoncim to jednou basnou-zelanim, ktora uzrela svetlo sveta pred jedenastymi rokmi ;)<><><><><><><><><><><><><><> *^*^*^*^*^*^*^*^*^* Vianoce *^*^*^*^*^*^*^*^*^* Dnes je ten krasny Vianoc cas, Zapali lampas lasky v kazdom z nas Zacina svietiyt a hriat Zapalil ho uz tolko krat Kazdy rok opat, znova, zas a zas Kolko krat?! Ved raz uz musi prist lasky cas Nie na tyzden, lez na vecny cas Mozno uz tieto vianoce a ked nie tieto snad tie buduce................... Vsetkym Vam zelam pokojne vianocne sviatky, aby ste ich prezili v zdravi a laske. Nech ten lampas lasky vo vasich srdciach nikdy nezhasne....... PS: Sorry za upravu stranky, ale na tomto pocitaci sa mi vobec nic s textom neda robit. Stlpce a odstavce je nemozne urobit :) Tak dufam, ze je to citatelne aj takto...

Navsteva Kadhafiho alebo...

2007-12-12T14:31:00.000+01:00

... kolko stoji ludska dostojnost a cest?! Jooj, nebojte sa pokracovat v citani! Nejdem tu pisat ziadne hlboke analyticko zurnalisticke zvasty. Len take male postrehy politicky nevzdelanej zeny z vidieka. Podam to tu tak, ako to vnimam ja. Ved ma poznate, to by som nebola ja, keby tu este nebolo veselo :)No, kde zacat, aby to tu nevyznelo prilis seriozne a depresivne. Tak dobre... Raz sa jeden maly skriatok rozhodol, ze vsetkym tym obrom ukaze, aky on dokaze byt megaloman. Nazvyme tohto skriatka (naozaj je krpaty) Maly Napoleon. Tak sa politicky snazil az sa mu raz splnil sen, dnes ho kazdy nazyva pan prezident............... Uvod mame za sebou a teraz uz k veci. Urcite kazdy z vas ma aspon aku taku predstavu o kolonelovi Kadhafim. Okrem toho ze to je vraj "byvaly" terorista je aj diktator, ktory sa nestiti zabijania. Nas maly skriatok si zmyslel, ze by sa mu zisiel velky kamarat. A ked nie velky tak aspon bohaty :) Kolonel Kadhafi figuroval medzi prvymi desiatimi menami na jeho listine "velkych kamaratov". A tak ..en-ten-ticky dva spendlicky... volba padla nanho. Oficialne bol pozvany na navstevu Francuzskej krajiny. Vecer pred prichodom cele Francuzsko vrie.Jedna cast na cele s malym Napoleonom sa tesi a madli si ruky pri predstave, ze do statnej pokladnice pribudne minimalne 10 miliard eur. Ovsem, ak vsetko prebehne hladko a bez nejakych vacsich kixov. Pariz meni farbu. Modre uniformy su na kazdom kroku. Druha cast Francuzska je pohorsena a znechutena, kedze Francuzsko takto verejne otvorilo dvere teroristovi a diktatorovi, ktory ma na svedomi vela ludskych zivotov. Ale, este nebolo tak zle, aby sme sa nemali na com zasmiat... Tak teraz, ak ste ma este nezacali, ma zacnite brat s velkou rezervou :) Den prichodu. V obednajsich spravach len kratky shot, ze prisiel, stastlivo, caka ho (ak som spravne rozumela, moze byt, ze som prepocula, takze ak mate niekto presnejsie informacie, kludne ma opravte) 200 aut, aby previezli jeho spolu s jeho osobnym doprovodom do Pariza. Tak to rozculene vysvetlujem drahemu, nepozeral spravy so mnou a ten mi s kludom jemu podobnym hovori: "No, Kadhafi si prisiel zastanovat do Pariza?!" Ja mu rozculene odpovedam:'to iste, ten bude stanovat v hoteli za 2500 eur na noc!' Drahy sa len usmial..... Vecer som si pozrela spravy zvedava na to, aky ohlas to bude mat s obyvatelstvom. Dlhocizny zaber na samotneho kolonela Kadhafiho ako vystupuje z lietadla a na tvari mu pohrava vitazno-opovrhovacny usmev. Predstavte si Boleka Polivku v Kurva hosi.. ked vyslovi onu znamu vetu: " A TED SI VAS VSECHNI KOUPIM!!!" Kadhafi ziaril ako vyprany vo Vizire, tiez som len zirala. No neviem kolko vriec popola si vysypal na hlavu na znak pokania. Keby bolo to mnozstvo adekvatne jeho priestupkom proti ludskosti, tak ani Vizir mu nepomoze. Z mojich "hlbokych uvah" ma prebral zaber na obrovsky beduinsky stan uprostred Pariza. Cumim na tu obrazovku ako zaba z prachu a on naozaj stanuje. Takze drahy mal pravdu a ja som ho uz chcela posielat na psychiatriu. Jeho osobne tanecnice sa v originalnych kostymoch prechadzaju po Ch.lyse. Okoloiduci su fascinovani. Aspon trochu kulturneho vzrusa so sebou Kadhafi priniesol. Este som cakala, ze ci niekto nepojde vyvencit tavy a prebehnut sa aspon s piatimi arabskymi plnokrvnikmi. Joj, sklamali ma. Ved ked tych 200 aut, uz mohli aspon jednu tavu a kona doviezt.Ale aby som nie len negativne veci pisala, lebo u nas sa nesmie len negativne pisat! Co nam priniese tato navsteva? No uz spominanych 10 miliard eur. Ze za co? No, kedze Kadhafi skoncil s terorizmom a nuklearnym zbrojenim, my mu velkodusne za dobru cenu predame niekolko vojenskych lietadiel a vrtulnikov a este k tomu pridame jeden atomovy reaktor. Ved je to nas velky kamarat (je asi tak o hlavu a pol vyssi ako maly Napoleon) a kamarati si maju v nudzi pomahat, no nie? Ale su este aj politici a obcania, ktori verejne protestuju proti rozhodnutiu maleho Napoleona. Nie velmi nahlas len tak potichucku, ved co ak raz budeme potrebovat aj my velkeho kamarata?! Niektori politici odmietli stretnutie s kolonelom, ale ziadne ostrejsie protesty som nepostrehla. Neviem ako tuto navstevu vnima zvysok Europy a sveta, kedze v spravach sa neobjavilo nic o postojoch susedskych statov. Mozno len nepozeram tie spravne Spravy :) Takze kontrolna otazka; Kolko stoji cest cloveka? V tomto pripade 10 miliard minus nejake tie drobne miliony, ktore stal cely tento karneval a mate vysledok. No a ze nemate tolko, aby ste si mohli dovolit kupit cest? Treba si najst velkeho kamarata alebo aspon prefikaneho skriatka, ktory dokaze opit miliony cajovm rozkom. Da sa este aj tak, ze budete zit poctivo, ale dnes druh "Clovek vzpriameny- cestny" je na pokraji vyhynutia.... PS: Vsetky postavy a okolnosti su vymyslene, zhoda mien osob, miest a udalosti je ciste nahodna. Nie som momentalne (hop mentalne tam malo byt) za seba zodpovedna a ten co je za mna zodpovedny o tomto nevie, takze jeho zodpovednost je tymto anulovana.....

A co bolo dalej...

2007-12-05T14:50:00.000+01:00

Tak, ako som slubila pisem zopar riadkov. Urcite tu bude kopec chyb, za ktore sa vopred ospravedlnujem, ale nebudem mat cas to vsetko opravit. :) Prace nepokracuju, nakolko firma nechce pokracovat, pokial nevyplatim celu sumu, co radikalne odmietam, kedze nemienim platit za pracu, ktora nie je vykonana. Takze dalsi krok je oboznamit firmu, ze ak nemienia pokracovat, najimam si inu firmu, ktora pracu dokonci. Kedze tu musi ist vsetko cez sud, ani ja nemam na vyber a musim zaangozovat experta, ktory ohodnoti pracu predoslej firmy (cenovo) a potom poziadam sudnou cestou o rozviazanie kontraktu a moze nastupit ina firma na scenu :( Ja viem, kocurkovo ako vysite. Navyse si k tomu pridame ziadost o odskodnenie a opravu chyb, ktore firma svojou nedbalostou a neprofesionalitou sposobila. Takze tak sa veci maju. Musime zriadit provizorny bar v restike a aspon takymto sposobom zabezpecit prijem. No ale uz sa nerozculujem, som maximalne apaticka a depresivna :( Sud moze trvat aj dva roky... Este kratka sprava z domova. Na Slovensku bolo fajn, az na nejake tie infarktove stavy pocas jazdy. Za uplnej tmy a dazda vas nejaky mamlas obieha cez plnu ciaru do kopca a druhy vas obieha z lavej strany v odstavnom pruhu. Skoro ma porazilo. Nebol to ojedinely pripad ukazkovych jazd, ale vo vseobecnosti boli vodici zhovievavi a trpezlivy, hlavne ked som zablokovala cestu pred kruhacom, musela som vystupit a spytat sa na cestu. Ani jeden vodic v kolone nevytruboval :) Na ceste spat som tak zblbla navigacny system, ze som si skratila cestu o 100 km a nakoniec som tu vtieravu zensku musela zrusit, kedze bola doterna ako mucha. Ja rozpravam vela, ale co ta "osoba" v navigacnom systeme produkovala bolo uz aj na mna privela a to dokazem zobrat vela veci s humorom. Prsty mam uz skrehnute od zimy, kedze sedim v bare bez kurenia a pisem tychto zopar riadkov. Vsetkych vas srdecne zdravim a ja sa zasa ozvem :)

Zàkon, pokracovanie...

2007-10-16T23:21:00.000+02:00

... volného pokracovania :)

No teda aby ste mali predstavu o tom, co sa deje v tom nasom Kocùrkove :)

Starosta nàm poslal list, kde nàs ziada o kontrolu bezpecnosti na zàklade pràva, teda on konà ako predlzenà ruka zàkona. Na tom by nebolo nic zlé, keby...

Vzdy je nejaké keby. Upravil si zàkon a to tak, ze rozdelil ciarkou vetu a tym pàdom zmenil znenie. Boli sme teda u poziarnikov a pytali sa na presné znenie zàkona. Znie tak ako ho napisal starosta, ibaze bez ciarky! Tak si ho drahy vymàkol v sobotu a pytal sa ho na presnù novelu zàkona. Doniesol mu ju v pondelok. Tak mu vysvetlil, ze ciarka tam nepatri a to co podciarkol zvyraznovacom mà pokracovanie. Takze 1. az 4. kategoria podnikov, sù to podniky, ktoré zhromazdujù viac ako 200 ludi, ci na jednom, alebo viacerych podlaziach. Konkrétne, hotely, nemocnice, discotéky... Piata kategoria, to sme my, kedze do podniku naraz nenapracem viac ako 200 ludi. Piata kategoria spadà pod danù novelu zàkona, ak poskytuje ubytovanie zàkaznikom, nie majitelom. Nàs sa to netyka, kedze na poschodi je nàs byt. Starosta ignoroval klauzulu za oznacenim 5tej kategorie, kde je upresnené, ak je poskytované ubytovanie zàkaznikom. Teda, ak by boli na poschodi izby na prenàjom, novela sa nàs tyka. Dalsia vec je, ze ak boli horeuvedené kategorie podnikov zavreté viac ako 10 mesiacov. Novela zàkona je doplnenà o dalsiu, v ktorej je vysvetlené, ze 5tej kategorie podnikov sa netyka ani 10 mesacné zastavenie prevàdzky, ak neposkytuje hotelové ubytovanie. To starosta pekne oddelil ciarkou, aby to zahrnalo aj nàs. Ked ho drahy konfrontoval, tak odpoved znela: ' To nie ja, sekretàrka to pisala!' Hlavne, ze to podpisal, mudrlant jeden. Potom sa este vyjadril, ze pravdepodobne nàm nemà pràvo zakàzat prevàdzku. Takze cakàme, co vytasi z rukàva na poslednù chvilu. Ale poucili sme sa. Otvorime v piatok poobede, kedze on sàm nemoze vydat rozhodnutie o zastaveni prevàdzky. Potrebuje na to peciatku od prefektùry a ti v piatok poobede nerobia! Okrem iného potrebuje na to (s prepàcenim za vyraz) kurevsky dobry dovod, aby nàs zavrel, kedze pràvo a zàkon nie je celkom na jeho strane :) Ale, ja to tvrdim uz dàvno, kto chce psa bit, palicu si vzdy nàjde :) V pondelok prisiel jeden velmi namosùreny pàn, obleceny akoby pràve dokydal hnoj. Predstavil sa, vraj je inzinier z DDE ( je to stàtna organizàcia, ktorà kontroluje novostavby a ak oni nedajù potvrdenie o bezpecnosti, nemozete sa nastahovat do domu). Tak ho drahy previedol interiérom, odpovedal na otàzky a dotycny pàn sa vyjadril, ze nemà nàmietky, teda podla neho je stavba bezpecnà. Starosta tvrdil, ze on ho neposlal. Zrejme to bude prezident dedinskej organizàcie, aj to oblecenie sedi, akoby boli z jednej rodiny, nakolko pracuje v DDE. :) Ale, ved nevadi, hlavne ze povedal, ze je to OK :)

No, ale aby som nekrivdila len starostovi... Stavebnà firma sa tiez nejako zadrhàva. Najprv volali, ze vo stvrtok pridu inzinieri obzriet tù renovàciu. Tak cakàme ako na spasenie a nic. Tak som zavolala firme a ze vraj stretnutie inzinier odvolal. Vraj pridu v pondelok. V piatok sme boli vo firme (socotek), ktorà nàm mà dat potvrdenie. Este stàle nemali potrebné papiere od stavebnej firmy. Ziadne stretnutie nebolo dohodnuté!!! Dnes drahy volal opat Socotek a o tom pondelku nevedeli absolùtne nic! Takze aj stavebnà firma mà pravdepodobne za usami. Jà mat flintu ludia a istotu, ze sa mi nic nestane, ja to tu strielam ako skodnù, doradu, aj loveckà sezona je uz otvorenà! Takze pràce nepokracujù, vsetko je nedokoncené a na trhy otvàrame stànky a bar urobime docasne v restike. Takze tak to vsetko vypàlilo. Len neviem preco màm pocit, ze som zasa jedinà so spàlenymi prstami!

Este off topic: neviem, ci si pamatàte, ale pisala som clànok, ako sme hladali vhodnù firmu na renovàciu. Prvà firma nàm urobila rozpocet, ze by som si potrebovala este asi tak 50 000 tisic pozicat z banky, aby im siahalo. A to nàm poistovna preplatila tolko, ze ludia tu za to stavajù nové domy! Jemu sa vsak màlilo. Ha, pamatàte, ked som pisala o bozich mlynoch? Ze drahy mà to stastie, ked mu niekto skodi, vzdy sa mu ujde zadostucinenia? No hàdajte co! Neuhàdnete :) V sobotu drahy po dvoch mesiacoch ùplne nàhodou kùpil noviny a tam sù vzdy oznamy o bankrotoch. Danà firma vyhlàsila bankrot. Takze také sù bozie mlyny... No aj tento nàs ortiel je bozi mlyn, len by bolo dobre, keby uz prestal fùkat ten vietor a mlyn by sa konecne zastavil... Ale zasa, bude kopec mùky na kolàce :D

Takze prepàcte, ze som sa neozvala skor, ale neviem, kde mi hlava stoji a som nabrùsenà jak britva. Kade chodim, tade nadàvam, este ze k-k-t a pi-c-un sù tu pekné vyrazy. Takze si vsetci myslia, akà som len strasne milà, ked ich vsetkych volàm 'milàcikovia'. Este ze to nie je v pisme, inak by ma odhalili, kedze Francùzsky k-k-t sa nepise ako ten nàs po slovensky :)

Zàkon, volné pokracovanie...

2007-10-09T10:16:00.000+02:00

Najprv chcem vsetkym podakovat za prejavenù moràlnu podporu po publikovani predoslého clànku. Ani si neviete predstavit, ako mi to dvihlo moràlku :) Dakujeme :)

Takze vcera sme zmobilizovali nase sily a obehli sme poziarnikov, kde sme sa dozvedeli, ze zo zàkona nàm nevyplyva ziadna povinnost kontroly bezpecnosti, nakolko sme klasfikovani ako budova 5teho stupna. Teda, ani poziarnici nemusia prist. Starosta moze poziarnikov o takùto kontrolu poziadat, avsak na zàklade toho, ze sme danù kontrolu nemali, nàm nemoze zakàzat prevàdzku. Ti sa vsak len ubezpecia, ze vchody sù osvetlené tzv. emergency svetlom. Avsak pàn starosta osobne zasiel za nàcelnikom poziarnikov a hladal sposob, ako nàm znemoznit prevàdzku. Ja to tvrdim stàle, kto hladà nàjde, tak aj on nasiel dovod, napadol konstrukciu interiéru. Vraj nie je stabilnà a teda hrozi nebezpecenstvo. No, takze vieme kde je problém, treba nàjst riesenie. Hladali sme. Treba kontrolu konstrukcie, ktorù musi urobit inzinierska firma. Po namàhavom hladani sme nasli ochotnika, ktory je schopny to urobit este tento tyzden, ak st. firma dodà plàny a vypocty vàhy prvého poschodia. Takze vcera poobede séf stavebnej firmy osobne prisiel, meral a vsetko znacil. Dnes ràno zanesie papiere firme a specialista sa moze zaoberat danym problémom. Takze, ak si svoju pràcu firma spravila tak ako sa patri, najneskor v piatok màme cerifikàt.

Z toho vsetkého vyplyva, ze starosta nàm do oci klamal, ked nàm tvrdil, ze mu prefktùra zavolala a ze danà kontrola je potrebnà na otvorenie! On sàm osobne bol hladat sposob, ako nàm zabrànit v prevàdzke. Takze drahy bol v jednej organizàcii, ktorà nezistne pomàha obcanom, co sa tyka pràvnej pomoci. Vysvetlil problém. Ti nàm potvrdili, ze starosta mà pràvo pozadovat danù kontrolu, avsak na zàklade podkladov inziniera, ci experta, ktory mu potvrdi jeho obavy. Takze, starosta nàm posle list, ze pozaduje danù kontrolu, v ktorom dùfam vysvetli na zàklade coho danù kontrolu pozaduje! Ak nie, odpisem mu, ze ak ju pozadoval len na zàklade zàkazu prevàdzky z dovodov, ktoré som uviedla v predoslom clànku, dàm mu k nàhrade nàklady na pozadovanù kontrolu, ktorà nie je lacnà. Cena sa pohybuje od 1000 do 1500 eùr! Nàsledne idem za prefektom a vysvetlim mu situàciu. Uvidime, kto sa bude este bàt a nervovat! Takisto firma ho bude zalovat za bezdovodné poskodzovanie dobrého mena firmy! Zosype sa mu to vsetko na hlavu jednym vrzom.

Ak je vsak problém konstrukcie, v tom pripade to padà na hlavu firmy a tà bude draho platit za ich neprofesionalitu. Takze tak sa veci majù s nasim starostom, ktory by nàm v zivote neublizil ! Takze je isté, ze ho zalujeme za diskriminàciu a popripadne rasizmus a odskodné pojde pre skolu! Teda ak nejaké bude. Najpr vsak treba pockat na "ALL CLEAR" od firmy, ktorà skontroluje bezpecnost a potom moze zacat cirkus. Ved vravim, niekomu bude este dusno. Bud stavebnej firme, alebo starostovi. Uvidime, ako to celé vypàli (no s tym vypalovanim opatrne po nasich skùsenostiach, ze àno) :D

Zàkon...

2007-10-07T14:53:00.000+02:00

V piatok o piatej nàm zazvonil telefon. Dvihla som a predstavil sa mi nàs starosta a vyziadal si drahého k telefonu. Telefon bol na odpocuvani, takze som pocula kazdé slovo. So skodoradostnym podtonom nàm (teda drahému) oznàmil, ze na gastanové slàvnosti nemàme pràvo otvorit! Odusevnene vysvetloval, vraj zo zàkona sa od nàs pozaduje pred otvorenim prejst bezpecnostnou kontrolou. Tak mu drahy vysvetlil, ze je vsetko vybavené s firmou, ktorà zabezpecuje bezpecnostnù kontrolu a sme si toho vedomi. Starosta vsak nadalej naliehal, ze to nie je len kontrola EDF (elekrikàrov), GDF (plynàrov) a poziarnikov, tu totiz robia bezpecnostnù kontrolu poziarnici, ale aj kontrola konstrukcie! Drahy sa ohradil, ze sme robili renovàciu interiéru a nie novostavbu, takze kontrola, ktorù spomina starosta, nie je stanovenà zàkonom pri renovàcii interiéru! Starosta si vsak hùdol nadalej svoje. Vraj mu volala prefektùra a ti mu potvrdili, ze je potrebnà. Pozadovanà kontrola sa nedà vybavit skor, ako o mesiac, oznàmil na zàver s este skodoradostnejsim podtonom starosta. Tak mu drahy navrhol, kedze je starosta, a mà zàujem o otvorenie nasej prevàdzky co najskor, moze poziadat o urychlenie. Ohradil sa, vraj to nie je v jeho moci. Nebolo o com dalej diskutovat a hovor drahy ukoncil. Zavolali sme firme, ktorà nàm potvrdila, ze pozadovanà kontrola nie je potrebnà! Kontrola, ktorù nàm opisal starosta, je pre novostavby vacsieho rozsahu ako sù nemocnice, hotely a vyskové budovy. Dohodli sme sa, ze v sobotu ràno to prediskutujeme u nàs v bare.

V sobotu ràno o desiatej sme sa stretli so sefom st. firmy. Potvrdil nàm, ze vsetky potrebné kontroly sù zabezpecené. Tak sme sa vybrali za 'pànom' starostom. Séf firmy mu vysvetlil ako sa veci majù. Starosta vsak nebral na vedomie, co mu hovoril. Cely problém spociva v tom, ze jednoducho nechce, aby sme otvorili. Zostali sme so starostom len ja a drahy. Drahy mu vysvetlil, ze si je vedomy toho, ze on (starosta) nemà zàujem, aby sa bar otvoril, nakolko v dedine tu funguje tzv. organizàcia 'Commitée des Fetes'. Je to organizàcia, ktorà ùzko spolupracuje s obecnym ùradom a organizuje rozne slàvnosti v dedine, z ktorych financne profituje. Problém je vsak v tom, ze robia veci, ktorymi porusujù zàkon. Vysvetlim: Napr. my màme licenciu IV, co znamenà, ze màm pràvo predàvat vsetok druh alkoholu a tabakové vyrobky. Moja licencia ma chràni a to tak, ze v pripade oslàv sa nemoze nikto naistanlovat v okruhu 400 m od mojho podniku a predàvat jedlo, ci alkohol. S povolenim starostu sa hranica znizuje na 250 m a to je radius! Toto moje pràvo je pravidelne porusované, ci uz spominanou organizàciou a aj samotnym starostom. Upozornili sme ich na to uz minuly rok, kedy sa nàm podarilo eliminovat neziadanù konkurenciu! Cez to vsetko vsak este stàle boli porusené niektoré nase pràva. Spominanà organizàcia mà zo zàkona udelenù licenciu II, ktorà im umoznuje predàvat pivo, biele a cervené vino. Nic viac. Cez to vsetko kazdy rok predàvajù Vin de noix, ktoré je vyràbané doma a vsetky suroviny sù zakùpené bez faktùr a tym aj teda nevydeklarované a teda je to automaticky danovy ùnik, ktory je, ako v kazdom stàte, trestny! Ked sme na toto poukàzali, starosta sa ohradil, vraj sa to robi uz 20 rokov a tym pàdom je to "legàlne"! Drahy ho opravil, tym, ze nikto nenamietol, este neznamenà, ze je to legàlne. Je to len tolerované, nic viac, nic menej! Takze, ak sa nàjde niekto, kto sa ohradi, je to trestné! Navyse zàkon nepovoluje vyràbat alkohol v domàcnosti za ùcelom predaja, pokial nemàte licenciu IV! Pàn starosta zbledol, na moment som myslela, ze nàm tam odpadne. Rozdychal to. Takisto porusované pravidlà hygieny pri vyrobe budin, je to nieco, ako nasa krvavnicka a mnoho dalsich problémov. Danové ùniky radsej ani nebudeme spominat. Na zàver drahy dodal, ze on, ako starosta obce si je vedomy toho, ze sa porusuje zàkon a tym je teda zodpovedny. Tu nàm starosta zbledol druhy kràt. Esteze màm zdravotnù :) Rozdychal to.

Pàn starosta spustil, ako velmi mu zàlezi na tom, aby sme otvorili co najskor, kedze je to pre obyvatelov dediny velmi dolezité. No a tu ma nieco osvietilo a spustila som, dodnes neviem, kde som nasla dané vyrazy vo francùzstine, lebo za normàlnych okolnosti rozpràvam ako madar po slovensky :)

"Pàn starosta, ak vàm naozaj tak velmi zàlezi na otvoreni nàsho podniku, preco ste teda az do dnes, a to uz bude rok, nikdy nevyslovili slovà, ze vàm je naozaj lùto, ze nàs postihlo takéto nestastie. V den, ked sme prisli a nasli nàs domov a pràcu v troskàch, ste ani nepozdravili a nasadli do auta a odisli bez slova porozumenia, ci ponuky nàm pomoct a moràlne nàs podporit. Dokonca aj pritomnà policia to klasifikovala ako neskutocné. V dedinskom casopise ani zmienka o nàs, ci slovà moràlnej podpory, ci ponuky pomoci. Mozno màte iny dovod na to, ze ste sa zachovali tak, ako ste sa zachovali, ale pre mna je to ciry rasizmus!" Tu starosta bledne treti kràt a uz som presvedcenà, ze si budem musiet opràsit moje vedomosti z prvej pomoci. Starosta sa velmi rychlo nadychol a zacal ma presviedcat, ze on nie je rasista, nakolko jeho predoslà generàcia pochàdza z Belgicka. Tak som rychlo pokracovala: "Teda, pàn starosta, ak poznàte danù situàciu, mali by ste si byt vedomy toho, ze svoje skutky a slovà musite zvàzit dva kràt pred vyslovenim v pritomnosti niekoho, kto nie je povodom z tejto krajiny. Jedna a tà istà veta vyslovenà v spolocnosti obcanov francùzskej nàrodnosti nikoho neuràza, ale ked vyslovite tù istù vetu v spolocnosti obcanov povodom z inych krajin, moze vyzniet rasisticky! Ak ja poviem vtip o Slovàkoch, vsetci sa zasmejù, ak vy poviete vtip o Slovàkoch, vyznie to ako rasizmus! Takze treba zvazovat co poviete, komu poviete a hlavne ako to poviete." Tu uz starosta vyzeral ako kapor. Usta mu bezmocne spocinuli v grimase a nebol schopny oponovat. Len mi nemo prikyvol a tym dal na javo, ze màm pravdu. Zostal sokovany jednak z mojej vyjadrovacej schopnosti vo francùzstine, naozaj som bola na seba hrdà v tom momente, dokonca ani drahy ma nepotreboval doplnat, a jednak aj tym, ze nie som nejakà natvrdlà husa, ktorà pre nedostatok vyjadrovacej schopnosti v mnohych pripadoch vyznieva ako blbec! Myslym, ze to bolo tym adrealinom. Uz viem, ako sa ucit cudzie jazyky. Pred vyùcbou sa vzdy nadopovat adrenalinom a ficime. No a ze nemàte po ruke adrenalin, pridte, ujde sa aj vàm :)

Drahy to uz len ukoncil tym, ze ak teda aplikovat zàkon, tak pre vsetkych bez rozdielu. Ak sa zacneme hrat na ruku zàkona, tak treba pocitat s tym, ze zàkon bude sùdit bez rozdielu nàrodnosti, politického ci nàbozenského vyznania a postavenia.

Rozlùcili sme sa, podali sme si ruky a odisli. Dodnes nechàpem, kde sa vo mne nabrala odvaha a tà rozvaha. Obycajne som ako sulec dynamitu. No a citim, ze na nase slàvnosti bude este veselo. A ak bude treba, tak si budeme brànit svoje pràva. Mozno som pre mnohych len blbà vychodoeuropanka, ktorà nevie ani poriadne po francùzsky, ale odvaha mi nechyba. Mala som dobré lekcie!

Takze nie len na Slovensku je to tak :) Mozno slovenski politici chodia na tajné skolenia do Francùzska :)

Takze drzte nàm palce, nech to vsetko dobre dopadne :)

Gastany...

2007-10-04T08:46:00.000+02:00

Konecne je sezona jedlych gastanov. Uz sa chystam takmer dva roky na gastany, avsak pracovné nasadenie :) ma vzdy spacifikuje a odoberie aj ten zvysok energie, co zostal. Tento rok som fyzicky oddychnutà a o mentàlnej strànke taktne pomlcim ;) A tak som vcera poobede vybehla k znàmej.

Najprv sme sa pozreli s jej mladsou dcérou na anglictinu. Chuda, mala v tom dobry gulàs! Vyslovnost nulovà, vraj ucitelka celu hodinu kvàka po francùzsky! A potom sa uc. Màm tri ziacky, ktoré doucujem kazdy pondelok. Jedna z nich uz chodi siedmy rok na anglictinu. To dievca namà ani sajnu o zàkladnych veciach. Citali sme detskù knizku. Na kazdej strànke 4 riadky. Vzdali sme to. Detskà knizka pre 3 rocné deti je pre nich velmi nàrocnà a to mala 6 rokov anglictinu. Vràtili sme sa k privlastnovacim zàmenàm, to be a spelling-u. K vyslovnosti sa radsej ani nevyjadrujem. Viem, ze to nie je ich chyba, ale systému. Prefotia sa strànky z ucebnice, text sa prelozi do francùzstiny a vsetko sa kràsne vysvetli vo francùzstine! Poznàm pripad, ked rodeny anglican mal problem s anglictinou. Takze som malù 'prinùtila' pekne nahlas vsetko opakovat a dovysvetlovala som jej, co jej uniklo na hodine. Aj sa hanbila, na co jej hovorim, pozri ako ja rozpràvam po francùzsky, keby som sa hanbila, tak nikdy si nenàjdem také kamaràtky ako je tvoja mama a vy baby :) Postupne sa uvolnila, aj ked niektoré vety bolo treba zopakovat niekolko kràt. No ale odbocila som...

O jedlych gastanoch som povodne chcela, len som sa rozohnila nad systémom vyuky anglictiny na skolàch! Tak sme asi o pol siestej vyrazili. Znàma zobrala tasku ako svet a este sa smejem: 'S mojim stastim, nàm bude stacit tak taky vacsi sàcok :) Isli sme do hajika hned za ich domom. Presli sme cez lucku, na kukuricné pole, ktoré je hned vedla hàja. Konàre pukali, tràva a kukurica suchotali. Velmi dusno, aj ked pod mrakom, strasne horko :) Brodime sa cez kukuricu, kedze hàj je dost zarasteny a plny zihlavy. Ani nie 700 metrov a my sme natrafili na prvé gastany. Tak sa len tak zohneme zbierat. Také gastany sme este nevideli. Minulé roky mi zàkaznici doniesli gastany, ale k tymto sa to nedà prirovnavat. Mega gastany!!! Keby som jeden po niekom hodila a sa dobre trafim, tak ho sejmem do kolien od bolesti :) Ani nie o pol hodiny taska bola do tri stvrte plnà. Suchot a praskot halùz v hàji neprestàval. Nahlas rozmyslam: 'Dùfam, ze je to len srnka a nie nejaky diviak! Neviem ako by sme utekali s tym nàkladom. A nechat mu to tu nenechàm. Prsty màm dopichané a chrbàt uz tiez citim!' Na to sa v dialke ozval vystrel. Prvy, druhy,... siesty! Ejha, to nie je dobré znamenie. Na to dcéra znàmej zahlasi: "Sa mi zdà, ze dnes je otvorenie polovnickej sezony!" Ha, rana pod pàs! Dumàm si, nie sme daleko od obytnych domov, ved nemozu strielat v bezprostrednej blizkosti domov. No ale domy boli dost v pozadi a navyse, vzdy sa nàjde idiot, ktory si chce dokàzat, ze ked je na love, tak musi nieco zostrelit. Moje uvahy prerusia dalsie vystrely, ktoré sa ozyvajù povetrim! Neviem preco, ale praskot je stàle blizsie nàs a ja màm z toho vsetkého zly pocit. Navyse, zacinat padat sùmrak. Rozhodli sme sa, ze predsa len pomalicky pojdeme naspat. Na to z hàjika vybehne vystrasenà srna. Skoro som dostala zràdnik. Nervy napaté a neprekvapilo by ma, keby sa vzàpati ozval vystrel. Nastastie, len vystrasenà srna a tri posrané baby. Tasku s gastanmi som krcovito drzala v ruke a v duchu si predstavovala vsetky mozné scenàre. Napadnuté diviakom, udupané stàdom srn, postrelené. Mali ste nàs vidiet ako sme prepletali nohami. Po chrbte mi tiekol pot cicerkom, usi tasky sa mi zarezàvali do dlani a udierala som nou do noh, kedze bola dost tazkà. Konecne sme dorazili na lùku a mohli sme spolocne niest tie gastany, kedze predtym bol chodnik uzky. V pozadi sa stàle ozyvala strelba! Dorazili sme pred dom znàmej. V jarku "zaparkovani" smetiari :) Nemohli vytlacit tych 18 ton von. Tak cakali na séfa, aby ich prisiel pozriet a poslal dalsi nàkladiak, ktory by ich vytiahol z tej slamastiky. Tak sme si s nimi dali kàvu a hodili rec. No a ked sme uz mali tù moznost, tak sme si este pozreli ako vytahujù smetiarske auto z jarku. Bolo ze to radosti, malà celà bez seba. Nepoznàm vela deti, ktoré by neboli fascinované smetiarskym autom :)

Takze vcera som mala den tri v jednom. Vzdelàvaci, ùspesny (10 kil gastanov za tri stvrte hodiny, moj zivotny rekord) a aj adrenalinovy (aj ked som sa z toho adrenalinu takmer posrala od strachu). Vecer som si ugrilovala gastany a dnes ideme pozriet znovu, kedze budù u nàs slàvnosti gastanov, ktoré sa volajù Foire aux chataigne a ja zasa budem piect gastanové kolàce. Tohto roku sa konajù 20 oktobra. Je to vzdy tretia sobota mesiaca oktober. My uz budeme prevàdzkovat, takze nàs cakà velky den. Otvàra sa ràno o stvrtej a zatvàra sa casto az o pol noci. Takze budeme mat dobry krst do reality! Ale celkom sa tesim. No a na zàver mini foto, ako to u nàs v tento den vyzerà, nedà sa to zvacsit a inù som nenasla :( No a samozrejme, ze ste vsetci pozvani :)

Pre leva...

2007-10-02T10:30:00.000+02:00

Lev bez hrivy, pozrela som si tvoj clànok o roznofarebnych levoch, tu je jeho plné znenie pre tych, ktori ho este necitali a majù zàujem :) http://levisepot.blogspot.com/2007/09/rznofarebn-levy.html Zaujimavé. V diskusii si pisal, ze by si chcel vediet nejaké informàcie o krizeni levov a tygrov. neviem, ci sa ti uz podarilo nieco nàjst, tak tu sù nejaké zàkladné informàcie: je to preberané z cestiny, inak je to na tej istej strànke ako si uviedol ty, takze nemàm ani pàru, ako to prelozit do slovenciny :)

Lyger (cesky Lygr, tak som predpokladala, ze v slovencine by to mohlo byt tak) je to krizenec levieho samca a tygrej samice. Tito jedinci sù ovela vacsi a je lahsie dosiahnut prirodzené krizenie medzi levom a tygricou.

Tygon je to krizenec tygrieho samca a leviej samice. Jedinci sa v prirode vyskytujù zriedkavo, nakolko pre tygra je vona leviej samice pocas pàrenia nevyraznà a sù ovela mensie ako lygre.

Pre teba lev a pre tych, ktorych tàto téma zaujima hlbsie, tu je vsetko podrobne vysvetlené aj s fotkami. http://www.meredit.cz/content/view/637/142/.

Tak dùfam, ze ta to potesi ;)

Bez nàzvu...

2007-09-27T13:51:00.000+02:00

V podstate som optimistka, avsak ked je toho vela, tak jednoducho rezignujem a utàpam sa v sebalùtosti. Tento rok som dospela k bodu, ked uz ani sebalùtost nestaci na vykompenzovanie tej zumpy, ktorou uz tak ùspesne takmer rok plàvame! Uz mi vadi ten smrad! Spravodlivosti sa nedovolàte ani keby ste mali pri ùstach amplion. Netusim, kolko to v tej zumpe este vydrzime bez ujmy. Obàvam sa, ze ak z nej aj vyplàvame a umyjeme sa, ten smrad nàm bude stàle zneprijemnovat zivot... A tak moja myslienka na ùtek bez slova na rozlùcku je stàle intenzivnejsia a neviem, ci jej raz nepodlahnem a nehodim sa strmhlavo do toho viru bez myslienky na zajtrajsok. Mozno sa nàm vsetkym ulavi....

Tak len takà ùvaha...

Cim dalej tym vtieravejsia je myslienka zbalit si tych zopàr sliviek co mi zostali, mozno by som zaplnila jednu igelitku z tesca, nahàdzat sa do auta, odist a nikdy sa neobzriet spat!

Prvy problém; Co s malou? Vytrhnùt ju zo zabehaného a znàmeho systému a odviest ju do neistoty?! Nechat ju tu s otcom?! Utrpela by, keby som len tak odisla?

Druhy problem; Kam ist?! Bolo by to niekde lepsie?! Co by som asi tak robila, aby som vobec prezila?!

Samé otàzniky! V hlave elektricky skrat a semafory vystrazne blikajù na oranzovo a myslienky sa chaoticky rùtia rychlostou svetla, bez moznosti usmernit ich cervenou stopkou. Na krizovatke Zivota bude velky tresk. Uz len zostàva otàzkou kedy a ci zùcastnené elementy vyjdù bez ujmy...

Oprané spomienky...

2007-09-21T15:21:00.000+02:00

Rozhodli sme sa, ze kràsne jesenné pocasie, okrem iného, vyuzijeme aj na pretriedenie veci po poziari. A tak v utorok sme sa vybrali do stodoly za domom, kde je vsetko odlozené pre pripad, ze by poistovna zacala vymyslat. Kusy nàbytku sù celé zacernané a len nemo svedcia o nestasti, ktoré nàs postihlo. Velké cierne vrecia plné veci, na ktoré som uz takmer zabudla. Preberàm vrece po vreci a nazeràm dnu, ci by sa nedali niektoré zo spomienok este predsa len zachrànit. Vela veci bolo odlozenych v krabiciach a skriniach, ktoré aspon kolko tolko ochrànili pred vsade pritomnym dymom. Samotny ohen spàlil len veci v bezprostrednej blizkosti, ale za to dym sa vtisol do vsetkych skàr a podpisal sa na vsetky veci svojim ciernym perom. Otvorila som prvé vrece s pràdlom. Postelné pràdlo, uteràky, oblecenie - nepouzitelné. Vsetko cierne a zasmradené. Druhé vrece nasledovalo za prvym, do pahreby. Tretie vrece bolo plné plysovych hraciek, ktoré boli pravdepodobne v truhlici s hrackami, nakolko boli len minimàlne, ci takmer vobec, zacmudené. Odlozila som ich nabok. Stvrté vrece- topànky. Nepouzitelné... Ruky màm celé cierne a tak sa len tak prehrabàvam vo vreci s topànkami. Nasla som prvé topànocky malej. Malé capusky :) Odkladala som jej ich, kedze boli jej prvé. Velkost 19. Naucila sa v nich chodit. Na rad prisli knihy. Je mi ich velmi lùto, kedze vela z nich boli dary, ale sù celé cierne... Do pahreby. Dalsie vrece s hrackami, ktoré sù nepouzitelné... Paplony, vankùse, obrusy, zàstery, utierky - do pahreby... Postele, kreslo, sedacka - do pahreby... A tak to islo celé poobedie a este sme neskoncili. Drahy je na tom horsie ako ja. Zakazdym sa ma dva kràt spyta, ci to naozaj moze spàlit... Vidim, ze ho velmi boli fakt, ze musi pàlit veci malej.

Dnes som priniesla domov mech s plysàkmi a zacala vytahovat z neho "spomienky". Maly fialovy slonik, ktorého som kùpila, ked som bola v tretom mesiaci tehotenstva. Este som ani nevedela, co budeme mat, ale slonikovi som neodolala. Zavesila som si ho nad postel a bol tam, az kym sa malà nenarodila. Putoval za nami do porodnice. Malà ho velmi rada zula. Nahlas rozmyslam: nie je taky spinavy, hàdam sa mi ho podari zachrànit... vytahujem dalsiu hracku, velky pes, dar od znàmej, s ktorou som stàle v kontakte. Zasa sa na mna vyruti more spomienok. Onuchàvam ho, nie je to také zlé. Do vane s nim. Teddy bear, tiez sa rozhodnem, ze ho skùsim vyprat. Dalsi maco, bol biely... V labkàch mà srdiecko a na nom nàpis U R Special... Drahy dostal odo mna. Len tak, ziadna speci prilezitost. Smutne nanho pozeràm, optimizmus ma opùsta pri pohlade nanho, odstrihnem srdce a vlozim ho do vane, ved uvidime... A tak pokracujem. Màm asi 15 plysàkov vo vani. Pùstam sa do prania. Striekam na ne pripravok na skvrny a sypen strààààsne vela pràsku a zacinam drhnùt kefickou. V zàpale zachrànit nase spomienky si zoderiem aj kozu na rukàch. Ale nevzdàvam sa... Po hodine drhnutia, màm ruky vysusené od pràsku a pripravku, ak ma z toho nesekne v krizoch bude dobre, ale aj tak pokracujem dalej! Ja sa len tak lahko svojich stastnych spomienok nevzdàm! Po hodine a pol som ich hodila do pràcky, vyplàchala a vyzmychala. Stojim nedockavo nad prackou a cakàm, co v nej nàjdem po otvoreni. Vytahujem jednu hracku po druhej. Ani stopy po dyme a zàpachu. Sù ako nové. Tesim sa ako malà. Keby som mala chvost, tak nim od radosti krùtim ako susedov labrador :) Viem si predstavit, ako bude 'vyvàdzat' malà, ked si nàjde staronovych kamaràtov.

Ako sa tak pozeràm na tie 'nové' vypraté hracky, tak si tak dumàm. Keby sa aj spomienky dali oprat a vybielit ako tie hracky. Vyprat skvrny a tesit sa z vone cistych spomienok. Keby sa dala dusa cloveka vybrat z tela von a dobre ju nastriekat pripravkom proti skvrnàm, nasypat poriadne pràsku a drhnùt kefkou, kym by vsetky skvrny nevybledli, ci ùplne nezmyzli. A tak sedim na slnku, rozmyslam a usmievam sa pri predstave, ze som zachrànila zopàr kràsnych spomienok, ku ktorym sa budem vracat, ked zivot bude zasa raz sivù farbu mat...

PS: Malà sa nevytesuje staronovymhrackàm, je totàlne vybità, prisla s teplotou 38.6 :) Tak som dala sirup proti teplote a uvidime, co prinesie vikend :) Aby som si isla zobrat nejakù 'zachrànenù' spomienku a snàd ten vikend nebude sivy, aj ked to vyzerà, ze malà bude chorà :) Vsetkym zelàm prijemny vikend

Cirkus...

2007-09-20T15:28:00.000+02:00

Zaciatok skolského roku sme ùspesne zvlàdli :) Novà ucitelka je velmi prijemnà. Nerozpràva s detmi z pozicie nadriadenà- debilkovia, minulorocnà ucitelka nerozpràvala, ona nepretrzite vrieskala! Raz dokonca zacala vrieskat i na mna, tak som ju velmi rychlo usmernila a odvtedy bol ako taky pokoj :) Aj s rodicmi vie komunikovat na ùrovni. Minuly piatok sme mali v zosite oznam. Vraj uz tri deti si do skoly so sebou priniesli cirkus. Cirkus ako sa patri :) Cirkus so vsami. Vraj sù velmi dobre vycvicené a dokàzu skàkat neuveritelne daleko a rychlo. Tak som malù prezrela. All clear :) Len ja sa odvtedy osivam, akoby som mala blchy (vsi). Tak pravidelne kontrolujem malej hlàvku. Desim sa pri predstave, ze mi pride domov zavsivavenà! Akà je citlivà na svoje vlàsky, ani si nechcem predstavit, ze ju budem musiet precesàvat vsivàkom :) To by bolo vresku! Kazdy rok tu majù na skole problém so vsami. Vsimla som si na dcérinej znàmej, ze mà vlasy plné hnid! Oni im tu len umyjù vlasy samponom a hnidy nechajù vo vlasoch. Ved to odrastie. Tak tu chodia s dekoràciou ùcesu im vlastnou. Pamatàm si, ze ked sme doniesli vsi zo skoly, tak to bolo nekonecné vycesàvanie vsivàkom a pokial mama nepoodlepovala vsetky hnidy, ani do skoly nàs nepustila. Pri cesani som revala ako tur! Tak dùfam, ze budeme usetreni tohoto ortielu a ak nie, tak si tie vsi vytrénujem a otvorim si cirkus :)

Ako som sa mala moznost presvedcit na vlastnej kozi, na osviezenie pamati kliknike na link, http://palculienka.blogspot.com/2007/04/novy-domov.html hygiena je tu v mnohych pripadoch tabu. Aj ked nie u vsetkych, este stàle je tu dost ludi, u ktorych je hygiena na hranici limitu. Podla akejsi statistiky, vo Francùzsku sa predàva najmenej mydla :) Po mojich osobnych skùsenostiach na tom asi nieco bude, aj ked statistiky sa casto falsujù, v tomto pripade je mozné, ze je pravdovravnà :D

Zber...

2007-09-13T17:48:00.000+02:00

Dnes je od ràna nàdherny den. 25 stupnov, slniecko, tak som sa rozhodla, ze sa potesime zberom. Najprv sme isli obzriet lieskovce a vlasské orechy. Lieskovce dozrievajù postupne, tak ich chodime kazdé dva-tri dni kontrolirovat :) Dnes sme nazbierali zasa pol kosika. Ja som bola vylezenà na rebriku, ked sa hviezda kdesi vyparila. Vràtila sa celà natesenà, vraj: "mama, aha kolko som ja nasla lieskovcov a akych obrovskych!" Chvàlila sa malà. V duchu si myslim, sikulka si, plny kosik a za takù chvilu. Zleziem z rebrika a idem sa od smiechu popucit. Kosik plny bukvic. :D Kràsne, velké, zrelé bukvice :) Nezaprie sa, ze je tatinkova dcéra. Ten mi uz minuly tyzden hlàsil, ze sù kràsne lieskovce po zemi, hned pri aute, len ich nenazbieral, lebo sù celé mokré. Hovorim mu, ze mu nazbieram z nich aj za mech, ak ich zje vsetky :D Samozrejme, ze mi hovoril o bukviciach, ktoré dnes malà s takym zàpalom zbierala. Uz len zacat chrochtat a podaktori sme jasni :) Tak sme vysypali kosik a preberali sme ako popoluska, ibaze lieskovce od bukvic :)Potom sme sa presunuli z predzàhradky do zàhrady. Na rad prisli vlasské orechy. Malà si za sebou tahala rebrik, lebo ona chce ist oberat s rebrikom. Hundre si popod nos, preco len sù tie orechy tak vysoko, ze ich ona nemoze dociahnut zo zeme. (Rebrik je len hlinikovy, taky dvojschodikovy, aby ste si nemysleli, ze som ju nechala tahat 5 metrovy rebrik) Vyzerala ako slimàk s domcekom na chrbte :) k tomu este tie hlody typu ' a preco nemozeme nazbierat aj z tych druhych, velkych lieskovcov, ked sù dobré pre vevericky a prasiatka, preco by sme ich nemohli aj my jest?'Pucila som sa druhy kràt. Nieco sme poobijali s hrablami a podarilo sa nàm nazbierat plny kosik. Malà sa vyskriabala na rebrik a rozculovala sa, ze aj tak nic nedociahne! Potom sme objavili jablon. Kedze sme ju na jar neostrihali, jablcka boli velmi dobre ukryté v strede koruny. Mala som plné ùsta listov, pavucin a neviem coho este, kym som sa k nim predrala cez hustù splet konàrov. Na ceste zo zàhrady sa malej rozsypal kosik s lieskovcami. Tak sme zbierali druhy kràt. Jablcka som umyla a malà uz chrùme ako kràlik. Pocas umyvania sa ma malà pyta: "Mami, mozem ist pozerat TV, hovorim TV nie DVD, rozumies!" Upresnovala, lebo som jej uz odmietla pozerat DVD, kedze je vonku tak nàdherne, tak som ju presvedcila, ze zber 'ùrody' je zàbavnejsi :) Odpovedàm, ze nie, rozkràjam jej jablcko a mozeme ist citat a pozriest sa trochu na noty :) Malà sa vsak nevzdàva lahko: "Mami, ale ja sa pytam TV, nie DVD, vies co je to TV?" Az mi slzy vyhrkli, co som v sebe zadrzala smiech. Vysvetlovala mi to s takym zàpalom a presvedcenim, akoby som bola kompletny idiot. Len s velkou nàmahou, som v sebe dusila smiech. Hovorim, ze viem co je to TV, ale aj tak pozerat nebudeme :) "No dobre, ale pustis mi aspon hudbu z internetu?" dobiedza dalej. Viem, ze ani nie o minùtku by to mala na youtube a pozerala by 'Macka a Kopka' (Matka a Kubka). Tak zasa odpoviem nie a podàvam jej jablko s vysvetlenim, ze tieto sù lepsie ako tie z obchodu a dùfam, ze zabudne na TV. Zabralo, pretrhla som jej myslienky. Malà na mna podozrivo pozrie a potom zahlàsi: "No, ale aj tie z obchodu sù dobré, vies také tie cervené" No, uz viem, ale stavim sa, ze tieto sù aj tak najsamlepsie :) Na budùci rok na jar, nesmieme jablon zabudnùt ostrihat, aby som nemala zasa plné ùsta pri zbere, ani radsej nechcem mysliet na to, coho :) A aj malà sa k nim bude moct lahsie dostat a jej radost bude este vacsia, ked si ich oberie sama... Ukazuje sa kràsna jesen. Este stàle je co zbierat. A ked nebude, tak budeme chodit na bukvice a pri tom chrochtat :)

Vylet do neznàma...

2007-09-09T15:54:00.000+02:00

LES ROUSSES... Malà dedinka na upati svahov v okrese Jura. Znàma svojou vyrobou syra Comté. Mà najvacsiu pivnicu na dozrievanie syra - 25 000 foriem. Je vzdialenà 2.5 km od Svajciarskych hranic. Vcera sme si spravili neplànovany vylet. V piatok vecer sa povedalo, ze ak bude pekne a chut, pojde sa pozriet do dediny, kde mal drahy svoj bar - restauraciu koncom 80-tych rokov. Ak bude chut, tak vyrazime o deviatej ràno, kedze je tento skvost francùzska vzdialeny od nàs len dajakych 400 km. V sobotu ràno o deviatej sme sa prevràtili na druhy bok a spali sme do desiatej :) Prebudili sme sa do slnkom zaliateho neskorého ràna. Vypili kàvu, narajnakovali sme sa a vyrazili sme. Okolo druhej sme dorazili do Les Rousses. Slnko nàs povzbudivo zohrievalo a ja som nestihala vnimat vsetku tù kràsu. Zrenice rozsirené od vzrusenia a necakanej kràsy. Zmohla som sa na ààh, jéééj, pozri tam, a toto si si vsimol! Zastav, toto si musim odfotit! Ako vsade, ani tu progres nezahàlal. Dedina je renovovanà, nàmestie je kràsne upravené, cesty bezchybne vyasfaltované. Je to oblast, ktorà profituje zo zimnych sportov. Dva skokanské mostiky, niekolko zjazdoviek roznej nàrocnosti a nekocne dlhé kilometre pre tych, ktori sa radi brodia snehom na bezkàch. Momentàlne sice bez snehu, ale zasnezenà musi byt tà kràsa este carovnejsia :) Zastavili sme sa u znàmej, ktorù drahy nevidel niekolko rokov. Sù to vetrom a mrazom oslahani ludia, ktory majù svoj zivot zapisany hlboko vo vràskach na tvàri. Pravi Horali. Rozumela som asi kazdé tretie slovo, kedze prizvuk je vyrazne odlisny tomu nasmu, na ktory som si ako tak uz zvykla :) Potom sme sa vydali smerom do Svajciarska, destinàcia- prekvapenie. Ako som spominala, hranicny priechod je vzdialeny len 2.5 km. Hned po vstupe na svajciarske ùzemie, mimochodom sme nepotrebovali ani pasy, nikto nàs nekontroloval, hoci colnici boli na svojich miestach, sme kùpili pravù svajciarsku cokolàdu. Zmlsli sme polovicu a malà mà na kazdej fotke fùzy od cokolàdy, kedze som si ich nevsimla. Pozreli sme si jedinù restauràciu-bar-Hotel-Franco-Suisse v La Cure, do ktorej ked vojdete jednymi dverami vo Francùzsku, vyjdete druhymi dverami vo Svajciarsku. Cez druhù sv. vojnu sa vraj majitel velmi dobre majetkovo zabezpecil, kedze od Zidov si nechal vyplatit tucné sprepitné za to, ze ich nechà prejst do Svajciarska cez svoju restauràciu. Avsak, vsetko by to bolo pekné, keby ich vzàpati neudal SSàkom, ktori ich na druhej strane odchytàvali :( Pokracovali sme po serpentinach coraz vyssie presli cez St-Cergue a prisli sme na vrchol kopca. Drahy nàhle odparkoval auto na parkovisku vedla cesty a hovori mi: 'Vystùp!' Neochotne sa tlacim von z auta. Siroko daleko nic, len klukatà cesta a hory. Presli sme cez cestu na druhù stranu. Pred ocami sa mi otvorila panoràma, na ktorù nezabudnem do konca zivota! V doline pod nami sa rozprestieralo Lac Leman v plnej svojej nàdhere, v pozadi lemované horskym masivom. Viditelnost ideàlna, len Alpy v pozadi mierne prikryté hmlou. Nedalo sa vsak nevidiet snehom prikryté konciare. Zatajila som dych. Citila som sa v tej chvili ako Meg Ryan v The city of angels, ked ide dolu kopcom na bicykli a v taske mà hrusky pre Nicolasa Cage.Tiez sa mi chcelo roztiahnut ruky a hodit sa dolu. Zo snivania ma pretrhol drahého vykrik. Ratoval hviezdu. Zatial, co ja som snivala o roztiahnuti rùk, malà ich uz mala roztiahnuté a bola pripravenà rozbehnùt sa dolu strmim zràzom! Nastatsie drahy nesnival a ratoval. Pokochani sme sa pustili dolu serpentinami. Dorazili sme do NYON, mesto na brehu Lac Leman. Bola som absolùtne vyvedenà z miery. Mala som pocit, akoby som bola pri mori. Pofukoval vietor, ktory nùtil vodu naràzat o skalnaté brehy a sumelo to presne ako na pobrezi. Pozerala som na "jazerné-more", kedze jeho velkost prevysuje niekolko nàsobne akékolvek jazero, ktoré som doteraz v zivote videla :) Moj vyraz na tvàri urcite pripominal ten Alicin, ked prvy kràt vstùpila do krajiny zàzrakov :) Nestihala som hovorit, wou, jéééj, àààh ..... motali sme sa po nàbrezi tri hodiny. Len tak, kochali sme sa, malà sa zahrala v parku, kde hned zbalila kamosa, posedeli sme si na kàve a zmrzline, od ktorej sme boli cokolàdovy vsetci, hoci len malà ju jedla :) Kùpila som pohladnicu pre mamcu a mohli sme sa pomalicky vydat na cestu spat. Nechcelo sa mi. Tà atmosféra bola ùzasnà. Dorazili sme domov o polnoci, unaveni ale stàlo to zato :)

PS: Nemàm vlastné fotky, teda màm, ale nie sù na digitàlnom fotàku, màm len fotàk s filmom, tak som aspon stiahla nejaké fotky, aby ste mali predstavu o com hovorim :) Ja som este stàle z toho na vetvy ;)

Trojfàzovà jesen...

2007-09-07T09:02:00.000+02:00

Hàdam kazdy mà ràd jar, ked sa priroda zobùdza a my sa citime ako tà priroda. Znovuzrodeni... (Okrem alergikov na pel, samozrejme) Leto je prehriate steklivymi lùcami slnka. Roztopasné. Ako adolescent. Jesen pretrhne leto, ktoré je spàjané od detstva s volnostou. Pràzdniny, bezstarostnost, slnko zapadà ovela neskor a vy màte pocit, ze den mà 36 hodin :) Asi kazdy z nàs mà v sebe solàrne baterky, ktoré sa v lete dobijù :) Mna vsak posledné tri roky fascinuje jesen. Najskor to bude tym, ze posledné tri roky po katastrofickych letàch sme mali prenàdherné babie letà az do polovice novembra. Ràno cerstvy, vlhky vzduch, cez den sa nàs vyskiera slnko a vecer nàdherné zàpady slnka ako bonus na zàver dna. Vdaka tomu som zacala vnimat jesen inak. Priam poeticky :)

Prvà fàza jesene: NESLUSNY NAVRH

Pani Jesen poziada pànov - stromy a kry, aby zhodili zo seba svoj sat. Ti sù jej nàvrhom taki zaskoceni, ze sa zahanbia a sfarbia sa do cervena. Cim viac pani Jesen nalieha, tym vyraznejsie sa farbia a menia farby. Od cervenej, cez oranzovù az po zltù. Vtàky sa pridajù k protestu. Chcù uchovat svoje hniezdocka làsky ukryté v bohatom sate stromov a krikov. Nahlas spievajù svoje àrie protestu. Jesen sa zapocùva a privolà si na pomoc vietor, ktory prehluci ich àrie....

Druhà fàza jesene: STRIPTIZ

A tak nesmelo stromy a kry zo seba zhadzujù svoje satstvo. Pani Jesen je nedockavà a tak poziada starych, vernych kamaràtov este raz o pomoc. Vietor a dàzd nemilosrdne strhajù satstvo dolu a zacinajù sa, k Jeseninej spokojnosti, objavovat prvé krivky obnazenych konàrov. Milosrdné slnko sa zlutuje nad obnazenymi pànmi a bohato ich z poslednych sil zohrieva...

Tretia fàza jesene: FULL MONTY

Sat je neodvratne zhodeny nedbalo na zem a vietor sa nim pohràva ako maca s klbkom niti. Stromy sa tycia vo svojej majestàtnej nahote, odkryvajùc kazdù jednu krivku svojho pruzného tela. V snahe zohriat sa navzàjom, ci zakryt svoju nahotu, sa snazia konàrmi zakliesnit do susedného pàna. Ucinok nie je trvaly, ale aj to kràtke objatie ich na okamih zohreje.

Nakoniec pani Jesen dostatocne nasytenà nahych tiel, odovzdà svoje zezlo pani Zime. Tà sa zmiluje nad nahymi pànmi a prykrije ich novym satom z hodvàbu. Snehové vlocky , kazdà jedna jedinecne a neopakovatelne formovanà, usijù pànom saty na mieru. Pàni sa do syta zahrejù a pod teplou perinou svoj sen o pani Jari snivajù...

Luciano Pavarotti...

2007-09-06T20:18:00.000+02:00

Pràve som si pozrela spràvy. V upùtavkach bolo uvedené, ze L.Pavarotti zomrel vcera ràno. O pat minùt na to bezal plny zàznam o jeho najhlavnejsich ùspechoch, kde okrem iného oznàmili, ze zomrel dnes. Nedalo mi to, tak som si to vyhladala a urcite uz mnohi z vàs sù informovani o tejto udalosti, tak len na okraj:

Luciano Pavarotti

12.10.1935 - 06.09.2007

Podlahol rakovine podzalùdkovej zlazy. Jeho poslednym verejnym vystùpenim bolo otvorenie zimnych olympijskych hier v Turine, februàr 2006

A na zàver len jedna malà spomienka v podobe piesne:

http://www.youtube.com/watch?v=2uYrmYXsujI

Informàcie boli prebrané z nizsie uvedeného zdroja..

http://edition.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Music/09/06/pavarotti.statement/

Obdivujem ludi, ktori dokàzu vykùzlit zo svojich hlasiviek melodiu, ktorà ma nenechà lahostajnou :) Pavarotti bol jednym z nich.

Zasa raz...

2007-09-03T13:36:00.000+02:00

... plàvame v srackàch! A to som uz zacinala verit, ze nàm sa to uz nestane! Od vypàlenia baru uplynulo uz desat mesiacov. Po opletackàch s poistovnou a byrokraciou, sme zaciatkom februàra dosiahli vzàjomnù dohodu s poistovnou. Takze mohlo sa zacat s renovàciou. No zacat ako zacat. Nàjst tù spràvnu firmu, ktorà vàs neosklbe a neoklame. Mali sme jedného kandidàta hned od zaciatku. Javili sa seriozne a profesionàlne, avsak len do vtedy, kym neuvideli rozpocet. Zrazu sa zabudlo na serioznost a profesionalitu a preslo sa na zbojnictvo. Ani nàs Jurko, ci anglicky Robin by sa nemuseli za svoje zboje hanbit, dokonca by sa mohli co to poducit od danej firmy :) Ich zboj by bol velmi dobre zamaskovany, nebyt starsie datovanych rozpoctov ich pràce. Novy rozpocet bol o 35% vyssi, ako ten povodny spred troch mesiacov! Nuz co, preràtali sa. Drahy vzdy odkladà papiere na dobu neurcitù, za co vzdy nadàvam, ale tento kràt som cusala ako vos pod chrastou :) Takze hladat dalsiu firmu. Obvolàvali sme, pytali sme sa, listovali v zlatych strànkach, nic. Nakoniec sme sa spytali v banke. Dostali sme kontakty. Tak sme hned zavolali. Prvy sa nemienil angazovat a druhy sadol ako mucha na lep. Drahy sa s nim stretol, vysvetlil situàciu a po dvoch tyzdnoch sa spravil rozpocet a dohoda. Mohlo sa zacat. Zaciatok jùna a pràce sa konecne pohli! Progres bol viditelny. Az na malé zàdrhele, dalo sa to povazovat za ideàlne. Plànovali sme otvorit zaciatkom septembra. Ano, plànovali, ale ako sa hovori: 'Clovek mieni, ludskà hlùpost meni.' (Upravila som si to porekadlo, lebo v tomto pripade sa to takto hodi lepsie) Tak, momentàlne sù pràce zastavené kvoli bezpecnosti budovy. Ano, nàs dom, moze kedykolvek padnùt! Teda nie cely, ak budeme mat stastie, tak len prvé poschodie a ak budeme mat naozaj neuveritelné stastie, tak sa to stane, ked nebudeme v dome!

Totiz:

firma namiesto troch nosnych tràmov nainstalovala len dva (boli sme uisteni, ze dva stacia, nakolko sa pouzije odlahceny beton)

namiesto osadenie tràmov 30 cm do steny, ich osadili len 5 cm do steny (tiez sme boli uisteni, ze to ùplne staci! uz museli podopriet hlavny tràm zeleznou tycou, lebo tràm zosadol 5 cm a to este nie sù dané dlazby!)

nepouzili odlahceny beton, ale normàlny, ktorého vàha na m3 je niekolkokràt vyssia ako odlahceného betonu (pouzivajù sa polystirénové gulky a menej vody, na odlahcenie vyslednej vàhy)

izolàcia nie je poriadne upevnenà, steny sa po zatlaceni celé hybu, ked sme namietli, tak steny sa rychle prikryli sadrokartonom-drzia sa hesla: co oko nevidi, to srdce neboli! nehàdali sme sa, chceli sme to mat cim skor dokoncené

oknà nàm tak dobre nasadili, ze sa nedajù vybrat z pàntov v pripade rozbitia skla! (na to nàs upozornil jeden z jeho zamestnancov, inak by sme si to neboli ani vsimli)

na prizemy neodizolovali dlàzku, takze uz teraz nàm mokvà beton!

Dalo by sa pokracovat, ale toto sù také hlavné vady, ktoré ovplynia nàs obytny priestor, nehovoriac o estetickych vadàch :) Odoslali sme list, kde sme vymenovali vsetky zàvady a cakali na odpoved. Nic. Dohrnul sa o tyzden a ziadal, aby mohol prediskutovat s drahym zàvady a dat to do poriadku, najprv mu vsak drahy musi zaplatit dalsiu ciastku. Drahy samozrejme odmietol, ved uz aj tak zaplatil 60% z celkovej sumy! Nic. Cakali sme na pisomnù odpoved. Neprisla. V sobotu sme boli s intermediom a prediskutovali sme podmienky. Treba vsetko uviest na spràvnu mieru a zvysné peniaze az po dokonceni pràce! Mal zavolat najneskor v nedelu vecer. Nezavolal. V poriadku. Zajtra ideme do nasej poistovne, kedze som si poistila novostavbu. Vsetko, co je nanovo vystavené, màm poistené pràve proti takymto 'profesionàlom'! Pojde to sùdnou cestou, mne vsak poistovna uvedie vsetko na spràvnu mieru a potom sa bude sùdit s dotycnou firmou. Takze, ja nestràcam. Firma by mala mat poistku (tzv.decenale), ktorà ich poistuje v pripade profesionàlnych chyb, ktorych sa pocas kariéry dopustia. Tvrdil nàm, ze mà firmu poistenù. Nikdy som vsak nevidela certifikàt. Ak nemà poistku, tak je to tresné a pokutuje sa to. Je to nieco na sposob auto poistky. Tiez nemozete jazdit bez poistky. Tu nemozete vykonàvat profesiu bez poistenia :) Firma, ak je poistenà, tak to pravdepodobne prejde bez bankrotu, a mozu byt radi. Ak nie sù poisteni, bankrotu nezabrània. Tu totiz v pripade bankrotu pridete o dom, auto a vsetok majetok, aby sa vyplatil zostatok dlhu! K tomu 10 rokov zàkaz podnikania! Dali sme mu moznost, boli sme pripraveni prijat kompromis, ktory by ulahcil zivot obidvom zùcastnenym stranàm. Nie je zàujem, ja sa doprosovat nemienim! Otàzka je: 'Kedy otvorime?' Netusim, ale dùfam, ze to bude dost skoro na to, aby sme nemuseli poziciavat z banky na prezitie tychto sraciek! Uz màm toho vàzne dost! A potom sa teste zo zivota!

Tanecnà mània...

2007-08-31T22:12:00.000+02:00

Tak dnes sme boli hviezdu oficiàlne prihlàsit do tanecnej a hudobnej skoly :) Pred odchodom z domu sme jej vysvetlili, kam ideme a na co. Okrem iného sme jej vysvetlili, ze budeme musiet ist kùpit aj veci do tanecnej. Tak hned vybehla na nàs, ze ona chce ruzové :) Tak jej vysvetlujem, ze neviem, pre akù farbu sa skola rozhodla. Totiz, skola si vyberà farbu :) Tak malà hned velké slzy, ze ona chce ruzovù! Tak jej vysvetlujem, ze uvidime. Neprestàva plakat a s "muzikou" sa vydàvame na cestu. Nakoniec sa ukludnila :)

Hned pri dveràch tanecnej sa spytala, ci uz dnes moze zostat :) Berie to zhurta, dùfam, ze ju ten entuziazmus bude drzat pocas celèho roka. Tak sme vyplnili prihlàsku, porozpràvali sa s prijemnou sekretàrkou a odisli so zoznamom veci, ktoré treba kùpit. Ruzové sponovky, vrch a piskotky :)

Kedze sa blizilo k obedu, rychlo sme este zasli do hudobnej a zapisali ju na hodiny klaviru. Vsetko vybavené, az na malickost, bude potrebovat vseobecnù hudobnù pripravu, ktorà sa vyucuje v tanecnej skole a bez ktorej nemoze navstevovat hodiny klaviru. No dobre, tak po obede zàjdeme este raz do tanecnej, vybavit tù hudobnù. Jà viem, ako v kocùrkove :) Bol cas obeda a bolo treba este zbehnùt do banky, ktorù otvàrajù az o pol druhej a vràtit sa do tacnej po o bednajsej prestàvke, cize po 14.00 tej :) Tak vravim, podme kùpit tie veci do tanecnej, ked sme uz tu. Malà radostou celà bez seba, takmer zabudla dychat od vzrusenia. Nastastie obchod je otvoreny cez obed a aspon nàm prejde cas do druhej. Dorazili sme do predajne, nasla som ruzovy vrch a ruzové sponovky. Este tie piskotky. Nevedeli sme ich nàjst, tak sme boli pohladat nejakého pracovnika, nech nàm ich nàjde. Po desiatich minùtach sa nàm podarilo nàjst pracovnika a po dalsej pol hodine aj piskotky. Tak som si ich obzerala v rukàch, také kràsne ruzové... Vzdy som zàvidela baletkàm. Asi ako vacsina dievcat, aj ja som si isty cas zelala byt baletkou. Odjakziva sa mi pàcil balet. Tie ladné pohyby, tutu, balerinky.... Hmmm... Lenze, malà dedina, daleko do mesta, nebol nikto, kto by ma vodil na hodiny tanca. Pamatàm si, ze raz kùpila kamaràtke mama piskotky namiesto papùc. Tak som jej ich zàvidela. Boli také sladké. No piskotky... Tak som si dnes splnila moj dàvny sen. Kùpila som piskotky, aj ked nie pre seba.. Màm vsak z nich dvojnàsobnù radost. Som rada, ze moja dcéra nemusi o nich len snivat :) Dohodli sme sa s jednou znàmou, ze raz pojdeme do Pariza na balet! Drahy nemà vobec zmysel pre takyto druh umenia :) Mozno vdaka malej ho objavi a budem z toho aj ja profitovat:)

Malà sa nahodila do 'ùboru' a vyrùtila sa z kabinky tretou kozmickou. Takmer pritom zhodila radu vystavenych bicyklov a takmer prevalcovala vlastného otca a zacala tancovat cez cely obchod. Uz vyse mesiaca pozerà DVD kolekciu Barbie -Labutie jazero a Luskàcik, tak sa snazila napodobnovat ich tanec. Pripominalo to skor tanec Sv. Vita, ci tanec zapàleného slepého creva, hlavne tie skoky :) Ale nekazili sme jej radost. Ked uz bolo vsetko odmerané a obtancovala pol obchodu, tak sme vyzliekli dres, vyzuli sladké, ruzové piskotky a isli platit. Na to malà zastavi zamestnanca, ktory nàm pomàhal nàjst piskotky a pyta sa ho: 'Kde màte také tie tancovacie topànky, také aké mà barbie?!' Zamestnanec na nu udivene pozerà, o com toci. Tak ja som muzovi vysvetlila, co malà hladà v anglictine a on zamestnancovi vo francùzstine. Este som podotkla, ze také topànky sa robia bud na mieru, alebo sa kupujù v specializovanych predajnach :) No, treba ich objednat, nedrzia ich bezne v obchode :) Malà sa na to postavi na spicky a hovori:'Daddy, pozri, ja uz viem stàt na spickàch, musis mi také topànky objednat!' Videla som, ze drahy sa nad tym vàzne zamysla, tak som jej rychlo vysvetlila, ze také topànky si musi 'zaslùzit' :) Najprv sa naucit tancovat v piskotkach a potom moze zacat tancovat v balerinach, inak by ju velmi boleli nozky (neviem ako inak sa odborne baletàcke topànky volajù). Tak zasa sme isli s muzikou: ' Dadyyy, àle ja chcem také bamalelaliny!' Isli sme sa s drahym potrhat od smiechu. Este sme stihli dovybavovat aj tù hudobnù cast, dozvedeli sme sa, ze ked bude chodit aj do hudobnej, tak to je v cene, takze sme usetrili. Majù tu zaujimavy platobny systém. Vyska poplatku zàvisi od vàsho rocného prijmu. Takto je umoznené studovat hudbu aj niekomu, kto je na tom financne horsie. Bola som prekvapenà nizkou cenou za tanecnù, ktorà je pre vsetkych rovnakà. Hudobnà je rozdelenà do 4 platobnych kategorii, pri com, ak màte dve deti v tej istej hudobnej skole, tak za druhé dieta platite nizsi tarif. Sù tu zohladnené socialne slabsie vrstvy, ako aj viacdetné rodiny.

Tak uz len dùfat, ze ju to bude bavit :) Aj ked nemàm obavy. Minuly rok chodila na gymnastiku a kazdy jeden kràt sa tesila. Nebolo dna, ze by povedala, ze sa jej nechce. No, tak dùfam, ze z nej raz bude BAMALELALINA aspon takà dobrà, ako tà Barbie v Labutom jazere....

PS: No, a az budete nabudùce lùstit krizovku a bude tam Baletka na dvanàst, tak to je urcite Bamalelalina :)))

Den narodenia...

2007-08-27T16:10:00.000+02:00

Neviem, ci poznàte riekanky, ktoré sa tradujù v Anglicku. Ja som sa s nimi po prvy kràt stretla, ked sa mi narodila hviezda :) Povedala mi ich znàma ;) Den v tyzdni, v ktorom ste sa pràve narodili, vraj ovplyvni vasu povahu, ci osud, tak ako meno, ktoré vàm matka vyberie. Tak som vàm to prelozila, aby ste sa mohli aj vy trochu pobavit :)

Dieta narodené v...

...pondelok:

je kràsne

...utorok:

je plné milosti

...stredu:

je mrzuté a smutné

...stvrtok:

je veselé a radostné

...piatok:

je dostojné

...sobotu:

tazko pracuje

...nedelu:

nikdy nebude poznat nùdzu

Tak uz len vypàtrat, v ktory den ste sa narodili a budete si vediet vysvetlit dalsie charakteristiky vasej povahy :)) Tak kliknite na link a nàjdete storocny kalendàr, podla ktorého sa vàm podari nàjst den v tyzdni vàsho narodenia http://www.zoubek.cz/homepage/hry/kalendar.html

Tu je este jedna obdoba horeuvedenej riekanky:

Pondelkové dieta je kràsne,

utorkové dieta je plné milosti,

stredové dieta je plné zialu,

stvrtkové dieta daleko zàjde,

piatkové dieta je milujùce a obdarovàvajùce,

sobotné dieta tazko pracuje,

nedelné dieta, narodené v case sabatu je milé, veselé, dobré a culé :)

Tak, ako si nikto z nàs nevyberà svoje meno , nikto si nevyberà ani den prichodu na svet. Mozno pràve preto tà viera, ze je to dané okolnostami, ci osudom, ze to mà vyznam a vplyv na nàs dalsi osud a zivot. Pre matku by malo byt kazdé jedno dieta vynimocné, bez rozdielu, v ktory den sa narodilo. Aj ked ich mà viac, verim, ze kazdé jedno je spojené s nejakou zvlàstnostou pocas prichodu na svet.. :) Tak, ako mne mama povedala vcera do telefonu: 'Ved vies, ty si sa narodila v nedelu (este stàle si to pamatà, pri tom nàs mala styroch) a este si nebola celà vonku a uz si vrieskala,' hovorila mama so smiechom v hlase a potom pokracovala:'aj doktor mi hovoril, ze takéto dieta este nezazil, len povedal sestrickàm, nech mi ju ukàzu a nech ju odnesù prec, aby mohol v klude napisat spràvu o porode, nedokàzal sa sùstredit, co si tak plakala' dokoncila mama a hlasno sa smiala. Potom este dodala:'Doktor hovoril, ze budes spevàcka.' No spevàcka nie som, ale huba mi zato ide stàle :) Mama casto so zartom hovorievala:"Ty si este ani nebola celà na svete a uz si vrieskala," a potom so smiechom vzdy dodala:" no a odvtedy si ani neprestala vrieskat!" Tak sa vzdy smejeme na tom, akà som bola nedockavà dat vsetkym najavo, ze som konecne tu! No a aby to nebolo vsetko také rozpràvkové, tak brat, vtedy stvorrocny, to priklincoval otàzkou, ked ma mama doniesla z porodnice. Najprv si ma poobzeral a kedze som sa narodila v nedelu a nie v pondelok, sa velmi dolezito spytal:"Mami, a to krajsiu nemali?!" Na co sa mama vynasla a odpovedala: "No vies, aké sme mali peniazky, takù sme kùpili!" Brat len chàpavo pokyval hlavou a odisiel :)

Kazdé jedno dieta je vynimocné, jedinecné a neopakovatelné. Kiez by si to vsetci rodicia plne uvedomovali a podla toho sa aj spràvali :)

Staré kontakty...

2007-08-22T17:45:00.000+02:00

Neviem, co je vo vzduchu, ale dùfam, ze to nie je apokalypsa :) Koncom jùna sa mi ozval stary kamaràt, ktorého som nevidela uz dobrych 7 rokov. Nàhodou objavil moje meno na skype :) Padlo mi to tak dobre, kedze som o nom nepocula uz tak dlho. Pred dvomi dnami som otvorila mailovù schrànku, do ktorej tak sporadicky nahliadnem raz do mesiaca, niekedy ani to nie :) Prekvapenie. List od kamaràtky zo zàkladnej skoly, ktorù som nevidela uz devat rokov. :) Potesilo. Dozvedela som sa, ako sa jej dari, co ma nesmierne tesi :) No a dnes, do trojice vsetko dobré, dalsi mail od nemeckej studentky, ktorà pracovala s drahym v UK. Neozvala sa pat rokov. Dnes som od nej nasla siahodlhy list o tom, ako sa vysporiadala so zivotom :)

Som poctenà tolkym zàujmom a aspon viem, ze si na mna obcas kdesi v dialke niekto spomenie. Tiez casto spominam na kamaràtky a kamaràtov a rozmyslam, ako sa im asi dari. Podarilo sa mi nàjst byvalého priatela. Bolo to len zo zvedavosti. Chcela som vediet, ci sa zmenil. Nemyslim fyzicky, skor mentàlne. Nie, nezmenil, stàle je rovnaky rojko, ktory zije vo svojom vzdusnom palàci :) Obcas sa pozdravime cez skype a ja som rada, ze sa to vtedy skoncilo tam, kde sa to skoncilo :)

Cas je rovnako nemilosrdny ku vsetkym. Vsade ubieha rovnako rychlo a vsetkym nàm nadeluje rovnakù mieru a plynulost.

Akoby to bolo vcera, ked som si zbalila moj obrosky kufor a k tomu pribalila zopàr snov do kabelky a odisla do zahranicia. Bolo to na dobu neurcitù, avsak nie na stàlo :) Uz je to 8 a pol roka, co zijem v zahranici.

Màm z toho vsetkého zmatok v hlave :) Srdcom som Slovenka a nikdy nou neprestanem byt :) Cim dlhsie som vsak mimo domova, tym viac sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko. Velmi vela sa zmenilo za ten cas, co nie som doma. Ked idem do UK, tak hovorim, ze tiez idem domov. Je to pochopitelné. Anglicko je spojené s mojou zivotnou làskou, narodenim mojho pokladu a velmi dobrymi spomienkami a este ùzasnejsimi ludmi a priatelmi, ktori mi vela kràt pomohli prekonat tazké chvile :) No a Francùzsko, tak to je kapitola sama o sebe. Jedinà krajina, do ktorej som prisla bez znalosti jazyka, ale za to s plnym kufrom ilùzii a chute zacat od nuly. Integràcia o to tazsia a drastickejsia. Dnes uz som schopnà komunikovat, ako tak, na ùrovni 5 rocného dietata, ani to snàd nie, dcéra rozpràva lepsie ako ja :) Ked treba dohovorim sa, ci obhàjim svoj nàzor. No a ked sa jednà o malù, tak to ani sama neviem, skade tahàm vyrazy na jej obhajobu a popripade ochranu :)

Cim som starsia, tym viac si uvedomujem, kto som. Som Slovenka, ktorà sa stratila vo vire Europy a snazi sa zit svoj zivot podla pravidiel ludskosti. Zi a nechaj zit! Kdekolvek pridem, respektujem zvyky, kultùru, aj ked sù na prvy pohlad nepochopitelné a nedàvajù ziadny zmysel. V mojom dome sù sviatky opradené slovanskymi zvyklostami a tradiciami, v ktorych som vyrastala. Pamatàm si, ze ako dieta som vela kràt prevracala oci, ked babka urobila nieco tradicné a pre nàs, vtedy deti, velmi zastaralé. Dnes si na tieto zvyky s radostou spominam a este radsej si nimi pripominam moje korene, ktoré nie sù uz zapustené v zemi, ale vznàsajù sa niekde vo vzduchopràzdne. Takze Vianoce màme uz tradicne 8 rokov slovenské. Nesmie chybat zemiakovy salàt, kapustnica, ryba, ci mince pod obrusom :) Hoci sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko, tesne pred pristàtim lietadla mi navrie v krku hrca a tlacia sa mi slzy do oci a chce sa mi z plného hrdla zakricat: "Konecne doma!"

A tak aj znovuobjavené, staré kontakty mi pripominajù, ze este stàle niekam patrim, a ze som zanechala v niektorych ludoch stopy, ktoré ani cas neotupil :) Ja si tie svoje vo mne tiez stràzim a nedovolim ani casu, aby ma o ne okradol :)

Rozpràvkové ràno...

2007-08-19T11:40:00.000+02:00

Dnes sa mi podarilo vstat skor ako drahému, tak som vystartovala do kuchyne a spravila pre vsetkych ranajky. Kàvu, kakao a vianocku natretù lekvàrom z vlcich makov. Vravim si, nech màme nedelné ràno ako z rozpràvky :) Lezali sme v posteli a ranajkovali. Malà tradicne zjedla ranajky pri rozpràvkach a po hodinke sa vràtila za nami do izby. Hrali sa hru s drahym. On hovoril vyrazy vo francùzstine a malà prekladala do anglictiny. Konecne zacala chàpat preklad. Predtym jej nedochàdzalo, ze sa dà prekladat z jedného jazyka do druhého :) Potom som nàm precitala rozpràvku ;) Hovorim nàm, lebo aj nàm chvilu trvalo, nez sme pochopili pointu :) No a potom zacala divocina. Malà zacala skàkat, vyskat a jasit sa. Tak drahy, aby ju trochu ukludnil jej velmi vàzne hovori: "Raz mi jedna carodejnica povedala, ze budem mat jednu dcéru a jednu obludu, len neviem, ci ty si tà dcéra, alebo tà obluda!" a usmial sa na malù. Malà sa nanho zahladi a rozmysla, ako to myslel. Potom si podoprela bradu palcom a zamyslela sa. Asi po dvoch minùtach ùplne vàzne zahlàsi: " No daddy, to je lahké. Ja som dcéra a mama je tà obluda!" Vyriesené... Obidvaja sa na tom dobre bavili...

V duchu si vravim ' no dobré ràno aj vàm, vy dve opice! To màm za to, ze som vàm spravila ranajky do postele! No mozete vy cakat na budùce, ze sa ja budem unùvat! :D' Takze, tam je nase rozpràvkové ràno a là Monsters inc. :) No a ja màm dalsie meno do zbierky, uz som aj obluda ;)

Zena alebo muz?

2007-08-16T14:16:00.000+02:00

To je otàzka, ktorù som si polozila viac kràt. Co je lepsie v zivote? Byt muzom, ci zenou? Tazko nàjst odpoved, kedze poznàm aspekt len jedného pohlavia a aj to nie ùplne :) Vela veci este stàle objavujem a snazim sa pochopit nejaké tie "nàdielky" zenskosti :)

Jedna z 'nàdielok' zenskosti je nàs mesacny cyklus. Raz, ked som sa stazovala na nàdielku zenskosti, mi jeden pacient povedal: "Radsej by som mal raz do mesiaca menzes, ako sa kazdy den holit!" Zamyslela som sa a vravim mu: "No stavim sa, ze po prvej skùsenosti by ste menili nazad!" Nestihla som vysvetlit preco, lebo prax sa koncila a museli sme ist.

Tak hned vysvetlim, pre vsetkych, ktori si myslia, ze zenskost mà len pozitivne strànky :) Normàlny cyklus trvà od 28 do 30 dni. Stastnà to zena, ktorà si moze nadstavit kalendàr bodla jej cyklu :) Ten moj cyklus ide podla nejakych starych kukuckovych hodin, ktoré obcas aj zastavia, no a ked zistia, ze prilis zameskali, tak sa rozbehnù cvalom, aby dobehli zameskané. Takze kadeco od 28 dni az po 45 dni. Nic pravidelné, jeden mesiac tak, potom onak a treti, tiez ako sa mu zachce :) To by mi neprekàzalo, aspon si uzijem viac "slobody" a usetrim na hygienickych potrebàch :D Keby vsak moj problém bol len v casovani, bola by som to ja stastnà zena :) Zàlezi od toho aky dlhy je moj cyklus, zhruba tak tyzden pred, ma zacnù boliet moje zenské "ozdoby" (ak sa to tak dà nazvat v mojom pripade). Bolest to riadna. Ked ich oràmikujem potrebnou bieliznou, aby som obmedzila silu gravitàcie Zeme, tak màm vzdy pocit, ze idù vybuchnùt! A takto to ide tyzden, ak je cyklus mimoriadne dlhy, tak aj dva! Potesi :( Vzàpati ma chytajù chute, ze ani tehotnà zena by sa za ne nemusela hanbit :) Najlepsie mi chuti ràno o druhej a co sa tyka jedla, najlepsie vsetko naraz- sladké, slané, kyslé, horké v jednom. Uz sa mi podarilo skonbinovat lekvàr s tatàrskou. :( Ani by ste neverili, ako mi to chutilo! Minule som posielala drahého ràno o druhej do pivnice, aby isiel vytiahnut maso z mraziaka! Odmietol :) Ked sa uz blizime blizsie, tak spànok v noci je naozaj prerusovany a nepohodlny. Potim sa ako somàr v kufri. Pot mi stoji na chrbte a stekà cicerkom po krku. Menim pyzamo dva kràt za noc! A to moze byt aj -5 stupnov v izbe, nezmenim to. Potit sa budem aj tak! Takze ràno vstàvam ako vykùpanà. Takto to je celych 5 dni tesne pred mojou "nàvstevou". Poviete si, konecne dorazila nàvsteva, relax! Ha, no nie tak zhurta. Najprv si pride v najmenej vhodny cas! Ked màm suknu a tangà a som niekde v meste a toalety sù vzdialené tak tri svetelné roky, este ze to nie je pravidlom! Takze, prvy den krce v bruchu, bolest chrbta a nauzea. Màm vyhràno :) Aby sa mi nemàlilo, tak si prvé dva dni odhnackujem a obcas obzriem aj toaletnù misu z blizka :( O nàladàch vàm snàd ani nemusim hovorit. Na treti den, tak ako prislo, tak odislo. Spim ako nemluvna, hladina hormonov na normàle a akoby sibnutim carovného prùtika, nic ma neboli :) Ak màm stastie, tak to bude trvat 4 tyzdne, ak nie, smola, o tri tyzdne nanovo!

Ked som zostala tehotnà, tak som sa tesila, ze sa to upravi. Kazdy mi tvrdil, ze je to vacsinou tak. Sestra màvala problémy, pravidelne sme volàvali pohotovost, kedze tabletky nezaberali. Nie som az taky extrémny pripad. Po porode sa problémy vyparili. Mne bolo chvilu lahsie, najlahsie mi bolo prvych sedem mesiacov, ked som kojila, nàvsteva sa totiz nedostavila vobec :) No a teraz sa to postupne graduje. Cim dalej, tym horsie :( Fyziologické vysetrenia nepotvrdili ziadnu poruchu, hormonàlne to vraj tiez nie je. Hormonàlna antikoncepcia to vsetko este vygradovala a to som skùsala viac druhov! Uz mi len zostàva dùfat, ze sa hàdam podari vybavit este raz toho bociana a potom sa to upravi. Nemyslite si, ze budem rodit ako jablon, dokedy sa to neupravi! Toto vsetko ma priviedlo k ùvahe, aké divoké to asi bude pocas menopuazy. :(

Tak co, pàni, este by niektori z vàs menili denné holenie za menzes? Predsa ste len na tom lepsie. Ak sa vàm nechce holit, nechàte si naràst bradu ;) Ale co ja, ak nechcem nàvstevu? Mne nestaci len zavriet dvere! ;)

Nàkupy...

2007-08-13T16:24:00.000+02:00

Chodit s nasou hviezdou po obchodoch, nosi so sebou urcité riziko. ;)

Zacalo to velmi dàvno. Hviezdicka si este stastlivo visela na ockovych pleciach v klokanke, ked zacala ùradovat jej nicivà sila. Novopeceny, zabehnuty ocinko, si hrdo vykracuje po obchode s dcérkou v klokanke, hviezdicka si s radostou hompàla nozickami, ja za nimi tlacim kosik, ked tu zrazu drahy urobi prudky predklon, ruky v rychlosti zasùva do vreciek a ratuje si svoju muzskù hrdost. Keby sa nehanbil, tak sa asi hodi do kolien a zvija sa od bolesti ako brusnà tanecnica a huci ako raneny lev. Rozdychal to, malà sa chechtala nad ockovym tanecnym vykonom a hrdy otecko odvtedy drzal nozky malej v dlaniach. Bolo po radosti. Malà si nasla inù zàbavku. Ked boli v obchode deti a pràve mali zàchvaty zùrivosti a vrieskali z plného hrdla ako paviani, nasa hviezda si zapchàvala usi a pytala sa, ci ich nemozem utisit! Mali ste vidiet tie pohlady okoloidùcich a rodicov danych deti. Pratali sme sa kade lahsie. Vysvetlovanie nepomàhalo. Odbila ma vetou: "Ale mna z toho revu bolia usi!"

Najnovsie màme pocas prechodou cez ulicky obchodu komentàre typu: "Tatoooo, prdla som si!" a vzapati nasleduje velky rehot. "Fùùùj, tu to smrdi, tu nic nekupujem!" To sa este dà. Rychle prchàme. Potom, ked stojime v rade a ùnikovà cesta zabarikàdovanà kosikmi, malà na plné hrdlo zahlàsi: "Héj, kto si tu prdol, je tu smrad ako na zàchode!" Potom si velmi transparentne zapchà nos, aby to bolo vsetkym jasné, aj tym v zadu, co nepoculi! S muzom sme cerveni ako feferonky a musime to vydrzat, kedze je nàkup vylozeny na pàse.

Vysvetlujeme, prosime, ziadame. Nie, jednoducho, co na srdci, to na jazyku. Fakt je, ze pri psacom zràdle je smrad a mnoho nasich spoluobcanov tiez poznà sprchy len z katalogov. Nazivo este v sprche neboli. Tak pred kazdym vstupom do obchodu vysvetlujeme, ze nebudeme na hlas vrieskat ak niekto smrdi, ale sa tisko vytratime do vedlajsej ulicky :) "Dobre mami", odsùhlasi nàs komentàtor voni. Tak najnovsie chodi so zapchatym nosom, alebo si dlanou robi vejàr na znak protestu, ze je tu smrad a ked nikto nie je naokolo, tak si este nahlas ulavi: "Fùùùj, tu to ale smrdi! Mami, tu nic nekupuj, ja to jest nebudem!" a demonstrativne si odtlaci svoj maly vozicek nabok :)

B & B

2007-08-11T16:01:00.000+02:00

alebo Bed and Breakfast :) Urcite kazdy poznàte B&B. Je to ubytovanie, ktoré mà v cene zahrnuté aj ranajky :) No a my màme jeden takyto "hotel". Ze som este o nom nepisala? No, totiz prisla som na to dnes ràno. Nasi hostia sù trosku odlisni. Vstali sme ako obycajne o deviatej, teda pre mna neobycajne, ja vacsinou vstàvam ovela neskor. Dnes ràno sme isli na nàkupy. Vcera som uvidela kos na pràdlo a kedze este ziadny nemàm, rozhodla som sa, ze si jeden kùpim :) Nie som impulzivny kupca, tak som si to nechala prejst hlavou a dnes som pre istotu kùpila tri! Takze stojim pri dveràch a cakàm na moje privesky nez sa vychystajù, ked tu zrazu, popri stene, pomalicky cupità mysicka. Bola som takà prekvapenà, ze som zo seba nestihla vydat ani hlàska. Len som s ùzasom pozerala ako zaliezla pod vchodové dvere a zmizla. Otvorim dvere a myska si cupità dolu schodikmi do zàhradky. Hovorim, tak to teda nie! Ja tu nebudem vykrmovat celù mysiu rodinku! Pytam sa drahého:'Videl si ju?' On na to: 'Koho?!' Nevsimol si ju. Dnes ràno o druhej sme sedeli pri stole a kecali, ked sa mi zamarilo, ze som videla prejst cez kuchynu mys. Potom bolo kopec sramotu v sufliku pod stolom. Muz ho cely vysypal, ale nenasiel nic. Tak si vravim, ze bud som paranoidnà, alebo som sfetovanà z tej farby :) No a dnes ràno som nasu malù klientku videla na vlastné oci. Vobec sme jej neprekàzali. Presla popri stene stylom: 'Nedajte sa rusit, ja sa ukàzem neskor! A s klùcami si tiez nerobte starosti, ja sa dnu dostanem!' Takze, musim vymysliet ako zablokovat tù ich cesticku :) Nebudù to hocijaké mysi, ale urcite nejaké z kràlovského rodu. Ved takà obycajnà mys polnà by si takùto drzost nedovolila.

Uz viem, ako Beatrix Potter prisla na nàpady pisat také ùzasné rozpràvky o zvieratkàch. Jednoducho ich ùplne nàhodou vymàkla pri ich rituàloch. Po dnesku si zivo dokàzem predstavit tie divé mysie pàrty v nasej kuchyni. Mozno napisem aj ja nejaké rozpràvky o Mysacom B&B :)

Takze tam je moje strasenie. Mne sa chodia do kuchyne mysi pàst! No a nakoniec to bude pravda aj s tou mysou, ktorà mà naistalovany pipajùci kardiostimulàtor :D

Malujeme...

2007-08-09T23:23:00.000+02:00

Tak sme rozbehli malovku. Teda len takù zàcvicnù. Ale pekne po poriadku. V pondelok poobede som bola u znàmej, tej co som jej "vyriesila" tù dilemu s oknom :) Sedime v kuchyni a kecàme. Zapodievame sa tapetami, ktoré majù uz najlepsie roky za sebou. Boli velmi, nooo, ako to povedat a pritom sa nevyjadrit hrubo, unavené. Na miestach sa "cerili", boli dost tmavé-depresivne a velmi poznacené kuchynskymi vyparmi a dymom z piecky. Slovo dalo slovo a vravim, ze preco teda kuchynu nevymalujù. Ved to nie je ziadna veda, kedze som si musela cely byt v UK najprv dekorovat a az potom sa donho nastahovat. Dekoràcia nebola nutnà preto, ze by sa mi dany dizajn nepàcil, ale najma z hygienickych dovodov. Neràtam spàlnu, ktorà bola celucickà celà cerstvo natretà hràskovozelenou farbou. Tù som musela zmenit koli tomu, ze po 5 minùtach v nej som sa citila ako kravicka Milka :) Tak sme sa teda dohodli, ze pre mna pridu v utorok doobeda okolo desiatej a pojdeme do obchodu kùpit bielu farbu. Prvà ùloha bola vybielit plafon, kedze bol akejsi hnedej farby! Utorok o jedenàstej konecne prisla znàma aj s dcérou. Vypili sme kàvu a isli do mesta kùpit farbu. Prisli sme do obchodu a hned medzi dverami nàm fesny chlapik vravi, ze o pat minùt zatvàrajù! Ano, vo Francùzsku este stàle majù prezitok-poludnajsie prestàvky. Medzi dvanàstou a druhou je predajna zatvorenà! Fàjn, este ze hladàme len bielu farbu a nie nejaky odtien ruzovej, inak by nàs museli zamknùt v obchode, aby sme si mohli do druhej vybrat. Tak sa co najrychlejsie presunùt do oddelenia farieb! Ha, biela, ako lahko to znie! Tak som hned podchytila chlapika a vravim, hladàm dobrù farbu na plafon, aby prekryla aj nedostatky! Nooo, zamyslel sa a pozeral do blba. Potom nàm ukàzal na regàl z asi 15 druhmi bielej farby s komentàrom, ze vsetky sù dobré! Fàjn, to je milé, tak sme rychlo vybrali 10 litrové vedro bielej farby, nejaky ten valcek na nanàsanie a hajde k pokladni. Zaplatili a vytesené vybehli von, s pocitom, ze aké sme len sikulky. Tak rychlo nakùpit sa nàm uz dàvno nepodarilo. Zasli sme do dalsieho obchodu, ktory na prezitok poludnajsej prestàvky uz dàvno zabudol a kùpili sme dalsie farby. Nastastie mali len jeden odtien zltej-tzv. zltà broskyna a modrej, ktorù sme hodlali pouzit v predsieni. Dorazili sme domov a pekne si to rozvrhli. Najprv plafon, potom strhnùt tapety zo stien a malovat. Z tapiet nàm zosla dolu len vrchnà vrstva:) Myslim si, super, aspon nàm zostanù pozakryvané nedostatky. Avsak tapety, ked sa trosku namocili, celé zliezli dolu! Takze spongia a màcat tapety a potom ich zoskrabkàvat dolu. Nastastie isli dolu lahko. Stena pripravenà, nàbytok poodsùvany, policky pozvesované, rebrik pripraveny v pozore a moze sa zacat. Zacala som plafon. Kuaa, tak to bola drina. Robila som to malym valcekom, kedze velky bol pre mna tazky a velmi z neho prskala farba. Obcas ma vystriedala jej dcéra. Znàma ma problémy s chrbticou a navyse trpi zàvratami. Takze ona nemalovala vobec. Po dvoch hodinàch 8 m2 plafonu sa tesilo prvému nerovnomernému nàteru. Ja som vyzerala ako lienka milion bodkovà. Urcite som mala na sebe viac farby, ako ten nestastny plafon :) Potom sme namalovali jednu zvyslù stenu vedla okna tiez na bielo. Predpokladala som, ze farba je vodou zmyvatelnà. Certa starého, treba na nu riedidlo. To sme si ani v tej rychlosti v obchode nevsimli. Tak znàma rychlo odbehla do obchodu kùpit aspon jednu flasku, nech màme cim ocistit valcek a stetec, inak budù zajtra nepouzitelné. Nastastie mali :) V stredu na obed ma vyzdvihli a zacinalo sa znova. Najprv treba plafonu dopriat viac farby. Tak som si to zasa nacvicila. Trvalo mi to kratsie. Potom som zltou natrela plochy okolo vypinacov a kachliciek a jej dcéra urobila zvysok steny velkym valcekom. Vodou rieditelnà farba sa nanàsala takmer sama :) Ja som zatial natierala tou bielou pandravou chodbu pri WC a kùpelni, kedze tie steny v zivote nevideli farbu z blizka :) Este ze plafony sù oblepené polystyrénom :) Brblala som sa s tym vyse dvoch hodin. Obcas ma vystriedala jej dcéra a tak dokola. Stastlivo bola vecer chodba dokoncenà s trochou modrej na ozivenie a celà jedna stena zltà v kuchyni. Uspech. Zajtra dàme pauzu a dokoncime to v piatok. Dnes sa poobede zastavili a vsetky tri sme vyzerali ako by sme pràve vysli z ringu. Ledva sme za sebou tahali hnàty a ruky tie len tak pozvolna hompàlali vedla tela, skràtka ako opice. Tak sme sa teda isli pozriet, ako pokracujù pràce u nàs v bare, reku trochu motivacie omrknùt "profikov". Uz màme dlazbu v jednej izbe, tak sme sa boli pokochat :) Dorazili sme ku znàmej asi o stvrtej. No co, budeme sediet ako cibule?! Ziadne také. Odsunuli sme kredenc, teda najprv sme ho vypràzdnili, lebo plnym sme nim ani nepohli, hrdinky :) A zacali strhat tapety. Nastastie isli odlepovat lahko. Trochu vody a vzdàvali sa pomerne lahko :) Stena asi tak po hodinke pripravenà a moze sa malovat. Tak ja stetcom hrany a kùty a jej dcéra valcekom. Dva kràt :) Preniest kredenc naspat, poumyvat, poukladat naspat riady a kochat sa, zakial sa nàm robili plnené paradajky v rùre. Tak sme si pochvalovali. Strop je este stàle flakaty, ale je to lepsie ako to bolo, steny sù naozaj pekné. Kuchyna je ovela svetlejsia a cistejsia :) Vecerali sme o pol jedenàstej. Zajtra uz len dorobit ten zvysok kuchyne. Ani vàm snàd nemusim hovorit, ako ma boli chrbàt a ruka. Na ruke màm pluzgiere od valceka :) Cely clovek ma boli :) Na to mi drahy dnes zahlàsil:"Milàcik, len sa zacvic, lebo budeme si malovat sami!" Prehltla som, kuaaa, co si to predstavuje, ze je to ako so sportom? Cim castejsie sportujes, tym màs lespiu kondicku! S malovkou to tak nie je! To sa musi len v urcitych, nevelkych dàvkach a s velkym casovym odstupom! Cim castejsie sa takémuto druhu cinnosti vystavujete, tym horsie sa s tym vase telo zmieruje! Do certa, este ked si k tomu predstavim 2x100m2 obytnej plochy, radsej ani nepocitam kolko priecok, plafonov a najhorsie bude malovat plafon medzi rahnami! Uz sa neviem dockat!!! A to som sa zapovedala, ze farbu, stetce a valceky nechcem uz ani vidiet, ked sme pred dvomi rokmi konecne domalovali tù fasàdu! Ale, zasa sa raz naplnilo ludové porekadlo:'Nikdy nehovor nikdy!' ci este jedno vystiznejsie: 'Zariekaného chleba sa najviac najes!' A tak tlacim do hlavy chlieb a zariekam sa, ze sa uz nikdy chleba ani nedotknem! :)

Ked vàm sen takmer znici den!

2007-08-05T20:49:00.000+02:00

'Kràcame po strkovom vale, ktory z oboh stràn obmyva kalnà voda. Uz len z pohladu do nej màm zly pocit. Malà bezi kùsok pred nami, ked sa zrazu z celej sily rozbehne, nekricim na nu, kedze viem, ze by nieco také hlùpe ako je skocit, neurobila. Mylim sa. Na konci valu sa hodi do vody! Muz sa rozbehol za nou a bezhlavo skàce do vody. Prvé co mi prejde hlavou je: "Jezisi, sak on nevi plàvat, blb! Aby som ich tahala z vody von oboh!' (to bolo moje trnavské nàrecie, aby to bolo autentické, v skratovych situàciàch reagujem tak, ako mi zobàk naràstol) Dobieham ku okraju a zùfalo ich hladàm na hladine. Vo vode je obrovsky mrtvy strom s korenmi. Konecne sa vynàra muz, malù vsak nemà, nikde ju nevidim. Vyzùvam si topànky a dàvam dolu bundu a skàcem do ladovej vody. Ponàram sa a zamotàvam sa v korenoch. Po malej ani slychu ani chyru. Zùfalo sa ponàram este raz, kricim na muza, nech ju hladà aj on! Na dne je vela blata a zelin. Voda je ovela hlbsia ako sa zdalo z valu. Uvedomujem si, ze cas ubieha a musime ju okamzite nàjst, inak....' Zobùdzam sa! Do pekla so snami! Preco sa mne nemozu snivat normàlne veci?! Len mne sa mozu snivat takéto hovadiny .

To bol tùto noc uz treti sen. Tie dva predtym sa este ako tak dali, ale tiez v nich bolo dost vody, ryb a psov. A jedla som hrozno, ktorého bobule boli velké ako slivky :)

Vstala som, celà stastnà, ze to bol len sen. Urobila som si kàvu a naranajkovala som sa. Zazvonil telefon a muz zodvihol. Vraj ci nezavezie deti znàmej na kùpalisko. O druhej som malù dala do plaviek a natrela faktorom 60, neriskujem, aj ked mà malà olivovù pokozku, s tym, ze ked sa vràtia, zavolàm susede a pojdeme ku nej na bazén. Dobre. Ja som sa zatial opalovala na dvore. Konecne màme letné pocasie. Ale len do zajtra:) Asi po hodine a pol sa vràtil muz a malej nikde! Povedal mi, ze ju nechal s detmi na kùpalisku. No s detmi, dievcina mà 18 rokov. Do mna sto certov. Hned sa mi vyjavil sen z ràna. Zachvàtila ma panika a nahucala som na drahého, chudàk ani nevedel za co. Trochu kludnejsie som mu vysvetlila, co sa mi snivalo a vravim mu, nech ide malù zobrat! Najprv sme sa pohàdali, samozrejme. Nakoniec som sa hodila do plaviek a kricim nanho, nech mi vysvetli, kde je to kùpalisko. Bol statne vytoceny, tak mi povedal, nech ho nasledujem autom, on ma tam zavedie. Cas sa tahal a nevedela som sa koncentrovat na jazdu. Po nekonecnych desiatych minùtach jazdy som dorazila, este zaplatit vstupné a zaparkovat. Bezim ku bazénu a nàhodou som zastavila pri uteràkoch deti, s ktorymi bola moja hviezda. Malà nebola na deke. Hladim smerom ku bazénu. Ostrim, ostrim, nic nevidim. Skladàm si slnecné okuliare a konecne ju zbadàm. Hviezda celà stastnà, vrhà sa do vody, ktorà jej siaha po kolenà. V bazéne je sama, bez dozoru. Uf, stihla som to. Nic sa nestalo, teda okrem tej hàdky s drahym, ktorà bola zbytocnà. Tak som celé poobedie sedela v chlàdku a sledovala hviezdu. Jej radost bola obrovskà. Pery od zimy fialové, ale dostat ju z vody von bolo, ako vyhnat blchu z kozucha :) Nakoniec o pol siedmej sme to zabalili a islo sa domov. Hviezda zabalenà v mojej koseli, kedze v tej rychlosti som nestihala zbalit veci, ci jedlo. Len uteràky, vestu na plàvanie a vodu na pitie. Stastlivo sa nalodit do auta a ficat domov. Rychlo som pripravila veceru. Malà si nalozila tri kràt :) No, je desat hodin a este stàle nespi. Momentàlne odtrhla pol bagety a zuje chleba, lebo ju vraj hlad kvàri. Ale idem zasiahnut, lebo uz vyjednàva, ze bude spat s tatinkom :)

Dnes som tak vynervovanà a unavenà, ze dùfam, ze mi uz nezostane ziadna energia na trhlé sny! Navyse ma pàlia plecia, kedze som sa neopalovala uz viac ako tri roky a krém na opalovanie som v tej rychlosti zabudla pribalit :) Ano, som jeden z tych stastlivcov, ktori sa priskvaria i v chlàdku!

PS: Hladàm zaklinadlo na dobré sny :)

Ked sa praktickost vyplàca...

2007-08-02T23:48:00.000+02:00

Dnes poobede som sa zastavila v bare. Vcera som stratila nàusnicu, tak som sa bola spytat robotnikov, ci nàhodou nenasli nàusnicu. Ani nàhodou, najradsej by som sa vyfackala za to, ze som ju stratila. Priniesla som si ich z dovolenky a boli naozaj kràsne, uz je len jedna! Tak sa snazim stràvit moju bolestivù stratu :(

Na spiatocnej ceste som sa zastavila u znàmej, ktorej boli "majstri" merat to "unavené" okno :) Uz mala rozpocet hotovy. Vraj 1200 eùr, jedno okno, ale ked si budù moct dat reklamnù tabulu na jej plot pocas vymeny okna, tak jej dajù zlavu 150 eùr! Ha, a to chcù to jedno okno menit tyzden, ci co?! Najprv sme spekulovali. Vravim, v obchodoch sa dà obcas nàjst okno robené na mieru, ktoré zàkaznik odmietne, lebo rozmery presne nesedia a mozno nàjde jedno, ktoré sa bude hodit. Takéto odmietnuté zàkazky sa predàvajù za babku, kedze nàjst niekoho, komu presne sadne takéto okno, je velmi tazké. Nedà mi to pokoj a poziadala som ju, nech mi ukàze to okno. Zaviedla ma k oknu. Nic moc, dve okienka, ktoré boli v strede oddelené listou. Tak som si vypytala meter a rozmerala som si to. Poznacila som si ùdaje a vypytala si katalog nemenovaného obchodu so stavebnym materiàlom. Pytam sa jej:'nepotrebujete tam mat na mieru robené dve oknà, ak nàjdem jedno standartné, ktoré bude sediet?!' Potvrdila mi, ze jej to je jedno, ak tam bude jedno okno a nie dve. Na mieru robené oknà sù velmi drahé, pretoze sa nevyràbajù v pàsovej vyrobe, teda aj nàklady sù ovela vyssie. Ak nie aj presne, tak sa dokùpi drevo a vyplni sa medzera medzi mùrom a ràmom! Tak mi to vysvetloval "séf", ktory nàm renovuje bar. Vzdy som bola dobrà v pocùvani a nàslednom pouziti danych informàcii. Asi som bola v minulom zivote opica. Opicenie mi ide velmi dobre :))) Dobre, odobrila mi moj myslienkovy pochod. Nalistovala som si strànku v katalogu s oknami a hladàm. Takze okno aj s ràmom mà rozmer 100x156 cm. Hladàm prislusné okno. Màm 95x140cm bez ràmu, s ràmom 98x145cm. Takze potrebujem vyplnit 11cm fugu. Nad tabulkou si vsimnem vyznacené akési drevené hranoly. Potom citam, zvacsovace! Heuréka! Zvacsovacie listy 57 mm! Super, takze ak dàm z kazdej strany jednu listu, màm to 114 mm. Diskutujeme a nahlas premyslame. Takze màme 4 mm navyse. Vravim, ziadny problém, z kazdej listy zbrùsit, ci ohoblovat 2mm a màme to perfekt! No a tie dva centrimetre, s tym sa tiez bude dat nieco spravit, to tiez nie je problém. Takze cena okna- drevené, dvojsklenné okno, rozmer 95x140 cm- 116.00 Eùr, cena listy-12.00 Eùr, potrebujeme dve, takze 24.00 Eùr. Celkovà cena za materiàl 140.00 Eùr, plus nejakych 6.00 Eùr za izolacnù penu. Ak sa spytam znàmeho, tak hàdam sa vmesti do 200.00 Eùr aj s fixàciou okna, vràtane materiàlu. Usetrili sme cca 800.00 Eùr. Obidve sme sa usmievali a zapili to kàvou. Uz len dotiahnut toho znàmeho, ktory to premeria, omrkne a snàd potvrdi, ze je to mozné takto spravit! Som to ja ale sikula! Kam sa hrabù taki umelci zo seriàlu "A je to"!

PS:Pockajte, ako mi moju bublinu (som to ja ale sikula) zajtra znàmy praskne, ked zahlàsi, ze to nie je také jednoduché, ako si to ja predstavujem. Mi hned povie:"Dievca, si to predstavujes jako Hurvinek vàlku!" Urcite majù francùzi ekvivalent aj na toto prirovnanie! :) No ale, ked som sa pochvàlila drahému s mojim geniàlnym riesenim, tak mi to potvrdil. Vraj to je mozné! No, ale na drahého sa radsej nespolieham, kedze nevedel pustit pràcku :) Zajtra sa spyta znàmeho a uvidime, ale dnes sa tesim z toho, akà som ja len neuveritelne praktickà a sikovnà :)

Zabudnite na krém proti vràskam...

2007-07-30T22:23:00.000+02:00

Dnes som sa rozhodla, ze po prespatom ràne a poobednajsom filme- konecne som si pozrela piràtov :), ze sa nahodim a vyrazim von, samozrejme, ze moj privesok, cize hviezda, bola so mnou :) Zakotvili sme u znàmej o dve ulice dalej :) Malà sa zahrala s jej starsou dcérou, kedze mladsia je na pràzdninàch, prehàna babku kdesi na juhu Francùzska po plàzi :) Celkom kludné poobedie, ked okolo siestej dorazili dvaja mladici. Vraj prisli pozriet tie jej oknà :) Vysvetlila mi, ze jedno okno je uz tak "unavené", ze jednoducho vyplulo dusu (no nie celkom dusu, len jednu okennù tabulu). Tak sa dorùtili a zacali merat a opisovat co a ako oni robia a vraj zàruka 15 rokov :) Ja som zatial vonku v minisukni plela predzahràdku, predsa tam nebudem sediet ako vareny zemiak :) Ked som uz vsetko doplela, vosla som dnu, ze sa rozlucim. Ujal sa ma jeden z dvojice a hned zacal typovat odkial je moj prizvuk. Skoro trafil :) Tak sme recnili, zakial ten druhy sa velmi dolezito tvàril a znacil si vsetky potrebné ùdaje, aby mohli vypocitat presnù cenu okien aj s osadenim. Takto sme kecali vsetci 5ti az do osmej, kedy sa ich pràca skoncila, tak sme si sadli na terasu a pokracovali v menej profesnej konverzàcii. Len tak o zivote. Porovnàvali ako je to vo Francùzsku a ako je to v Anglicku. Oni prihodili co to o Maroku, Spanielsku a Taliansku. Samozrejme, ze sme kecali o nakupovani. Kde, co a hlavne, za co :) Este zàverecné kontrolné otàzky, ktoré sa tykali veku. Tak chlapci sa priznali, ze majù nieco cez 20! Uff, to som ja ale starena, som si pomyslela, ked jeden z nich mi vélmi milo polychotil, vraj màm najviac 25 rokov! Jàààj, som pookriala na dusi i na tele :) Najprv hned na ùvod ma povazovali za dcéru asi 40 rocnej pani, comu som sa uchechtla, asi takto :)) Potesi. A teraz toto! Moje vràsky sa vyzehlili ako sibnutim carovného prùtika! Tak som im prezradila, ze som starsia. Ved mi o nic nejde. Màm tu zo sebou dcéru a vedia, ze màm drahého, nepotrebujem sa tvàrit, ze màm 25! :) Uistili ma, vraj màm tvàr, ktorà vyzerà velmi mlado, ziadne vràsky. Tak to uz som sa, stastim celà bez seba, uchechtàvala tako :))))) Kam sa hrabe taky krém proti vràskam! Takéto komplimenty tak dva kràt to tyzdna a o mesiac vyzeràm ako novorodenec :) Este pre istotu idem pozriet do zrkadla a skontrolovat, ci sa tie vràsky naozaj vyhladili, alebo to bol len ocny klam :)

A propo, som jesitnà a kompliment mi padol dobre a tàààààkto vysoko mi dvihol moje sebavedomie :) Nie ze by mi drahy nedal kompliment, ale to je akési iné. Potesi, len ho beriem akosi s rezervou. Predsa si nepriznà, ze mà vedla seba starù, vràskavù korculu, keby to aj hned bola pravda :) A keby sa odvàzil, bolo by to prvy a posledny kràt :)

Rekonstrukcia...

2007-07-28T23:53:00.000+02:00

Tak konecne nàs dom zacina dostàvat tvary obytne funkcnej jednotky. Izby sù uz oddelené, elektrické kàble ponatahované, urobené dlàzky, oknà osadené a dnes viedli "potrubie" na kùrenie. Vsetko fici ako by malo, az na malé detaily :) To, ze s pràcou meskajù sa dà pochopit, kedze robotnici sa neukàzu cely tyzden a potom dohànajù v piatok a sobotu :) Tak dnes sa u nàs motalo asi 6 chlapov. Boli sme totiz zistovat rozmery, lebo uz tri dni vyberàme dlazby a kachlicky do kùpelne! Nastastie màme v meste len 5 obchodov s dlazbami a kachlickami :) Vo vsetkych piatych uz poznàme zamestnancov, kedze som typ cloveka, co sa nevie rozhodnùt. Nakoniec sme dnes uz vybrali. Muz bol zo mna nestastny! Pàci sa mi farba, nepàci sa mi tvar, tvar je dobry, nesedi mi dizajn a farba a tak dokola. Nemàte tento typ v tejto farbe? bola moja najcastejsia otàzka. Tak dnes sme sa vracali do obchodu potvrdit mnozstvo dlazby a obkladu, pre ktory sme sa vcera po hodine a pol v obchode rozhodli, teda ja som sa rozhodla :) Muz sa uz poucil, neodporuje :) Je to ako so satami: "Drahy, ktoré sù krajsie?" Odpoved vzdy tà istà: "Ktoré sa pàcia viac tebe, milàcik?" A takto to bolo aj s dlazbou :) Takze dlazba je objednanà, kedze séf nàm piloval usi, ze ju treba objednat, lebo potom treba cakat na dovoz a robota bude stàt kvoli dlazbe! Ha, ved nie som vcerajsia, vybrali sme to, co mozu dodat okamzite! :) No ale tak mu bolo pilno, ze ide pre nu az vo stvrtok, hlavne, ze nàm sr.l na paty cely tyzden! :))) No co uz, vo Francùzsku je to tak :)

Na budùci tyzden treba vybrat kùpelnu a kuchynu :) To uz bude iné kafe. Tu je vyber zlozitejsi, kedze obchodov je ovela viac, takze aby sme v pondelok zacali a snàd to stihneme do konca tyzdna obehat a mozno i cosi vybrat :)

Taky obycajny den...

2007-07-26T16:33:00.000+02:00

Len na prvy pohlad, zdanie casto kràt klame. Dnes poobede bol drahy objednany na MR. List, v ktorom mu vysvetlujù kde a v ktorù hodinu sa dostavit, mu prisiel pred dvomi tyzdnami. Bol v nom recept na kontrastnù làtku, ktorù treba vybrat z lekàrne a doniest so sebou :) Bez problémov. Dnes ràno som odskocila do lekàrne, kde mi lekàrnicka najprv povedala, ze to nemajù a nàsledne ma vysmiala, ze tam màm poznacené, ze to treba objednat 48 hodin pred vyzdvihnutim! Fàjn, este ze drahy vie po francùzsky! Hlavne, ze sa uchechtàval na liste, ze mu donho napisali, ze si mà bizutériu nechat doma a nemà prist naliceny! :) Az potom si vsimol, ze v liste je to adresované pre slecnu, hoci na obàlke bolo uvedené pàn :) To si vsimol, ale ze na recepte bolo hrubym vytlacené, ze do lekàrne treba zàjst 48 hodin pred dnom D, to mu uslo :) Asi to nebolo dost smiesne a preto tomu nevenoval pozornost :) Takze ràno nahodenà som vybehla do lekàrne. V prvej ma vysmiali, v druhej sa ma ujal mlady lekàrnik a vysvetlila som mu, ze som si vedomà toho, ze som tu mala stepovat pred dvomi dnami, tak mi ochotne zavolal do skladu a vraj je vsetko vybavené, len si tam musim preto odskocit :) Ochotni ludia este nevymreli. Vraj nie som jedinà, je viacej takych idiotov, co necitajù pokyny, ako ja :) No nepovedal to tak priamo, ale urcite si to myslel :) Takze rychlo naspat, vysvetlit drahému co sa odohralo v lekàrni. Toho mladého lekàrnika som vynechala. Nebolo to podstatné, aj ked bol fesny :)) Dokvitol o pol jednej, rychlo do mesta a vybrat pripravok. Mali sme tam byt o 12.45, lenze to sme este len v sklade vyberali tù injekciu, teda ja som pre nu trielila a takmer si vyklbila vsetky klby v dolnych koncatinàch, kvoli mojim steklom :) Na polykliniku sme prisli nieco pred jednou. Na vràtnici drahy podà list recepcnej a tà na to pozerà, akoby nevedela citat. Cita ho uz treti kràt, ked konecne po 5 minùtach nàm zahlàsi, ze to musime ist do nemocnice! Fàjn. 13.00 a to sme tam mali byt uz o 12.45. Naspat do auta a hurà do nemocnice. Nastastie to nie je daleko, len treba prejst asi 7 semaformi! Dorazili sme 13.10 a samozrejme, nàjst to spràvne oddelenie. Drahy zbadal indikacné tabule. Hurà, rùtime sa, teda drahy s malou. Ja sa v stekloch a v sukni za nim trmàcam ako postihnutà baletka, co krok, to nadàvka, ale drzim ako partizàn a ficim, ved uz meskàme! Drahy sa v zàpale stresu vyrùti na schody a dorazi ku zamknutym dveràm, ktoré pravdepodobne vedù na oddelenie a nie do ambulancie. A to este pozerà, ci netreba vyjst na druhé alebo tretie poschodie! Tak zasiahnem a vravim, ze vchod bude urcite na prizemi! Tak svihom dolu, ja sa uz zariekam, ze topànky vyzujem, ale pohlad drahého ma odradi a tak trpim dalej. Dohrnieme sa ku vchodu. Treba zazvonit a dvere sa otvoria. Do tohoto vsetkého si este predstavte otàzky nasej hviezdy: Tatooo, preco musime ist hore? A preco ideme teraz dole? A co ti budù robit? Budù aj na mna pozerat? A tak stàle dokola. Neviem ci bola horsia tà bolest v nohàch, alebo tie otàzky. Stràsne nerada totiz meskàm a ked stresujem, tak sa nedokàzem koncentrovat na nic iné, len ako sa co najskor dostavit na pozadované miesto. Na recepcii drahy vysvetlil nàs omyl, na co som dodala, ze sme nemali po ruke tehlu na rozbitie skla na dveràch na tom prvom poschodi, tak sme zisli dolu a hladali vchod :) Teta sa na mna podozrivo pozrela, ale nakoniec sa usmiala. Vyzvala nàs, aby sme si sadli do cakàrne. Konecne, moje nozky, noziskà, hanbàle, hnàty jedny nepodarené mohli pookriat. Asi po desiatych minùtach drahy vosiel dnu a ja s malou sme cakali v cakàrni s ostatnymi pacientami. Ziadne knizky pre deti, tak malà listovala v casopisoch. Kazdy, asi 50 stranovy casopis, vydrzala listovat pol minùty. Po desiatych minùtach boli vsetky prezreté a zacala sa zàbava :) Najprv vyskùsala vsetky stolicky a keby som ju pohladom nezmrazila, tak poziada aj sediacich nech sa premiestnia, lebo ona chce sediet pràve na tej stolicke, kde sedia oni. Ked som ju uz asi desiaty kràt napomenula, ze nech si sadne a kludne cakà, posadila a vydrzala sediet celé tri minùty na jednej stolicke, avsak, co najdalej odo mna :) Potom si lahla v bielej sukni a bielom tricku na zem. Ved aspon tety upratovacky budù mat menej roboty :) Nebolo dost, nasla na zemi papierik, tak ho zacala zut. Ja uz infarktové stavy, kedze napomenutia nepomàhali a nemohla som tam na nu zazapiat ako levica, pritiahla som ju k sebe a drzala za suknu. Nepomohlo, vysmykla sa a sukna mi zostala v ruke! Skoro ma porazilo. Krv vo mne vrela. Nastastie prisiel drahy. S radostou sme vybehli von. Zahlàsil, ze tù injekciu mu vobec nepodali, vraj nebolo treba a vsetko je ok. A to ja som sa tam trepala, keby ho bolo treba naspat odviest. Tà kontrastnà làtka totiz moze mat nepriaznivé vedlajsie ùcinky, ktoré zabranujù v riadeni auta. Vravim mu, ze kde mà ten liek? Vraj si ho nechal doktor. Tak sa ponho vràtil. Nebudem podporovat cierny trh s liekmi! To uz malà nevedela co od dobroty so sebou. Mna zasa zacinali boliet hnàty od steklov. To je tak, babka vzdy vravela: "Paràda trp!" Ja vravim, sprostost trp! :) A tak som trpela. Este dokryvat nejakych 150 m na parkovisko. Nasadneme do auta a malà spusti vresk. Co zasa, myslim si v duchu totàlne otràvenà. "Aùùùù, moja sedacka pààli!" Auto bolo na slnku, àno, dnes màme slnko a v celku znesitelne, a vyhrialo sedacku. Takze ja s dorànanymi nohami, malà s popàlenym zadkom a drahy stastny, ze vsetko je s jeho hlavou OK, teda upresnime to, fyziologicky, sme zlozili strechu a vychutnàvali sme si teplucké slniecko. Nie dlho, len po prvù krizovatku, kedy zo zadu malà huci: "Tatooooo, mne tu fùùùùùka!!!!" "OK, pojdeme pomaly", zahlàsi drahy. A tak ficime rychlostou postihnutého slimàka, pesi by som v tych stekloch isla rychlejsie, a za nami sa vytvàra kolona nervoznych soférov. Nakoniec sme to vzdali a zavreli strechu. Konecne sme doma, zhodila som z noh stekle a isla vyvesat pràdlo, kedze màme konecne slniecko :) A tak slubne to dnes ràno vyzeralo :)

Leto po Fracùzsky...

2007-07-24T11:41:00.000+02:00

Tak si zvykàm na nase "kràsne" leto :) Momentàlne je tu 16 stupnov a za vietor by sa ani december nemusel hanbit! No a k tomu vsetkému este dàzd! Ved co, tu màs na, nech sa ti nehnusi, ako sa u nàs hovori :) Neprekàzalo by mi to, keby...

... pocas mojej dvojtyzdnovej absencie nemali 30 stupnové horùcavy, ako ma stihlol informovat drahy :) Prisiel pre nàs opàleny, akoby sa pràve vràtil z Karibiku :) Tvàr kràsne, zdravo olivovà, k ostatnému sa radsej nebudem ani vyjadrovat...

... keby mi drahy nekùpil tohto roku cabriolet! Dlho hladal vhodné auto. Totiz, on si nieco vlozi do hlavy a potom chodi ako bez duse, pokial to nenàjde. Tak tento rok, na jar, konecne nasiel. Kùpil mi auto a tesila som sa ako to v lete roztocim. V màji som si zopàr kràt vysla von a vychutnala si vietor vo vlasoch, ktoré som nàsledne rozcesàvala dva dni, ale nepokazilo mi to radost z jazdy. Netrvalo to dlho. Dùfam, ze v decembri pojdem kùpit stromcek a nebudem mat problémy vpratat ho auta, kedze bude minimàlne 30 stupnov a otvorim si strechu a stromcek bude pekne trcat ako hromozvod zo zadného sedadla, zatial co ja sa budem vytesovat zo slniecka :) Tak uz len prezit toto "leto" a nestràcat optimizmus, ze v decembri to tu bude lepsie :)

...dalsia moznost je, vykaslat sa na to ùplne a predat auto, bar a dom (popripade aj muza, ak bude dobrà trhovà cena za kilo) a odstahovat sa niekam do Karibiku a uzivat si slnko a plàz :) Som naspat dva dni aj s cestou a uz màm depresiu z pocasia :( A k tomu vsetkému este tie opletacky s bocianom! :) Bodaj by to para tlacila...

Ked ani bocian nezabera...

2007-07-22T14:49:00.000+02:00

... tak babo rad!

No drahy prisiel okolo pol dvanastej vo stvrtok. Mala uz davno nahanala "My little pony" v risi snov. Pomohla som vylozit drahemu veci z auta a sadli sme si v obyvacke a dobiehali takmer dva tyzdne. Rozpràval mi ako pokrocili pràce v bare, vraj budù uz aj oknà, ked sa vràtime, spravili sme si kàvu a pol jednej ràno sme to zabalili.

Spràvne naladeni sme sa zlozili do postele. Uz aj ten bocian klopal na okno, ked zrazu z druhej postele sa zacal ozyvat huronsky rehot. Mierne soknuti sa najprv tvarime, ze spime. Nezaberà, ten rehot je taky nàkazlivy, ze to nevydrzime a v zàpati obidvaja vybuchujeme. Hviezda nasa slàvna, ona ani pocas spànku nevypne, div sa jej hlava neodtriasla z krku, tak sa rehlila :) Samozrejme, ze ju nàs smiech prebudil a bolo po bocianovi. Celà vytesenà sa nahrnula k drahému do postele a maminka dostala cervenù kartu :) Germa, myslim, ze ten bocian to vzdal na dobro a vràtil sa nazad, tak si dàvaj pozor, alebo si zozen antikoncepciu à la nasa hviezda. Zarucene funguje :) Nasa hviezda ma siesty zmysel na senzorovanie libida :) Akonàhle nàm vstùpne libido, nasa antikoncepcia to zaznamenà a postarà sa nàm o zàbavu :) Pravidelne sa nàm v tomto 'krytickom case' nastahuje do postele, alebo sa bude celù noc budit v pravidelnych polhodinovych intervaloch :) Nesmejte sa, naozaj to je u nàs tak! Tak s drahym uz radsej ani nekomunikujeme, co sa tyka 'bocianov', lebo senzory nasej hviezdy su citlivé a zaznamenajù aj tie najmensie "vykyvy" :) Asi si to uvedomuje a preto sa dozaduje, aby sme tu sestru kùpili :)

Tak o pol druhej umelkyna konecne zaspala v tatinkovom objati a maminka tràvila noc na trestnej lavicke a bola vy-offside-ovanà az do vcera vecera, kedy som v kabinke na lodi mala nocny zàpas s malou. Mali sme len dvojpostelovù kabinku, takze som mala o zàbavu postarané :) Ona totiz to nespi. Co robi cez den, potom este raz preziva v noci, desat kràt intenzivnejsie :) Takze màm asi o polovicu vlasov menej, drahà ich pocas spànku preriedovala, som okopanà, ze za modriny na pistalàch by sa ani Z. Zidane nemusel hanbit :) Dva kràt mi na hrudnik spustila tù svoju 'makovicku', kedze najradsej nase zlato spi v sede a hlavu si zlozi na kolenà, no a kedze som bola v rane, odlozila si makovicku na moj hrudnik, takmer mi vyrazila dych! Este stastie, ze plysàci zostali v aute, inak by som asi spala na zemi! Takze, kam sa hrabe taky bocian! Urcite je vzrusujùcejsie (ale aj bolestivejsie) spinkat s mojim zlatkom. Ale dnes vecer sa tesim na moju postielku, zalahnem a vytvrdnem ako karamel :)

Zmrzlina alebo sestra?!

2007-07-19T16:44:00.000+02:00

Dnes po obede kamaratka zobrala deti do mesta. Ja som zostala doma. O pol hodiny sa v chodbe ozyva huronsky rehot. Kamaratkyn manzel mi vysvetluje co sa stalo.

'Isli sme na postu a po ceste sme isli okolo obchodu a J. sa opytala mojej hviezdy, ci chce zmrzlinu. Mala sa zamyslela a potom zo seba vyhrkla: Nie, radsej mi kup sestru!' Tak prisli na postu a kamoskyn manzel sa pyta pri okienku, ci maju nejake sestry na predaj. Bohuzial, vypredane :) Mala bola velmi sklamana. Tak to uz musi byt s nou vazne, ked uz aj zmrzlinu obetuje, aby mohla mat sestru. Skoda, ze som pri tom nebola :))) Muselo to byt velmi zabavne. :) No budeme to musiet s drahym vazne prediskutovat a nebudem sa spoliehat na francuzsku kapustu, ale zavolam praveho, nefalsovaneho Slovenskeho bociana :)

Ubieha nam to...

2007-07-18T16:34:00.000+02:00

a dokonca nam i pocasie praje :) Dnes sme boli v parku, v ktorom som bola prvy krat pred osmymi rokmi. Vybavili sa mi spomienky. Prvy krat som tam hrala tenis s kamaratkou so svajciarska. Tak sme sa vyjasili na smyklavkach, dokonca boli dost velke aj pre nas dospelakov a otestovali sme ich tiez :) Mali sme preteky na hupackach, kto vyleti vyssie a potom sme vystreli stare kosti na pravom, krasne zelenom anglickom travniku a opalovali sme sa. Vsetko bolo tak krasne, cez stebla travy som sledovala hviezdu ako kraca po muriku s rozprestretymi rukami, ako to robia na gymnastike. Z ticheho snivania ma prebral plac kamaratkyneho maleho. Zaparkoval s holymi nozkami v zihlave. Navreli mu pluzgieriky a trochu si poplakal, ale jeho otec odtrhol listok zo skorecelu a potrel mu nim pluzgieriky, vraj to pomaha. Maly sa o chvilocku ukludnil, neviem ci zabral ten skorocel, alebo si to prestal vsimat :) Uzili sme si krasne popoludnie v parku, boli sme hladat elfov, kedze je tam jeden obrovsky strom s dierami v kmeni. Elfovia neboli doma, zhodli sme sa na tom, ze odisli na ryby :) Ked uz bolo na slnku prilis horko, rozhodli sme sa, ze pojdeme pomalicky naspat. Tak sme nalozili maleho dobrotnika do kocika a pomaly sme sa vybrali naspat do mesta. Deti maju oslahnute tvaricky slnieckom a prave jedia, kedze boli vyhladovani ako vlci :)

Cez to vsetko, ze mame nadherne pocasie, deti si uzivaju a pekne sa spolu hraju, mne je akosi smutno. Chyba mi moj drahy. A tak netrpezlivo cakam. Zajtra vecer by mal dorazit a zostaneme spolu do soboty, kedy sa vratime spolu domov. Vsetko je tu tak ako bolo, jedine co mi chyba, je dobry francuzsky chlieb a moja kava, ktoru tu nemaju :) Ale to sa da prezit, hlavne ked viem, ze v nedelu si kupim chlieb a "zozerem" ho na posedenie :)) Ani dychat nebudem, pokial ho nedojem :) Medzi casom sa vytesujem z veci, co som nakupila :)) Takze, uz len jeden krat sa vyspim a ...

Spravy z domova...

2007-07-14T22:49:00.000+02:00

Dnes sme mali krasny, slnecny den. Boli sme na trhu, kamaratka zobrala deti na pobrezie, ja som bola poobede mierne indisponovana :) Uz je lepsie. Vecer o siedmej bol v meste karnevalovy pochod. Jednotlive kluby, triedy si urobia nejake masove spolocenske masky a potom sa vyhupnu na vlecku traktora a zaradia sa do sprievodu. Zazila som to tu pocas prveho roku mojho pobytu. Je to zabava, kazdy klub ma vyslanca s vedrom, do ktoreho zbiera mince na charitu. Anglicania su velmi stedri, ked sa jedna o charitu. Povodne som chcela ist pozriet aj ja, ale...

...mala som dolezity telefonat. Po dlhsom case volal drahy. Vsetko je v poriadku, robotnici tvrdo pracuju a v pondelok budu robit dlazky, vecer je pozvany na veceru ku znamim, pokazilo sa auto a opravit ho da az v stredu, takze pride pre nas az vo stvrtok a zostaneme do soboty. Este mi vysvetloval nieco technicke ohladom auta a potom sa okunavo opytal: 'Mimochodom, ako sa pusta pracka?! Konecne je pekne pocasie, tak mozem dat oprat,' informoval ma drahy. 'Hej, pocasie,' myslim si v duchu. Si sa ma zabudol minule opytat, ked si volal a nevedel si, ako ju pustit, cez to vsetko, ze som ti to ukazala. Zlato moje, ja som to vedela, ze ma nepocuvas :) Tak som mu to vysvetlila: Naloz pradlo, okrem mojich pyzamovych nohavic, lebo tie pustaju, daj prasok ku pradlu, zavri bubon pracky a do 'chlievika' s kvetinkou nalej avivaz, zavri vrch pracky, stlac vypuceny gombicek v pravo dole, potom ti na programatore zasvieti 45minutovy program a ak nie, tak si ho nadstav a stlac ten gombicek v lavo dole, je na nom sipka a nad nim je napisane-pause. Zopar krat ma prerusil, ako roztriedit pradlo a kolko prasku treba dat :) No, ale aspon to nedal na vyvarku :) Vidis 'lev' a to si ma obvinil, ze som moje zlatko vykreslila ako neschopneho :) Nevykreslila, len ho poznam a viem coho je a coho nie je schopny :) Jednoducho informacie, ktore nie su dolezite na prezitie, nedrzi dlho v hlave, nezatazuje sa zbytocne :))))

Tak, ked sa vrati z vecere, este crnkne a budem ho cez sluchatka navigovat este raz, ako tu pracku pustit :) A ked ju pusti, tak sa budeme venovat beznym 'klebetam' z domova :) Uz sa neviem dockat :)

Piratska mania...

2007-07-12T18:19:00.000+02:00

Tak prve dni ubehli ako voda, stihli sme aj co to nakupit. Namiesto dvoch kufrov budeme mat asi styri, ale naspat ideme autom, takze bez problemov :)

Vcera sme navstivili znamu, ktorej sa, po dvoch chlapcoch, narodila dcera v january. Hm, uvedomila som si, ze by som druhe dieta naozaj prijala. Ved uvidime, ci sa nam to podari :)

Momentalne koluju po Lymingtone famy, ze sa sem nastahoval "pirat" :) Nie taky ozajstny, v podobe Johnny Depp-a. Vraj volal do miestnej sukromnej skoly a zaregistroval do nej svoje deti. Tak chodim po Lymingtone a dufam, ze ho stretneme, tak az mate niekto prenho odkaz, napiste, odovzdam, az ho stretneme :) Inak, je to tu presne ako si to pamatam, az na malickosti. Je tu vela novych obchodov s neuveritelnymi zlavami, takze o relax mame postarane. Relaxujeme kazde rano:)

Tesime sa z malickych zriebatok v New Forest, zo zapchok na cestach a usmievavych predavaciek. Dnes rano som vystupila z auta a zhanala zriebatka z cesty, vzdy sa im najlepsie "pasie" na strede cesty tak, ze blokuju oba pruhy :) Kym som sa vratila do auta, tak boli naspat v strede cesty. Potesi... Je to ako v inom svete. Vsetci trpezlivo cakaju v rade, nikto zbesilo netrubi a nenadava. Tie zapchy, tie su rovnake vsade, ale tie usmevy ludi su carovne. Neviem, ci je to preto, ze sa usmievam a prihovaram sa ludom, kedze komunikacia mi nerobi problemy ako vo Francuzsku :) Naozaj si to uzivame. Mame spolocnost, dvojrocneho drobca, ktory sa hraje s dcerou, takze nie je to cely den: mami, mami, mamiiiiii :)

Mala prepla na anglictinu velmi rychlo a uz takmer ani nerozprava po francuzsky, len obcas so mnou, ked si nevie spomenut na anglicky vyraz. Islo to lepsie, ako som predpokladala :) Tak si to naozaj uzivame, zajtra zajdeme do pristavu a hadam uz stretneme toho "pirata".

Naostro...

2007-07-08T17:08:00.000+02:00

Tak, zvladli sme to, aj ked vcera bolo trapasov viac, nez dost :) Vyrazali sme rano o desiatej, do Le Havru sme dorazili po nevydarenom obede o pol stvrtej :0 Neviem, ci uradovala nervozita, alebo ovocie co som "zozrala" v piatok, ale bolo mi fajne zle. Brucho mi tocilo, akoby sa v nom vsetci certi zenili! Ale tak mi treba, krave pazravej! V piatok vecer som zozrala svtrtku osem kiloveho melonu, na to marhule dorazila to broskynami a zapila to vsetko kavou. Viete si predstavit vysledok :) Ak nie, tak si ani nechcite :)

Tak v Le Havre sme sa zaregistrovali a presli komtrolou a dokonca som nemala problem ani najst pasy. Kufre sme nastastie mohli dat do batozinoveho priestoru, nieco na sposob systemu na letisku, len na chrbte mi zostal visiet asi 15 kg batoh. Stastlivo sme presli do autobusu, ktory nas zaviezol na lod :) Sme na palube, ist si obsadit stolicku a vychutnat si cestu. Prva cast plavby prebehla dobre. Mala si zdriemla, navecerali sme sa a zasla som na recepciu, ci by bolo mozne sa ist pozriet na kapitansky mostik. Myslela som, ze v ramci bezpecnosti to nebude mozne, ale recepcna, mila deva, mi povedala, ze zavola na mostik a spyta sa, ci by nas prijali. Vysvetlila, ze mala, zelenooka princezna by sa chcela ist pozriet na mostik. Po kontrolnej otazke, s kym, odpovedala, ze s matkou a mohlo sa ist na mostik. To obrovske torzo z ocele riadil taky "anglicky sopliak", snad mal nejakych 25 rokov! Pomocnik bol povodom Poliak, ale tiez nie ovela starsi. Ked sme pozreli na vsetky tie obrazovky, malu to zaujimalo asi ako vcerajsi den, tak som zachranovala situaciu a pytala sa a vyzvedala. Takze az mate otazky, kludne sa pytajte. Uz som zbehla :) Zato hviezda si po troch minutach lahla na zem a zahlasila, nastastie po francuzsky, takze jej nikto okrem mna nerozumel, "mna to nebavi, ja som unavena". No fajn, tak sme sa este pokochali pohladom, ponukli lentilokou, vytiahnutou z krabicky a podanou do ruky, ze nech sa paci vyberte si a vyparili sa :)

Este sme mali pred sebou dve hodiny plavby! No, tak co podniknut... Detsky kutik! Ozyval sa z tade vresk, ako keby tam boli zavrete paviany. Riskla som to a pridala sa k nim aj nasa opica :) Deti okrem toho, ze narobili neuveritelne vela kriku, dokonca ja nejaky zamestnanec ich prisiel ukludnit, velmi laskavo s portugalskym prizvukom poprosil prisediacich rodicov: " please, parents, can you make your children litte bit shud up!" Tak sa vsetci rodicia pousmiali a ignorovali vresk deti nadalej. Predsa niekto, kto chce spat, si nesadne vedla detskeho kutika :) Ani neviem ako, vplavali sme do pristavu a samozrejme, ze sme boli ti najsamposlednejsi, ktori opustali lod. Majprv idu von kamiony, potom osobne auta a nakoniec zo zalohy pesiaci :) Stastlivo, autobus, vystupit a prejst cez colnicu. Presli sme, pasy po ruke, bezproblemov, mily pan, zasmiali sme sa a uz sme vo vestibule. Obzeram sa, reku bude niekde pas na ktorom bude uz veselo kruzit nasa batozina. Prdlajs, tu som si mala vyzdvihnut predtym, nez som presla colnou kontrolou! Tak pockat, kym niekto vyjde von, aby som mohla vojst dnu, lebo fotobunka, kvoli bezpecnosti, bola len z vnutornej strany. Vratili sme, usmiala som sa na pana, ktory nam kontroloval pasy a hovorim mu:" Viete co, mne sa ten vchod tunak tak paci, ja som si to tu musela prist obhliadnut este raz!" Usmial sa, asi su zvyknuti na motakov, to je tak, ked pustite sedliaka do mesta! Pockali sme si na kufre, samozrejme, ze boli vylozene uplne posledne. Zopakovali sme si nastup pred colnicou, tento krat v plnej polnej a ist sa poobzerat po kamaratke, ktora nas mala prist vyzdvihnut. Po kamaratke ani chyru, ani slychu. Vysla som von. Nikde ani zivej duse. Z odparkovaneho karavanu vysiel starsi pan a pytam sa ho, ci mi nema rozmenit na drobne, aby som mohla zavolat kamoske, kedze vdaka mojej kufrovej odysei sme meskali. Spytal sa ma, kam chcem volat, tak som mu povedala, ze miestny hovor a vysvetlila mu situaciu s kamaratkou. Povedal mi, aby som chvilocku vydrzala a vosiel do karavanu, v tom som zbadala auto s kamaratkou, ktore prave preslo okolo nas. Odstavila som kufor a kricim panovi:"to je onaaa" a uz som bezala za autom, este v rychlosti hovorim malej, nech caka pri kufroch, a kricim, mavam rukami a bezim za autom. Revem 'zastavte to autooooooo!' Nakoniec som ju dobehla na parkovisku, ja som panikarila, ze ona to uz vzdala a ide domov. Hodila som moju plnu polnu, 15 kg ruksak, do auta a vravim jej, ze bezim naspat ratovat kufre a dceru. Hviezda ma necakala pri kufroch, ale rozbehla sa za mnou, co som si v tom momente vobec nevsimla a uz sa pytala okoloiduceho, kde je maminka! Az ked som ju tam videla stat s tym neznamim chalanom, som si uvedomila, co sa mohlo stat! Niekedy staci okamih! Vratila som sa ku karavanu, kde mi mily pan strazil kufre a v ruke drzal mobil, vraj si mozem zavolat z jeho mobilu. Podakovala som sa a vysvetlila, ze som nakoniec kamaratku dobehla a ked otoci auto, pride nas vyzdvihnut. Tak, presne takychto si Anglicanov pamatam. Ochotni nezistne pomoct a mili. Stastlivo sme sa nasackovali do auta a vyrazili sme :)

Doma sme vybalili darceky a vsetkym sa pacilo :) Ale, az na buduce bude drahy naliehat, aby som niekde isla sama, dva krat si to rozmyslim. Naozaj si az dnes plne uvedomujem, ako to vsetko mohlo skoncit, uff, len to nehovorte mojmu muzovi, lebo ten by ma asi prehol cez koleno! Takto spanikarit, ako patrocne dieta...

Dnes rano nas zobudilo slniecko a tak hned o pol deviatej sme sa isili prejst do pristavu. Krasa, presne takyto si ho pamatam, zaliaty slnkom, plny plachetnic a ranneho ruchu...

Uvod palubného dennika...

2007-07-06T16:29:00.000+02:00

Palubny dennik sa moze zacat, hoci sme este ani nevycestovali, chaos a panika ùraduje v plnom prùde. Hviezda je takà vytesenà, ze vcera to uz nevydrzala a zacala sa balit :) Tak sme ju trochu schladili v termo krabici :) Velmi sa jej v nej pàcilo, tak uvazujem, ci ju nàhodou nezbalim spolu s vecami do kufra, bolo by to pre nàs obe ovela kludnejsie cestovanie :)) No,ale drahy mi to radikàlne zamietol, cez to vsetko, ze malà ho prosikala cely vecer, ze jej sa v tom kufri naozaj pàci a aspon by ju nozky neboleli, lebo by nemusela chodit, maminka by ju pekne za sebou tahala a aspon by sa mi maminka nestratila! :)) Neviem po kom to mà, ze pouziva také inteligentné argumenty! ;) Tatina vsak neobmakcila a tak to po polhodine nakoniec neochotne vzdala :)

Dnes ràno, den ako vysity :( Fuci, prsi a je zima! Chcela som oprat, nech si to na mna nepockà kym sa vràtim, ale nezadarilo sa. Tak mi drahy povedal, nech mu ukàzem ako treba pustit pràcku a on operie! Povodne som sa chcela na nieco vyhovorit, ale nedalo sa, naozaj naliehal, musela som mu ukàzat ako sa pùsta pràcka. Nie je to komlpikované, treba stlacit dva gombicky, nezabudnut zavriet dvierka a pràcka fici! Drahy na to pozeral ako vyoranà mys a ja uz teraz tusim, ze jeho ponozky velkosti 43 budù zbehnuté na velkost 37, lebo ich dà na vyvàrku! Tak isto to bude s mojim pràdlom. Na veci malej radsej ani nemyslim! :) Zehlicku radsej schovàvam, pre istotu, aby nàm to tu nàhodou nepodpàlil! Jeden poziar mi bohate stacil! :) Este ze vie tak bohovsky varit :)

Tak zbalila som jeden kufor a budem musiet zbalit aj druhy. Kedze sa mà oteplit a momentàlne je tu Sibir, tak musim zbalit aj letné aj teplejsie sactvo :) Uz si viem predstavit tù cestu! Budem lietat za malou s dvoma kuframi v ruke a ruksakom na chrbàte, na peràch pena zùrivosti, vlasy mi budù divo viat vo vetre, asi tri kràt sa potknem na rozviazanych snùrkach a to vsetko za bojového pokryku mojej hviezdy: "Mamiiii, kde sa motàs, pohni si, budeme posledné!!!" Dalsia vec, pasy. Vzdy ked cestujem, tak ich odlozim na bezpecné miesto, ktoré niekolko kràt v priebehu cesty zmenim. Vysledok?! Vzdy zdrzujem na colnici, lebo nikdy neviem, kde som ich zapatrosila! Po 15 minùtach paniky a nevrazivého pohladu colnika, ktory je uz s trpezlivostou v koncoch, ich vytahujem niekde zo spodku tasky, hoci som ju predtym trikràt celù vyhàdzala. Takze, zajtra bude veselo :)) Cestujeme s heslom: "Zachovajme paniku!"

Povodne som chcela ist spat v skorù hodinu, ale je polnoc, tak idem dobalit ten druhy kufor a hàdam to do jednej ràna stihnem. Esteze nàs cakà 350 km v aute, tak to prespim a nacerpàm nejakù energiu, dùfam, ze hviezda nebude spievat celych 350 kilometrov :) Tak nàm drzte palce a ja sa zasa ozvem ;)

Dovolenka...

2007-07-05T10:21:00.000+02:00

Od januara plànujeme vylet do UK. Velmi radi tam totiz nakupujeme sactvo, obuv, hracky no skràtka vsetko. Mozno sa vàm to bude tazko verit, ale nakùpim si znackové veci pre seba, malù a drahého za babku :) A tak od januàra plànujeme a plànujeme a plànujeme a stàle trcime doma a rozoberàme, aké by bolo dobré odskocit si nakùpit. Vzdy bolo treba tento tyzden zostat, lebo toto, budùci tiez, lebo tamto a tak nàm uplynulo 6 mesiacov, lebo nic :) Tak som zmobilizovala svoje zaspaté organizacné schopnosti, nakolko po 8 mesiacoch nicnerobenia sù v stave zimného spànku. V utorok som sa konecne dovolala ku kamaràtke, ktorà zije v Anglicku a dohodli sme sa, ze pridem a roztocime to, ako za starych cias :) No aby ste si to zle nevysvetlili! Ja idem s malou a ona mà doma manzela a dvojrocného drobca :) Takze tocit budeme kolotoce, posàcat hùpacky a piect pieskové kolàce, takze takto sa bude tocit po nasom :) To tocenie vyvàzime prechàdzkami po pobrezi a samozrejme regenerovat sa budeme chodit do obchodnych centier :) Kamaràtkyn manzel mà uz dohodnuté lekcie francùzstiny s malou, takze aj o zàbavu budeme mat postarané :)))

Tak sem som si chodievala posediet a krmit vtàctvo. Do toho mi "vyhràvali " plachetnice, teda ocelové droty naràzajùce do stoziarov, vydàvali nevtieravù melodiu. Urcite zàjdem pozriet, nebola som v pristave dobré tri roky :)

No a 150metrov od tohto Tea room-u som zila 6 rokov! New Forest a jeho neodmyslitelne, volne zijùce osly a poniky. Dalsia nàdhera, pri takychto obràzkoch ma chytà nostalgia a uvedomujem si, ze sa mi cnie. Je to, ako symbolicky nàvrat domov.

Takze listok na lod je kùpeny, màm trochu obavy, idem prvy kràt na takyto druh cesty s malou sama. Vyràzame v sobotu poobede a plavba trvà 5 1/2 hodiny, ale snàd to prezijem bez psychickej ujmy :)) Malà sa neuveritelne tesi, na lod, na kamaràtku a na England! Chcem ist pozriet do skolky, kam chodila malà, ak nebudù mat este pràzdniny, ak si to spràvne pamatàm, tak pràzdniny zacinajù v polovici jùla, tak to akuràt stihneme :) Takze, plàn je hotovy, uz ho len dodrzat a hlavne, nezabudnùt si to uzit!

Takà som vytesenà, ze som sa musela s vami o tù moju radost podelit. :) Pravidelne budem pisat palubny dennik :))

PS: Janka, ani si nevies predstavit ako stràààsne sa tesim :)))

Slàvnost...

2007-07-02T20:30:00.000+02:00

Vcera mala nasa hviezda rozlùckovy tanec v skole. Program sa zacinal o tretej poobede. Tà nasa hviezda sa od deviatej, priblizne v desatminùtovych intervaloch, pytala: 'Uz je cas ist?! Neprideme neskoro?' Tak sme na striedacku raz ja, raz drahy odpovedali:'Niéééé, este nie!' Vecer predtym som vystupujùcim upiekla kolàc, banànovo -cokolàdovy. Drahà zjedla vsetky orezané kraje, takze som sa nemusela bàt ho zobrat. Ona je totizto velmi kritickà, alebo ze by ùprimnà?, ked sa mi nieco nepodari, alebo jej nieco nechuti, jasne mi to dà najavo :) O pol tretej sme sa nasàckovali do auta, klasicky, este som musela vybehnùt pre tombolovy listok, ktory zostal v obàlke na okne. Muz mi neskor zreferoval nasledovny dialog, ktory sa odohral pocas toho, nez som sa vràtila s tombolovym listkom naspat do auta. Hviezda sa opyta: "Tato, a mozeme povedat mami pohni s tym zadkom, nech neprideme neskoro?" Muz jej odpovedal nieco v zmysle, ze to nie je velmi slusné. Tak hviezda dobiedzala dalej:"Ale mozem jej povedat aspon pohni si, nie!" Muz jej zasa povedal, ze to nie je velmi pekné. Na co hviezda argumentuje:"Ale nieco jej musim povedat, inak pridem neskoro!" Ked som vosla do auta, bolo podozrivé ticho, az ked mi muz zrepoduktoval dialog, pochopila som :)) Stastlivo sme dosli na nàdedinie a parkovacie fleky obsadené. Esteze màme vjazdovù cestu do dvora baru, tak sme to odparkovali tam. Malà si isla nohy dolàmat, co sa nevedela dockat. Na vystùpenie si pripravili masky. Hrali prescenàrovany pribeh o troch prasiatkach. Bolo to v troch dejstvàch :) Kazdé dejstvo malo iné obsadenie. Obsadenie: asi 25 vlkov a asi 25 prasiatok. V prvom dejstve prasiatka sù vystrasené vlkmi a zohnané z tribùny. Co sa stalo v zàkulisi neviem, ale vlkom asi nasadili nàhubky, lebo pri pocitani ani jedno prasiatko nechybalo :) V druhom dejstve sa prasiatka odvàzne vzoprù vlkom a natahujù sa o akysi siràk! Vyznam toho siràku som presne nepochopila, ale ospravedlnujem to jazykovou barierou :) Prasiatka zozenù vlkov z tribùny a nàsledne im nasadia obojky, aby to nàhodou s tou vzburou nezaslo pridaleko! Tak klacim pred tribùnou a cakàm. Nohy màm strpnuté, samozrejme, ze nasa hviezda hrala v tom najsamposlednejsom dejstve :) Konecne vysla na tribùnu. V tretom dejstve sa prasiatka spolu s vlckami pekne spolu hrajù kolo-kolo mlynské. Nasa hviezda bola vlk, ale ako ona povedala, ja som dobry vlk, my sa s prasiatkami kamaràtime :) No este ze tak, inak by ma asi v tom aute od strachu, ze pride neskoro, zozrala :} Tancuje, pritom sa obzerà a hladà. Neviem ci vcerajsi den, alebo co. Zrazu nasla a bolo po tanci! Siroky ùsmev a kyva ako na prvého màja. Nasla v tom dave a mori tvàri tatinka. Tak vsetky fotky budù s rukou pred tvàrou a nad hlavou. Zakial vsetky ostatné deti sa drzia za ruky alebo ich majù v bok :) No hviezda, viac k tomu niet co dodat. Prasiatka a vlckovia kràsne mierumilovne zchàdzajù jeden za druhym z javiska. Potom sa prislo celé trojdejstvové obsadenie na tribùnu poklonit a nasa hviezda sa zasekla. Stàle kyva o dvesto tristo. Potlesk sa jej pàcil. Nahodila barbie ùsmev, na hlave maska vlka s vyplazenym jazykom :P, zakryvajùca temeno hlavy a nie tvàr, na sebe plastikové cierne vrece. Vsetci sù uz dolu z tribùny, len ona s ùsmevom hladi do dialky na tatinka, jedna ruka vbok, ktorà sa jej neustàle klze po tom plastikovom vreci a druhou kyva a kyva a kyva a kyva... Ludia sa zacinajù uchechtàvat, neprestàvajù vsak tlieskat. Nakoniec jej to pokazili oponové zàvesy, ktoré zatiahli a uvedomila si, ze treba zist dolu :) Horko tazko sa staviam na nohy, v ktorych màm celé mravenisko bojovych mravcov, kedze som bola v podrepe dobrych 25 minùt a idem si vyzdvihnùt tù moju herecku. Kolàce, co som upiekla pre "hercov" sa im nedostali, lebo dobré ucitelské duse ich dali do stànku na predaj! Skoro ma porazilo! Jà som to pre tych drobcov, aj ked financie idù tiez pre skolu. No co uz. Na budùci rok budem mùdrejsia, dàm ich im zjest pred predstavenim! Dùfam, ze sa nikto od nervozity z nich nepovracia :)

Necakali sme do konca. Trvalo to az do siestej. Tombolovy listok som nechala znàmim s tym, ze ak vyhràme (pri mojom stasti som si pomyslela: z kolàca dieru z opice rit, ako zvykla babka hovorit) tak nàm cenu donesù. Prisli o pol siedmej, vychechtani. Vyhrali sme ruksak! Hodi sa na cestovanie, vsetky mi zhoreli :) Malà si ho vecer zavesila na chrbàt, spodok jej sùchal podkolenie a ona ho chce do skolky! No pobavili sme sa a pol jedenàstej sa ten nàs zàzrak konecne ukludnil a zalomila to, dokonca vo svojej posteli :)

Dnes sa zo skolky vràtila s asi dvoma kilami papierov. No vlastne vykresov a pràc. Hovorim si, ze by sa jej ten ruksak nakoniec aj hodil :) Prezerala som si jej pràce a rozmyslala. Vybavili sa mi spomienky, ked som hrdo doniesla moje umelecké diela zo skoly. Akà som bola na ne hrdà. Ani nie po dvoch tyzdnoch sa vzdy niekam vyparili. Samozrejme, ze do kosa :) Predstavte si, pri 4 detoch, by sme boli po dvoch rokoch oblozeny papiermi :) Rozhodla som sa, ze spravim vyber a kedze màm priestorové moznosti, odlozim ich pre nasu hviezdu. Urcite sa v nich radi pohrabeme o 20 rokov a budeme sa spolu bavit na jej ciarkach, kopcekoch, vlnkàch, postavickàch a pupkatych slnieckàch :) Viem si to uz dnes zivo predstavit :}

Aj tak sa dà...

2007-06-30T17:22:00.000+02:00

Boli sme v meste obzriet dlazby a obklady do domu. Coskoro bude treba rozhodnùt, tak sme boli porovnat ceny a materiàly.

Po ceste v aute nasa hviezda z nicoho nic zahlàsi: " Tati, kùpis mi sestru do maminého bruska?"

Muz sa usmial a hovori: "No a akù by si chela?"

"Takù malù, tati, aby sa zmestila mame do bruska!" hviezda reaguje pohotovo.

Muz sa sa uchechtàva a pokracuje:" No, ale kolko sa budes o sestru starat? To nie je len tak! Trosku, alebo kazdy den?"

Malà sa zamysli a nakoniec zo seba vysùka:" Trosku kazdy den!" kedze si nebola istà, ci je dobré trosku alebo kazdy den :) Vynasla sa.

Tak uz len zàjst do toho spràvneho obchodu a kùpit to bàbo do toho mojho bruska :))) Ak poznàte predajnu, kde sa dà zarucene kùpit SESTRA do bruska, dajte mi vediet. :}

Hula Hoop...

2007-06-29T17:06:00.000+02:00

Boli sme vybavit papierovacky v poistovni a vymotali sme sa az na obed. Rozhodli sme sa, ze sa najeme v meste. Teda drahy, ja restauràcie nemusim :) Dopili sme kàvu a kedze sme boli vedla supermaketu, odskocili sme zàroven aj na nàkup. V nedelu majù drobci v skolke rozlùcku so skolskym rokom, tak im upeciem kolàc a potrebovala som este nejaké drobnosti. Nasli sme, co sme potrebovali a na ceste ku pokladni nàm udreli do oci zlavy v hrackàch. Kedze som bola s mojim vecnym dietatom, neobisli sme ich. Vacsina dcérinych hraciek padla za obet poziaru, tak pomaly dokupujeme drobnosti pre malù. Drahému udrel do oci Hula Hoop, kràsny, ligotavy, strieborno-modry. Làska na prvy pohlad :) A tak sme sa rùtili ku pokladni. Vylozili nàkup na pàs, ked sa od druhej pokladne ozval hlas predavacky: "Viete to s tym kruhom? Mne sa to nedari! Uz som to skùsala niekolko kràt, ale neùspesne!" Najprv ma jej zàujem potesil a prebleslo mi hlavou: 'Jéj, to vyzeràm tak mlado, ked si mysli, ze si ho kupujem pre saba?!' Niééé, urcite nie. Tak som jej skromne vysvetlila, ze to kupujem pre dcéru, ale kedysi som mala jeden doma, hoci nie taky pekny, len obycajny biely, a vedela som ho udrzat na pàse aj pol hodiny, ale to bolo pred dobrymi 15 rokmi. Nedala sa odbit ani tymi 15 rokmi a srdecne ma vyzvala, nech jej ukàzem, ako sa to robi. To uz vsetky pohlady predavaciek a zàkaznikov boli otocené ku mne. Tak som zvesila kabelku, vyzliekla bundu, citila som, ze sa mi krv hrnie do tvàre a hodila kontrolny pohlad na drahého:) Tvàril sa, ze nie je so mnou. Pre istotu, keby by som sa stràpnila. Tak som navliekla kruh na pàs, roztocila ho a ...... nepadol! Tocim so zatajenym dychom a modlim sa, nech este chvilocku vydrzim. Citim na sebe pohlady a pristavujù sa aj okoloidùci zàkaznici. Predavacka mi povzbudivo zatlieskala a so smiechom mi hovori: "Tak mne sa to nikdy nepodarilo! Ale vidim, ze sa to dà, budem skùsat dalej!" Este som nieco zazvatlala, ze to nie je tazké, usmiala sa a v rychlosti na seba hodila bundu, kabelku a prasila von :)

Dobehla som drahého, ktory medzitym odkràcal s nàkupom a so smiechom mi pomedzi zuby hovori:"A vraj, ja som ako dieta!" Celou cestou v aute sme sa smiali. Mali sme zprijemnené poobedie v daka Hula Hoop kruhu :)

Doma som skùsala a vydrzala som, sice nie pol hodiny, ale slabiny ma bolia aj z 5 minùt. Tak budem musiet tajne cvicit, ale uz bez obecenstva :) Momentàlne nad nim maturuje malà. "Mamiiii, ako sa to robiiiii?! Jààà to neviééém! Pod mi to ukàzat este raz!" Ak to bude takto pokracovat, zajtra sa nepostavim z postele :)

Vestenie...

2007-06-28T15:35:00.000+02:00

Neviem ako vàs, ale mna odjakziva làkalo vestenie. Tarot, vestenie z ruky, ci iné sposoby vestenia. Ked sa nasi rozviedli, isty cas sme s mamou byvali na ubytovni, ktorà patrila jej zamestnàvatelovi. Okrem inych, boli na nej ubytovani aj nevidomi zamestnanci. Ked mala mama a starsia sestra problemy, chodili sa radit ku jednej nevidomej vestici. Ja som nemohla, kedze som nebola plnoletà! Casto na nu spominali, nakolko sa dost z jej predpovedi naplnilo :) Pred odchodom do zahranicia som sa rozhodla, ze si nechàm vylozit tarotové karty. Kontakt na "vesticu" mi dal kamaràt. Nikdy som nemala odvahu ist len tak na blink. Starsia, nevyraznà pani a vykladala tarotové karty. Isli sme so sestrou. Nemala som velkù doveru, ale vravim si, za skùsku nic nedàm. Uz si napamatàm kto zamiesal karty a ako boli rozlozené po stole. Je to uz viac ako osem rokov.

Z kariet mi vycitala zhruba toto, aj ked presne si to nepamatàm. Hlavné body boli: najdem si partnera o hodne starsieho odo mna a budeme mat kràsny vztah, ale nevydàm sa zanho, nebudem zit v zahranici a budem mat problém splodit dieta. Potom bolo este vela drobnosti, ktoré mi nezostali ulozené v pamati. Ten prvy bod, je starsi odo mna a o dost :), nie som vydatà zanho, s tym splodenim dietata boli problémy no a to posledné, ze nebudem zit v zahranici, tak to celkom nevyslo, ale ktovie, nakoniec mozno zaktovym natrvalo na Slovensku :) Sestre sa tiez tak 80% z jej vykladu naplnilo, poviete si nàhoda :) Dobre, nehàdam sa :)

Manzel mà vsak este hlbsiu skùsenost ako ja. V jednom case mal dva podniky. Chcel jeden predat a druhy si nechat. Nevedel sa rozhodnùt, co spravit. Niekto ho nahovoril, aby zasiel ku vestici. Tak len tak z recesie teda isiel. Dostal sa do rùk zeny, ktorà ho vyviedla z miery. Bez toho, aby jej co len slovo povedal, alebo sa predstavil, mu zacala opisovat jeho rozpolozenie. Hned mu povedala, ze mà dva podniky a ze chce jeden predat. Tak sa ho spytala, ktory. Ten s velkymi oknami alebo ten druhy? Muz nechàpal, nakolko opisala obidva podniky velmi vystizne. Tak pani pokracovala. Podnik s velkymi oknami predà pomerne lahko. Mlady manzelsky pàr ho od neho kùpi. Ten druhy predà tiez, nenechà si ho. Muz sa v duchu pousmial, kedze nemal v plàne predàvat obidva podniky. Pani vsak pokracovala. Vraj bude mat deti. Na co muz zostal ùplne skepticky, kedze vedel, ze deti mat nemoze. Neprerusoval ju, nechal, nech pokracuje. Vestica pokracovala. Ked predà druhy podnik, bude mat nelahké obdobie. Ale po nejakom case kùpi opat bar. Najprv vsak kùpi nehnutelnost a az potom odkùpi licenciu na prevàdzku. Tak tomu sa muz uz ùplne uchechtàval. On totiz nikdy nekupoval nehnutelnost. Vzdy platil nàjom. Vestica ukoncila vestenie tym, ze muz sa dostane po tazkom obdobi opat na kona a bude sa mu darit.

Tak: bar s oknami vyhodne predal mladému manzelskému pàru :) druhy podnik musel tiez predat, nakolko ho zruinovala jeho, dnes uz ex, manzelka :) Po predani podniku mal finacné tazkosti a riesil to odchodom do UK, kde zil 10 rokov. Mà dieta, ci bude aj dalsie, to uvidime :) No a ked sme kupovali nàs spolocny podnik, tak sme najprv odkùpili nehnutelnost a po mesiaci a pol sme kupovali licenciu. Takze, aj to sa splnilo. Krachujùci podnik sme otocili o 180 stupnov a dari sa nàm :) Viac mi z vestenia neprezradil, takze neviem, ci mu povedala este nieco, alebo to ukoncila takto :) Od danej vestby ubehlo 10 rokov... Este stàle nàhoda :))

Pre skeptikov len dodàm, ze to boli pocestni vestci, takze dotycnà vestica ho nepoznala. Cestovali po krajine ako "kolotocàri". Dodnes na tù vesticu spomina a keby mal moznost, urcite by k nej zasiel znova. Tvrdil mi, ze ho len chytila za ruky a zacala rozpràvat. Ziadne otàzky, krystàlova gula, ci karty.

Ako v kazdom remesle, aj u vestcov sa nàjdu podvodnici. Kvoli tomu ku vestcom s tarifom nechodim, ani nevyvolàvam cisla zo zlatych strànok :) Viem, ze tarot, ako taky nemusi byt presny. Zàlezi od osoby, ktorà ho vykladà a jenotlivé vyklady sa mozu odlisovat. Ako vsak vysvetlit, ked vàs niekto len drzi za ruky a vàs zivot sa im odohrà v hlave? Je to vsetko len nàhoda, alebo naozaj mà niekto schopnost vidiet budùcnost? Ako som uz pisala, drahy mà urcité "citenia ci videnia", ale nedokàze ich ovlàdat. Zrejme sù veci medzi nebom a zemou, ktoré zostanu pre nezasvatenych nepochopitelnymi. :)